Toto nebol len nejaký človek, ktorý sedí na verande a nezáväzne rozpráva o aktuálnych udalostiach, zatiaľ čo bieli palicu a čaká, kým mu do schránky príde šek na sociálne zabezpečenie alebo dôchodok. Bol to bývalý vysokopostavený americký vládny úradník, teraz generálny riaditeľ, človek, ktorý sedí v správnych radách viacerých spoločností. Má obrovské skúsenosti z reálneho sveta a podnikania a domnieva sa, že Spojené štáty môžu byť na pokraji kolapsu.

Nie je zďaleka jediný, kto si to myslí.

Niektorí sa obávajú, že Bidenova administratíva stráca kontrolu nad našou južnou hranicou; stráca kontrolu nad našimi rozpadajúcimi sa, kriminalitou zamorenými veľkomestami; spôsobuje recesiu; očierňuje a zbytočne ničí priemysel fosílnych palív, pričom presadzuje podozrivé a dotované “zelené” energetické alternatívy; ponecháva desiatky miliárd dolárov vo vojenskom vybavení v Afganistane, pričom sťahuje naše jednotky a opúšťa spojenca; približuje sa k nástražnému drôtu vo vojne na Ukrajine, čo by mohlo vyvolať jadrový úder; obrátiť sa proti Izraelu kvôli ideologickým otázkam, keďže Turecko a ďalšie krajiny vyzývajú arabské a moslimské národy, aby sa zjednotili a rozdrvili židovský štát; oslabovať našu armádu jedným “prebudeným” dekrétom za druhým; sústrediť sa na “trans” otázky na úkor zlyhávajúcej dopravnej infraštruktúry; povzbudzovať bojovníkov za sociálnu spravodlivosť, ktorí preberajú naše vysoké školy a univerzity; a oslabovať dolár (menu, od ktorej závisí veľká časť sveta).

Je potom prekvapujúce, že národy ako Francúzsko, India, Saudská Arábia, Japonsko, Mexiko, Brazília a ďalšie sa zrazu poisťujú a hľadajú partnerstvo a stabilitu mimo Spojených štátov amerických?

Okrem týchto problémov majú teraz naši spojenci a niektoré zahraničné korporácie oprávnené obavy z toho, čo medzi nimi a Spojenými štátmi zostane súkromné a bezpečné, a to vo svetle masívneho a údajne zámerného úniku tajných dokumentov Pentagónu.

Kto je spojenec alebo zahraničný obchodný partner, ktorému možno dôverovať? A čo je dôležitejšie, kto sa v očiach niektorých z týchto krajín a zahraničných obchodných záujmov ukáže ako stabilnejší a spoľahlivejší partner v nasledujúcich rokoch a desaťročiach?

Ako príklad svetového lídra, ktorý si zabezpečuje svoje stávky, francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno odcestoval do Pekingu, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Macron necestoval sám. Priviezol so sebou Ursulu von der Leyenovú, predsedníčku Európskej komisie. Niektorí to vnímali ako Macronovu reklamu, že veľká časť Európskej únie je v duchu s ním, keď sa stretáva so Siom.

Na ceste späť do Francúzska po stretnutí Macron zdôraznil, že Európania by nemali byť “len nasledovníkmi Ameriky” a “nechať sa vtiahnuť do kríz, ktoré nie sú naše”. Hoci sa zdalo, že francúzsky líder to píše stotinou písma, dalo sa čítať medzi riadkami a predpokladať, že tým myslel nenechať sa príliš zatiahnuť do vojny na Ukrajine alebo brániť Taiwan, ak by ho Čína napadla.

Posledná časť bola hudbou pre uši čínskeho vodcu Si.

Ďalej tu máme mexického prezidenta Andrésa Manuela Lópeza Obradora, ktorý už niekoľko mesiacov otvorene kritizuje – a spochybňuje – vedenie Spojených štátov, keď nazýva USA “oligarchiou, a nie skutočnou demokraciou”. Vyhrážal sa, že bude sabotovať výzvy na vojenskú akciu USA proti mexickým kartelom, a dal jasne najavo, že sa nebojí viesť boj s tým, čo možno považuje za Spojené štáty v úpadku.

Alebo minulomesačná správa, že Saudská Arábia sa približuje k vstupu do ázijského bezpečnostného a hospodárskeho bloku pod vedením Číny po tom, ako získala štatút partnera pre dialóg v Šanghajskej organizácii pre spoluprácu (SCO). Okrem Číny a Ruska sú súčasťou tohto bloku aj India, Pakistan a niektoré bývalé sovietske štáty. Je to organizácia, ktorú možno považovať za organizáciu, ktorá nemá vždy na zreteli najlepšie záujmy Spojených štátov.

Ako v jednom rozhovore objasnil Ali Shihabi, saudský analytik a spisovateľ: “Tradičný monogamný vzťah s USA sa skončil. Prešli sme na otvorenejší vzťah, silný s USA, ale rovnako silný s Čínou, Indiou, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a ďalšími.”

Napokon tu máme Brazíliu – najdôležitejšieho obchodného partnera Číny v Južnej Amerike -, ktorá oznámila novú dohodu o uskutočňovaní bilaterálneho obchodu v ich príslušných menách, a nie v americkom dolári. Tento krok nielenže šokoval mnohých vo vláde USA, ale otvoril oči ostatným na celom svete, pokiaľ ide o možnosť odpútania sa od dolára.

Niektorí sa domnievajú, že sa to deje preto, lebo čoraz viac politických a obchodných lídrov na celom svete nemá dôveru v Spojené štáty, pretože sa domnievajú, že naša krajina je skutočne v chaose, upadá a je čoraz viac polarizovaná a spolitizovaná. Urýchlia takéto obavy “run na banku Spojených štátov”, keď sa aktíva presunú do Číny alebo dokonca do Ruska?

To ukáže len čas. Ale podobne ako v prípade krachu banky Silicon Valley, aj tu sú náznaky, ak im analytici budú venovať pozornosť.