Bratislava 9. februára 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Russian Defense Ministry Press Service, Erfan Kouchari, Jose Luis Magana, Jana Birošová, Extra plus)

Koncom decembra 2019 roka prebehla v Rusku mimoriadna udalosť, ktorá demonštrovala koniec prevahy USA v oblasti strategických jadrových zbraní. Išlo o zaradenie raketového klzáka Avangard do hotovostného systému ruských strategických síl. Keďže veľkú časť svetovej verejnosti masmédiá dlhodobo tendenčne presviedčali o ruskej technologickej neschopnosti čeliť vojenskej prevahe USA, zaradenie Avangardu bolo spojené, na ruské pomery, s neobvyklým propagandistickým výstupom

Jeho súčasťou bola aj ukážka ďalších bojových prostriedkov pre amerických vojenských reprezentantov s úmerným výsledkom. Následkom je, v rozpore s americkou propagandou, stupňovanie rešpektu voči vojenskej spôsobilosti Ruska, a nielen v Pentagóne. Niekto môže namietať, že udalosť nemá vplyv na Slovenskú republiku a týka sa len USA. Samozrejme, to by platilo, keby nebolo keby a my sme nemuseli brať vážne naše členstvo v NATO, ani následky z toho plynúce v podobe zraniteľnosti nášho územia v prípade ozbrojeného konfliktu. Udalosť má pre SR varovnú a veľmi významnú hodnotu. Pripomeniem ju v závere článku.

Odolný proti PRO

Ako ukazujú denné udalosti ostatných rokov, konfliktná situácia môže vzniknúť z najrozmanitejších príčin a zámienok, veľmi prekvapivo. Napokon, nedávna vražda iránskeho generála je toho ďalším dôkazom. Ostatne, masmédiá na ňu verejnosť pripravujú priebežne. V tejto súvislosti môžem hĺbavému čitateľovi odporučiť knihu amerického matematika Hermana Kahna Premýšľanie o nemysliteľnom, ktorý sa svojho času významne podieľal na tvorbe stratégie ministerstva obrany USA.

Čo vlastne komplex Avangard sám osebe predstavuje? Je to raketový klzák nesúci variabilnú jadrovú hlavicu s mohutnosťou až 2 Mt TNT (Tritolový ekvivalent vyjadrujúci energetickú mohutnosť atómového výbuchu v Mt – megatonách, čiže miliónoch, alebo kt – kilotonách, čiže tisícoch ton klasickej trhaviny TNT – trinitrotoluénu. Len pre zaujímavosť, už 200-gramová nálož TNT prerazí koľajnicu). Avangard je schopný aj v hustých vrstvách atmosféry, v rýchlosti 5-7 kilometrov za sekundu, mimoriadne ostro manévrovať. Do oblasti pred dosah nepriateľskej protiraketovej obrany (PRO) ho dopravuje medzikontinentálna balistická raketa na tuhé pohonné hmoty, odpaľovaná z podzemnej šachty, odolnej proti opakovaným atómovým výbuchom. Vďaka schopnosti cieľavedome sa vyhýbať priestorom možného zásahu antiraketou a nepredvídateľným prudkým zmenám smeru pohybu je odolný proti všetkým dnes existujúcim prostriedkom americkej PRO. To ho z hľadiska taktiky predurčuje na prielom protiraketovej obrany protivníka a vytvorenie podmienok na vykonanie odvetného jadrového úderu.

Význam kompromisu

Aj keď sú technické parametre Avangardu iste mimoriadne, nie sú neobmedzené a dajú sa čiastočne predpokladať aj vtedy, keď obídeme odborníčenie. Jeho hlavné manévrovacie schopnosti sa prejavia až vstupom do atmosféry. Napriek tlaku prostredia a vysokým teplotám vznikajúcim trením o vzduch je schopný udržať si rýchlosť a meniť svoju polohu v priestore ostrejšie než k nemu smerované antirakety. To mu umožňuje vyhnúť sa nielen priamej zrážke, ale aj črepinovému priestoru, ktorý antiraketa vytvorí výbuchom. Najvýhodnejšia príležitosť na jeho likvidáciu sa javí úsek dráhy pred oddelením sa od nosiča a prípadne pred vstupom do atmosféry. Potom sa už možnosti zničenia minimalizujú a nepomôže ani salva antirakiet na súbežných dráhach. Systémové použitie jadrovej hlavice v antirakete na zvýšenie okruhu účinnosti bude riskantné, pretože v prízemných výškach spôsobí priveľké škody na vlastnom území a úspech je neistý. Vlastnosti už len Avangardu samotného veľmi výrazne dokazujú spôsobilosť ruských jadrových síl zasiahnuť ľubovoľný cieľ aj na území USA, bez ohľadu na úrovne jeho protiraketovej obrany. Na odvrátenie tejto hrozby budú musieť USA vyvinúť nové systémy PRO, alebo revidovať svoju politiku voči Rusku i Číne a v rámci nej zrejme aj doktrínu použitia jadrových zbraní a znova si pripomenúť význam pojmu kompromis. Vychádzajúc z týchto možností budú sa v Pentagóne musieť na určitý čas vzdať navyknutých postupov a veľmi starostlivo zvažovať i rozlišovať, čo si môžu dovoliť proti Rusku, a tam, kde ruského vplyvu niet.

Vojská vo vesmíre

Dá sa očakávať, že vyvolaný šok, samozrejme, nielen z Avangardu, ale z celej plejády zbraní, ktoré prezentoval Putin už 1. marca 2018, ich na kolená nezrazí a budú sa pokúšať, úmerne dostupným zdrojom, stav zvrátiť. Celá americká protiraketová obrana sa však bude musieť prebudovať. Doterajšia prax väčšej či menšej protibežnosti dráhy rakety a antirakety bude musieť byť opustená. Keďže stíhanie Avangardu v atmosfére je dnes pre USA technicky nemysliteľné, antiraketa by musela prekračovať prvú kozmickú rýchlosť, presunie sa boj proti nim zrejme do výšok nad 80 kilometrov a do vzdialeností, v ktorých ešte budú mimo atmosféry. Príležitosť dostanú zbraňové systémy schopné smerovať elektromagnetickú energiu, povedzme lasery či masery a zrejme aj malé jadrové hlavice antirakiet s vystupňovaným žiarením. V najbližších 3-4 rokoch môžeme očakávať narastanie počtu vojenských satelitov na obežných dráhach súbežných s predpokladaným smerom letu nepriateľských jadrových hlavíc. Aj v tejto súvislosti možno chápať Trumpovo úsilie z augusta 2019 okolo amerického veliteľstva pre vojenské operácie vo vesmíre, i prísľub čoskorého vzniku samostatných vesmírnych bojových síl. Blízky kozmický priestor sa tak stane oblasťou predpokladanej bojovej činnosti. Zdalo by sa, že máme dôvod na pesimizmus, ale nemusí to byť celkom tak. Ak sa pozrieme na dlhodobý vývoj počtov jadrových zbraní(JZ) vo svete, uvedený v tabuľke č. 1. a zvýraznený na grafe č. 1, máme dôvod na optimizmus. Celosvetový pomer počtov JZ od roku 1987 po rok 2018 klesol takmer sedemnásobne. A nebyť nešikovného amerického nátlaku na KĽDR a Irán, vystupňovaného likvidáciou iránskeho generála Kásema Solejmáního, mohli sme zaznamenať aj pokles záujemcov o vlastníctvo JZ.

Vydieračská pozícia

Môžeme konštatovať, že vo svetovej politike nastupuje racionálnejší postoj nielen k vlastneniu, ale aj k prípadnému použitiu tejto nezmyselnej zbrane. Nezmyselnej preto, lebo pri masovom použití natoľko zmení charakter vojny, že znemožňuje naplnenie jej politických cieľov, a teda je zbytočná. Veď totálne zničí cieľový objekt vojny i všetko živé v okolí a navyše rádioaktívnym zamorením znemožní aj využitie širokého priestoru na desiatky rokov. Iste svoju úlohu zohrali aj matematické modely vplyvu nadmerného použitia JZ na životné prostredie. Ako všade, aj tu sa hlási o slovo kritické množstvo výbuchov uskutočnených v krátkom čase a ich energetická mohutnosť. Ako vidno, ľudia a nimi vyberaní politici pochopili pochybnosť významu nadmerného hromadenia týchto zbraní. Stalo sa tak prevažne kvôli nárastu dôkazov o hrozbe životnému prostrediu a faktu, že sami pôvodní vlastníci JZ a iniciátori zákazu ich šírenia nerešpektovali základný cieľ zmluvy o nešírení JZ. Ten do budúcnosti predpokladal ich celkovú likvidáciu, nie posilnenie diktátorskej či vydieračskej pozície ich vlastníkov.

Takže, od konca osemdesiatych rokov sa znižuje nielen počet hlavíc, ako ukazuje graf, ale rapídne klesá aj ich energetická mohutnosť.

Tá pôvodne v ZSSR dosahovala, pri skúškach vodíkovej bomby, 60 Mt (ale pripravená na použitie mala až 100 Mt). USA mali pripravené 20-megatonové bomby. Postupne klesla mohutnosť výbuchu na dnes už zriedkavé 2 Mt a väčšinou sa u strategických nosičov pohybuje od 150 do 750 kiloton. Aj keď je to v mnohých prípadoch podmienené najmä zvýšením presnosti zásahu cieľa, predsa to dokazuje trend zmenšovať nadmerné výboje energie. Nezanedbateľný, mimoriadne pozitívny význam dnešnej existencie JZ spočíva v odrádzaní ich vlastníkov od priamej vojny medzi sebou, čím v podstate chránia mier.

Na čele propagandy

Technológie však natoľko pokročili, že samotné vlastníctvo JZ už nepostačuje. Rozhoduje spôsobilosť dopraviť JZ na cieľ. Preto USA, cítiac svoju technologickú prevahu po rozpade Sovietskeho zväzu, v roku 2001 odstúpili od zmluvy o obmedzení protiraketových systémov s komentárom, aby sa Rusi zariadili podľa svojho. Stalo sa, a vojenské hrozby USA boli zatrhnuté. Napriek utrpeným ekonomickým stratám sa Rusko po roku 2001 prekvapivo pozviechalo. Svedčí o tom nielen výrazný nárast životnej úrovne obyvateľstva, ale i schopnosť vyvinúť výnimočné zbraňové systémy typu Avangard, Kinžal, Peresvet, Poseidón, Sarmat atď., prezentované prezidentom Putinom 1. marca 2018 v Štátnej dume. Pravda, boli rôzne politologické, aj odborne sa tváriace polemiky okolo skutočnej existencie týchto zbraňových systémov. Jedni ich považovali za propagandistický ťah a označovali za nedosiahnuteľný ruský sen. Iní, veci znalejší, opatrne pripomínali neraz opakovanú skúsenosť, že ak Rusi niečo oznamujú v skúške, už to majú zavedené do výzbroje. Dnes možno urobiť podložený záver, že zbrane zmienené Putinom má Rusko minimálne v hotovostnej výzbroji a nejde o jediné novinky. Pravdepodobne existujú aj mnohé iné, s ešte prekvapivejšími možnosťami. Tento názor podporuje aj samotný fakt, že samotní Američania, hoci stáli na čele propagandy spochybňujúcej ruskú spôsobilosť vyvinúť také zbraňové systémy, pustili sa do prípravy vlastných opatrení na paralýzu zbraní práve tej kvality.

Blúznenie Západu

Zaradením nových ruských nosičov JZ sa búra celá predstava Američanov o nedotknuteľnosti ich územia a redukuje sa iba na naivnú autosugestívnu fikciu. Samoľúba americká predstava, vnucovaná verejnosti masmédiami, že dnešné Rusko je papierový tiger, je účelovo formovaná prinajmenšom 20 rokov. Je však veľmi podobná hitlerovskej propagande z roku 1941. Bola by možno smiešna, keby nebola tragicky osudná nielen pre tých, čo jej podľahnú. Nimi ponúkaný protiraketový štít je deravý a počet dier v ňom je rovný počtu nosičov JZ, o ktorých otvorene hovoril Putin začiatkom marca 2018 a v niekoľkých prejavoch, na striedačku s ministrom obrany Šojgu, aj neskôr. Každý súdny človek iste chápe, že nebolo povedané všetko, ale iba toľko, aby zastavili agitačné blúznenie Západu o možnosti vyhrať jadrovú vojnu a ovládnuť zdroje sveta. Boli tiež vykonávané demonštrácie použitia niektorých zbraní v Sýrii už od roku 2015, s hlavicami naplnenými klasickou trhavinou. Dnes slúžiace zbraňové a prieskumné systémy, v spojení s lojálnosťou obyvateľstva voči svojim štátnym predstaviteľom, odhodlanosťou vojsk a veliteľského zboru, Rusku zaručujú nespornú prevahu aj v prípadnom priamom ozbrojenom konflikte so Spojenými štátmi. Aj pri významnejšej stagnácii rozvoja technologických možností, ktorá je však už nepravdepodobná, majú k dispozícii nasledujúcich 10-12 rokov na ďalšiu inováciu svojich možností. Určite vynaložia úmerné úsilie, aby si zachovali spôsobilosť ovplyvňovať dianie vo svete a nestali sa len využívaným nástrojom cudzej vôle, ako sme toho svedkami v mase iných štátov vrátane nás. Stávame sa svedkami návratu Ruska k imperiálnej politike. Podobné sily sa aktivovali v Číne a tým sa podstatne mení architektúra celosvetovej bezpečnosti. Tu nejde o žiadnu tendenčnú náklonnosť, ale o fakty.

Keďže Rusko nemá dôvod vyvolať jadrový konflikt, pretože v ňom nemá čo získať, bude Avangard predstavovať stabilizátor mieru brzdiaci snahy použiť JZ. Navyše, podľa doktríny použitia JZ, Rusko použije JZ, len ak bude zahnané do situácie ohrozujúcej jeho existenciu. Vtedy príde odveta a ani najmodernejšie obranné systémy útočníka nebudú schopné ubrániť vlastné územie pred ruským úderom. Nuž, skončila sa poľovačka na medveďa a racionálne uvažujúci politik by mal dobre zvážiť, či s ňou nadobro neprestať a hrozbu jadrovej vojny z medzištátnych vzťahov vylúčiť úplne.

Presadenie záujmu voliča

Aký význam to všetko má pre Slovenskú republiku a jej budúcnosť? Nuž, pozrime si súvislosti, ktoré sú pre zachovanie existencie SR významné. Všetko závisí od cesty, na ktorú sa vydá SR v zahraničnej politike po voľbách. Či to bude zotrvanie v spojenectve s tými silami v USA a NATO, ktoré chcú ovládnuť svet aj za cenu vojny, veď sa im darilo až do porážky v amerických prezidentských voľbách v roku 2016, alebo sa dáme cestou presadzovania zvrchovanosti, suverenity a nezávislosti nášho štátu a úmerne rešpektu k tomuto cieľu si budeme vyberať svojich spojencov. Ak si vo voľbách vyberieme reprezentantov podľa navyknutej pohodlnosti a neuplatníme skúsenosti s praxou minulých vlád, ťažkým následkom sa nevyhneme. Pár mesiacov po voľbách budeme opäť nadávať na tých, ktorých sme si vyvolili, a organizovať petície na presadenie záujmu voliča. Praktický výsledok bude, samozrejme, nulový a pronárodná energia sa vybije a stroskotá na klamúcom čičíkaní vládnych hovorcov. Bude neskoro pripomínať si porekadlo: Čo zaseješ, to budeš žať. Každý vie, čo znamená, len náš romanticky založený volič sa spolieha na zázrak. Nedivme sa, ak po celom juhu Slovenska šíria od ucha k uchu sugestívne podávanú vetu, že Slováci si nevedia vládnuť. Keby vedeli, určite by vyberali vlády, ktoré uprednostnia potreby a záujmy nášho štátu, a nie tie zahraničné. Práve výsledkami volieb budeme tvoriť našu zahraničnú politiku a potvrdzovať aj starých, či vyberať nových spojencov. V rovnocennom vzťahu spojenci konajú na vzájomný prospech a vzťahy sú založené na pravde. Ak vzťah nie je rovnoprávny, ktosi vo vzťahu má navrch, a my to zatiaľ nie sme.

Zavádzanie verejnosti

V našich spojeneckých vzťahoch chýba rovnoprávnosť rovnako, ako aj pravdivé informovanie verejnosti o reálnej situácii v nich. Dôkazom je napríklad hrozivý ťah štvrtého subjektu pôvodnej trojkoalície BuDaFi, ministra Lajčáka, s americkou modernizáciou letiska Sliač, alebo predražený nákup výbehových zbraní. Jedno i druhé predstavuje pre naše obyvateľstvo mimoriadnu hrozbu, vzhľadom na zárodky cudzích vojenských základní na našom území a rôzne ďalšie obmedzenia. Naši prozápadní „odborníci“ tvrdia, že USA nám zabezpečujú ochranu prostredníctvom už svojej prítomnosti a treba im za to poskytnúť protihodnotu. Napríklad aj nákupom nimi vyraďovanej bojovej techniky. Časť verejnosti túto výhovorku akceptuje. Toto tvrdenie je však zavádzajúce a staviam proti nemu iné. To my sa podieľame na ochrane USA poskytovaním územia SR na rozmiestnenie ich prostriedkov, lebo tým ich operačne zvýhodňujeme. Navyše, odčerpávame časť prieskumných a úderných kapacít smerovaných proti USA a presúvame ich na seba. To všetko spôsobujú politické strany vyberané vo voľbách a ich nominanti. Ešte si niekto myslí, že Avangard je pre nás bezvýznamný?

Aby sme tak ľahko nepodliehali masmediálnemu tlaku, skúsenosti nás učia, že propaganda nikdy nie je odtrhnutá od reality. Len sa vždy pokúša zmeniť našu predstavu o nej. Prinajmenšom mätie tých, na ktorých mienke záleží, a voči ktorým je určená. Cieľov propagandy je toľko, koľko je smerov pôsobenia súperiacich subjektov. Spomeňte si pri výbere svojich volebných favoritov.

Emil Vestenický, podpredseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN)