Nedostatok zbraní v celej Európe by mohol spojencov Ukrajiny postaviť pred ťažké rozhodnutie o ďalšej podpore Kyjeva. Tieto krajiny zvažujú aj riziko ruského útoku na ne, ak sa ich zásoby príliš znížia. V dôsledku toho niektoré európske krajiny stoja pred dilemou, či naďalej posielať svoje zbrane na Ukrajinu, informuje REMIX News.

Agentúra AP napríklad v nedeľu napísala, že ruská invázia na Ukrajinu zaťažila už aj tak zdecimované zásoby zbraní nielen vo viacerých menších štátoch, ale aj v niektorých väčších krajinách NATO. Spojené štáty a ďalší členovia NATO poslali na Ukrajinu zbrane a vybavenie v hodnote miliárd dolárov; niektorí spojenci poskytli všetky svoje zbrane zo sovietskej éry a čakajú na americkú náhradu.

Pre niektoré európske krajiny však môže byť ťažké rýchlo doplniť dodávky, pretože už nemajú silný obranný sektor, ktorý by dokázal rýchlo vyrobiť potrebné zbrane a muníciu. Mnohé sa spoliehajú na dominantný americký obranný priemysel, ktorý vytlačil niektorých konkurentov.

Podľa agentúry AP teraz tieto krajiny čelia dileme: Majú naďalej posielať svoje zásoby zbraní na Ukrajinu a potenciálne zvyšovať svoju vlastnú zraniteľnosť voči možnému ruskému útoku? Alebo by si mali ponechať to, čo im zostalo, aby sa ochránili, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť ruského víťazstva na Ukrajine?

Po takmer ôsmich mesiacoch intenzívnych bojov európski spojenci Ukrajiny očakávajú, že vojna bude pokračovať ešte niekoľko mesiacov, prípadne rokov. Obe strany zároveň rýchlo spotrebúvajú svoje zásoby zbraní. Víťazstvo môže závisieť od toho, kto vydrží dlhšie, píše agentúra AP.

Rusko zrýchľuje výrobu, do tovární poslalo vojakov

Európski predstavitelia v komentároch alebo rozhovoroch uviedli, že Rusku nemožno dovoliť, aby na Ukrajine zvíťazilo, a ich podpora bude pokračovať. Zdôraznili však, že otázka domácej obrany ich všetkých veľmi zaťažuje.

“Predpokladáme, že Rusko skôr ako neskôr obnoví svoje kapacity, pretože ruský prezident môže nariadiť výrobcom zbraní, aby prešli na 24-hodinovú výrobu,” povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa neho Moskva poslala niektorých vojakov do tovární namiesto na front.

Rusko má skúsenosti s prestavbou svojej armády na inváziu proti svojim európskym susedom každých niekoľko rokov, povedal Pevkur, pričom spomenul vojnu v Gruzínsku v roku 2008, krymskú krízu v roku 2014 a teraz rusko-ukrajinský konflikt.

Menšie krajiny, ako napríklad Litva, ako aj niektoré väčšie štáty vrátane Nemecka, čelia ťažkostiam, poznamenala agentúra AP.

“Zdroje Bundeswehru sú obmedzené, rovnako ako v prípade iných európskych krajín,” uviedlo nemecké ministerstvo obrany. Ministerstvo nezverejnilo podrobnosti o svojich zásobách zbraní, ale uviedlo, že pracuje na odstránení nedostatkov.

Zásoby sú nízke, pretože vojenské výdavky sa od konca studenej vojny stali pre mnohé európske krajiny nižšou prioritou. Ďalšiu úlohu pri vytláčaní domácich obranných kapacít zohrali aj americké zbrojárske spoločnosti, ktoré sa uchádzali o európske objednávky.

“Keď Nóri používajú stíhačky F-16 a F-35 namiesto švédskych Gripenov, ovplyvňuje to silu európskeho obranného trhu,” povedal Max Bergmann z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS).

Neskoré zvýšenie výdavkov na obranu

Spojené štáty dlhodobo vyzývajú ostatné členské štáty NATO, aby zvýšili svoje výdavky na obranu na 2 % HDP – tento cieľ väčšina štátov nesplnila. Až po rusko-ukrajinskom konflikte sa viaceré európske krajiny zaviazali výrazne zvýšiť výdavky na obranu, aby urýchlene obnovili svoje armády. Medzitým posielajú na Ukrajinu veľkú časť toho, čo majú k dispozícii.

Estónsko poskytlo Ukrajine ekvivalent jednej tretiny svojho obranného rozpočtu, uviedol Pevkur. Nórsko poslalo Ukrajine viac ako 45 percent svojich zásob húfnic, Slovinsko takmer 40 percent svojich tankov a Česká republika približne 33 percent svojich salvových raketometov, uvádza inštitút IfW v nemeckom Kieli.

Od februára USA vyčlenili na zbrane a vybavenie pre Ukrajinu viac ako 17,5 miliardy dolárov, čo u niektorých členov Kongresu vyvoláva otázky, či aj oni nepodstupujú príliš veľké riziko. Pentagón neposkytuje údaje o svojich vlastných zásobách.

Stimsonovo centrum so sídlom vo Washingtone odhaduje, že vojna na Ukrajine znížila zásoby amerických protitankových rakiet Javelin až o tretinu a protilietadlových rakiet Stinger o 25 %. Taktiež spôsobila tlak na zásoby delostrelectva, keďže húfnica M777 sa už nevyrába.

Obnovenie zásob zbraní a výrobných kapacít bude dlhý proces, domnieva sa Tom Waldwyn z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie. V prípade niektorých krajín si to podľa neho môže vyžadovať výraznejšie investície do infraštruktúry.

“Nebude to lacné. Inflácia a nestabilita dodávateľského reťazca zvýšili náklady,” dodal Waldwyn.