Môj profil 
Predplatné
Vďaka prílevu zahraničných investícií a nových technológií produktivita v priemysle dlhodobo rastie rýchlejšie než v okolitých krajinách. V službách je však tento vývoj menej priaznivý.
Pred hospodárskou krízou v rokoch 2008 a 2009 slovenská ekonomika dobiehala v životnej úrovni vyspelé západné krajiny podľa analytikov rezortu financií rýchlym tempom. Viac ako desať rokov totiž produktivita práce a HDP rástli oveľa rýchlejšie ako priemer eurozóny. Spôsobil to najmä prílev priamych zahraničných investícií, či masívne vytváranie nových pracovných miest. Po kríze však tempo rastu produktivity práce kleslo na polovicu a už sa nevrátilo na svoje predkrízové hodnoty. Aj keď sa zdá, že rast produktivity eurozóny zostane naďalej nízky, spomalenie predstavuje riziko aj pre Slovensko.
Najväčšou brzdou Slovenska v dobiehaní životnej úrovne západných krajín je podľa analytikov nízka súhrnná produktivita faktorov a neefektívne rozdelenie práce a kapitálu. Doterajší model rozvoja ekonomiky založený na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile, relatívne nízkom zdanení a vhodných podmienok pre medzinárodné firmy sa podľa IFP začína vyčerpávať. “Optimálnou alokáciou práce a kapitálu, prijatím rôznych opatrení nie len na úrovní štátu ale aj v samotných firmách, by sme dokázali zvýšiť celkovú produktivitu ekonomiky približne o polovicu, čo by v konečnom dôsledku viedlo aj k nárastu HDP,” povedal riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík Ministerstva financií SR Juraj Cenker.
Neefektívnu alokáciu zdrojov je vidieť podľa analytikov rezortu financií najmä pri malých firmách. Tie tvoria približne 91 % zo všetkých firiem na Slovensku, no vyrábajú len 14 % z celkovej pridanej hodnoty. Práve konsolidácia malých firiem do väčších a efektívnejších celkov by mohla zvýšiť produktivitu a rast slovenskej ekonomiky. Z analýzy IFP pritom vyplýva, že rast produktivity práce a celkovej produktivity ťahá najmä priemysel. Naopak, najväčšie medzery vidieť v službách, stavebníctve a poľnohospodárstve. Rozdiely sú aj z pohľadu vlastníckej štruktúry. Zahraničné firmy sú totiž v produktivite práce efektívnejšie až o 50 %.
“Situáciu v tejto oblasti môžu zlepšiť opatrenia, ktoré by mali prijať nie len samotné firmy, ale aj štát,” uvádza ministerstvo financií. Slovensko by sa podľa rezortu financií malo viac orientovať na podporu výskumu a vývoja a znížiť administratívnu záťaž pri zakladaní a rušení firiem. Slovensko má tiež nedostatok stredne veľkých podnikov do 250 zamestnancov. Ich podiel je na úrovni 2,9 %, kým v Nemecku je to až 17,6 %. “Situáciu môžu pozitívne ovplyvniť aj efektívnejšie fungovanie duálneho vzdelávania, podpora mobility pracovnej sily, zvýšená efektivita súdov a nové motivačné nástroje pri poskytovaní investičných stimulov,” dodáva ministerstvo financií.
.JPG)
.jpg){kind=tracking}
.jpg)
