Štefan Sečka sa narodil 6. júla 1953 v Spišskom Štvrtku. Základnú školu absolvoval v rodnej obci a ukončil ju v roku 1968. Po maturite v roku 1971 na SVŠ v Spišskej Novej Vsi, pokračoval v štúdiu na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza bol vysvätený 6. júna 1976 bol v Bratislave Mons. Júliusom Gabrišom.

Po kňazskej vysviacke v rokoch 1976-1978 absolvoval základnú vojenskú službu. V októbri 1978 nastúpil za kaplána do Spišskej Novej Vsi. Od 1. októbra 1980 bol kaplánom v Dolnom Kubíne. Prvého marca 1984 sa stal správcom farnosti v Liptovských Revúcach. Od roku 1980 pracoval v diecéznej Katechetickej komisii na príprave Katechizmu pre základné školy.

Prvého mája 1990 bol menovaný za vicerektora – ekonóma obnoveného Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí, kde pôsobil až do roku 2002. Pracoval v Presbyterskej rade a Kolégiu konzultorov, v Diecéznej i Slovenskej liturgickej komisii. Okrem služby ekonóma Kňazského seminára prednášal pedagogiku a katechetiku.

V roku 1992 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil titul Monsignor. V rokoch 1995 – 1997 pokračoval v postgraduálnych štúdiách na Katolíckej univerzite v Lubline (PL), kde dosiahol licenciát teológie (ThLic). V rokoch 1997 – 2000 pokračoval v doktorandskom štúdiu, ktoré zavŕšil doktorátom teológie (ThDr.), a PhD, na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Téma dizertačnej práce bola Starostlivosť Cirkvi o mládež – výchova k zrelej viere (Náboženská skúsenosť stredoškolskej mládeže.)

Svätý Otec Ján Pavol II. menoval 28. júna 2002 Mons. Štefana Sečku za spišského pomocného biskupa s titulom cirkvi Sita. 27. júla 2002 bol konsekrovaný za biskupa v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí – Spišskej Kapitule. Hlavným konsekrátorom bol vtedajší diecézny biskup Mons. František Tondra, spolukonsekrátormi boli: Mons. Józef Henryk Nowacki, vtedajší apoštolský nuncius v SR, a Mons. Alojz Tkáč, vtedajší košický arcibiskup. Prvého augusta 2002 bol menovaný za generálneho vikára.

V novembri 2002 bol KBS ustanovený za prezidenta Slovenskej katolíckej charity. V roku 2003 bol menovaný KBS za predsedu Rady pre pastoráciu v zdravotníctve a v Slovenskej katolíckej charite, ako aj v Komisii pre klérus – Subkomisii pre permanentnú formáciu. Pôsobil ako odborný asistent na Katedre katechetiky a pedagogiky na Katolíckej univerzite, Teologickej fakulte, Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí. Štvrtého augusta 2011 bol Svätým Otcom Benediktom XVI. vymenovaný za spišského diecézneho biskupa. Úrad kánonicky prevzal 10. septembra 2011.

Jeho biskupským heslom bolo “Crux Christi perficiat nos” (Kristov kríž nech nás zdokonalí)

Kondolencie po úmrtí biskupa Sečku je možné poslať na adresu KBS

Tlačová kancelária (TK) KBS zriadila po úmrtí spišského biskupa Mons. Štefana Sečku e-mailovú adresu: kondolencia@kbs.sk

Všetci, ktorí poznali otca biskupa Sečku, môžu na ňu napísať poďakovania, prejavy sústrasti a kondolencie, ktoré následne priebežne zverejní TK KBS.

“Spišské biskupstvo pozýva k modlitbám za svojho pastiera, ktorý odišiel k Otcovi dnes ráno v levočskej nemocnici. Ďakujeme za všetky prejavy sústrasti. Vzhľadom na opatrenia spojené s pandémiou koroanvírusu pozývame všetkých, aby svoje prejav sústrasti a kondolencie adresovali na e-mail kondolencia@kbs.sk. Ďakujeme za pochopenie,” informoval hovorca Spišského biskupstva Peter Majcher.

Kondolencie po úmrtí spišského diecézneho biskupa Štefana Sečku

Tlačová kancelária (TK) KBS zriadila po úmrtí spišského biskupa Mons. Štefana Sečku e-mailovú adresu: kondolencia@kbs.sk. Všetci, ktorí poznali otca biskupa Sečku, môžu na ňu napísať poďakovania, prejavy sústrasti a kondolencie.

Prinášame ich v plnom znení (bez úpravy)

Dovoľte mi touto cestou vyjadriť v mene členov Slovenskej lekárnickej komory úprimnú sústrasť k úmrtiu Mons. Štefana Sečku, spišského diecézneho biskupa a emeritného predsedu Bioetickej subkomisie.

Som vďačný, že práve v čase pôsobenia mons. Sečku na čele subkomisie boli do diskusie o závažných bioetických otázkach v širšej miere prizvaní aj farmaceuti v zastúpení mnou, ako prezidentom stavovskej samosprávnej organizácie. Historické krédo lekárnictva, ktoré bolo často umelecky zobrazené v interiéroch lekární „Pharmacia medicinae soror non ancilla“ tak otec biskup prakticky etabloval aj v činnosti tejto subkomisie. Je prirodzené, že mnohí kolegovia sa nestotožňujú a nestotožnia s učením cirkvi v bioetických otázkach, ale som presvedčený, že je rovnako prirodzenosťou každého farmaceuta – aj v duchu citovaného kréda – rešpektovať a chrániť ľudský život v každom okamihu jeho existencie. Túto prirodzenosť, skrytú v každom človeku, rozmanito sa prejavujúcu v jednotlivých životných rozhodnutiach, v konečnom dôsledku však vždy smerujúcu a vedúcu k potrebe individuálneho a spoločného dobra považujem za základný odkaz života otca biskupa Sečku.

S vďačnosťou za jeho život a príklad, odpočinutie večné daj mu Pane.

S úctou

PharmDr. Ondrej Sukeľ
Prezident Slovenskej lekárnickej komory

Poznala som pána biskupa, som Levočanka. Nech ho Pán spozná medzi svojimi ovečkami a prijme ho do svojho milostivého náručia.

Slovenská zem nech mu je ľahká a nech odpočíva vo svätom pokoji.

Mária Pikna

Otec biskup Štefan mal vo svojom biskupskom hesle slová: Crux Christi Perficiat Nos. Povedané jednoduchým prekladom: Kristov kríž nech nás zdokonalí! Krížom si prechádza každý človek. O to viac biskup, ktorý chce úplne nasledovať Krista až na kríž, aby mohol spolu s Kristom vstať zmŕtvych. Posledné jeho roky boli naplnené utrpením a bolesťou. Niet väčšieho požehnania pre diecézu ako je trpiaci biskup.

Verím, že aj jemu, ale aj nám prinesie jeho utrpenie veľkú Božiu milosť do našich životov v diecéze. Modlím sa za nášho otca diecézy a prajem a vyprosujem veľké Božie milosrdenstvo, pre spásu jeho duše. Nech ho Pán odmení za všetko, čo urobil pre nás a pre naše dobro. Pán konal skrze neho mimoriadne zvláštnym spôsobom, ktorému sme ani my nechápali. Predsa všetko bolo v Pánovej réžii. Niet pochýb, že si ho Pán viedol, aby nás premieňal, a boli sme novými, lepšími ľuďmi.

Sestra Faustína píše v denníčku 423.: Všetko pominie, ale Pánovo milosrdenstvo nemá hraníc ani konca. Odpočinutie večné daj mu Pane a svetlo večné nech mu svieti! Aleluja!

Marcel Macala

Drahý otec biskup Štefan,

so smútkom som prijal správu o Vašom nečakanom odchode do večnosti, ale aj s nádejou, že už sa budete tešiť bez prestania v nebeskom kráľovstve. Ďakujem Bohu i Vám, že som Vás mohol aj osobne spoznať na Spišskej Kapitule.

Boli ste dobrým a starostlivým biskupom. Potešilo ma, že ste si pamätali mená a aj, keď ste odpísali počas blahoželania k meninám. Prihovárajte sa u Nášho Pána, predsa Jemu ste sa rozhodli slúžiť.
Spišskej diecéze vyjadrujem sústrasť.

Marek Bartkovský

S otcom biskupom som prežil viac pracovných rokov. Pri jeho odchode do večnosti sa mu chcem za všetko poďakovať. Nech mu je nebeský Otec milosrdný a nech ho za všetky námahy a službu Spišskej diecéze odmení a nech jeho dušu prijme do nebeskej slávy. R. I. P.

Jozef Dravecký

Najdôstojnejší otcovia biskupi!

Vo vďačnosti za každú službu preukázanú ľuďom a Cirkvi na Slovensku, ale aj našim sestrám v komunitách pôsobiacich na území Spišskej diecézy spomíname v modlitbách na otca biskupa Mons. Štefana Sečku.
Nech mu Pán odmení všetku námahu a obetu pre dobro Cirkvi a jeho ľudu.

Za Kongregáciu školských sestier sv. Františka SM: Rafaela Zvrškovcová, provinciálna predstavená

Chcem sa poďakovať biskupovi Sečkovi, ktorý má s mojimi rodičmi uviedol do cirkvi – krstom ešte keď ako kňaz pôsobil v Liptovských Revúcach. A za jeho vždy milé slová do života a za humor, ktorý rozdával okoliu. Napriek tomu že sme sa dlho nevideli, keď sme sa po dlhej dobe stretli vždy mi povedal pekné aj vtipné spomienky, ktoré sa v ten moment oživili. Bol a vždy ostane v našich srdciach. Vždy na neho budem spomínať

Martin Funiak

Vážení predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska,

vyjadrujem hlboký zármutok nad úmrtím diecézneho spišského biskupa mons. Štefana Sečku. Za jeho celoživotnú prácu mu patrí moja vďaka. Ako župan Žilinského samosprávneho kraja som mal možnosť s ním riešiť viaceré témy, najmä v oblasti poskytovania sociálnych služieb na území nášho kraja. Mali sme spolu blízky vzťah a veľmi som si na ňom vážil jeho nadhľad a humor, ako dokázal k veciam pristupovať a rozdávať tak okolo seba radosť i nádej.

S úctou

Juraj Blanár
podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky

Vážené Spišské biskupstvo,

dovoľte nám vyjadriť našu najhlbšiu sústrasť nad odchodom biskupa Štefana. Veríme však, že sa vrátil do Domu Otca. Bude slovenskej Cirkvi veľmi chýbať, obzvlášť v týchto časoch šírenia bludov a nebezpečných heréz v Katolíckej cirkvi, keďže patril k neochvejným zástancom a ohlasovateľom Evanjelia a magistéria Katolíckej cirkvi.

Verme však, že i po jeho odchode bude mať Spišská diecéza a Cirkev na Slovensku, horlivých nasledovníkov schopných chrániť Cirkev a jej učenie pred nepriateľmi zvonka i zvnútra Cirkvi.

Veríme, že tento tlak na zmenu učenia Cirkvi vo fundamentálnych otázkach plynúci z najvyšších miest Cirkvi ustojíme, i na orodovanie svätých biskupov a budeme verní učeniam našich drahých Svätých Otcov Jána Pavla II. i Benedikta XVI.

Nech je Pán k otcovi biskupovi Štefanovi milostivý a nech Spišská diecéza ostane i naďalej verná Kristovi a jeho učeniu!

Alexander Uhrovec

Odišiel nám otec diecézy, otec našej diecéznej kúrie …

Pamätám sa keď som sa kedysi dávno rozhodoval čo ďalej so svojím životom, keď som skúmal svoje povolanie a keď mi venoval niekoľko vzácnych chvíľ. Aj neskôr, osobné rozhovory s ním mi utkveli v pamäti. Sálala z nich jeho múdrosť, ale aj dobrotivosť, láskavosť, ale aj prezieravosť. Boli to rozhovory ako s otcom.

Pamätám si ho ako jedného z prvých “vysokých hodnostárov”, keď som do Archívu Spišského biskupstva do Spišskej Kapituly prišiel pracovať v lete 1999. Vtedy bol vicerektorom Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka. A ako som ho prvý krát stretol? – Bol na kolenách a so špachtľou v ruke čistil dlažbu v miestnosti, kde sme mali inštalovať výstavu k 180. výročiu založenia tunajšieho Učiteľského ústavu. Viedol skupinu brigádujúcich bohoslovcov. Nie ako riaditeľ. Ako otec.

Hneď potom o rok nato som ho stretával opäť a relatívne veľmi často – keď som začal vyučovať na tunajšom Teologickom inštitúte a bol mi nielen pedagogickým “tútorom” – veď som vyplašený učil bohoslovcov, navyše chlapov skoro rovnako starých (a mnohých starších) ako som bol sám – ale aj láskavým priateľom a otcom s pomocou, aj osobnou, ktorá k tomuto pomenovaniu plne patrí.

A potom, neskôr, keď sa stal pomocným a následne diecéznym biskupom – desiatky krát som videl ten istý model: Mali sme k pánu biskupovi na audienciu uviesť hostí/delegáciu/pútnikov … Domáci boli znalí a na stretnutie s ním sa tešili. Tí zo vzdialenejších kútov sveta však boli napätí … idú predsa na audienciu k biskupovi! A potom do miestnosti vošiel on, s úsmevom, dobrým slovom, žartom, múdrosťou … rozohnal napätie a nepokoj, prihovoril sa, podal ruku, tľapol po pleci a nervozita bola preč … otec.

Stretávali sme sa, samozrejme, veľmi často aj profesionálne, bol to predsa náš “šéf”. Ale aký! Bolo radosťou preňho robiť, bolo cťou preňho robiť. A navyše s úžasným “bonusom” – pracovať v Spišskej Kapitule, ktorú aj on mal veľmi rád. Veď po r. 1989 ju pomáhal z ruín stavať opäť na nohy. Aj v posledných rokoch ako diecézny biskup podporil mnohé naše úsilia v archíve, v knižnici, ohľadom kultúrnych pamiatok, v projektoch, v spolupráci s mnohými organizáciami a múzeami. Usmerňoval, ale sa aj radil, nechal si vysvetliť a potom rozhodol. Ako otec.

Zvláštne na mňa osobne pôsobilo, keď som ho videl medzi kňazmi. Neviem, bola to žiarlivosť? Možno. Miloval kňazov našej diecézy, bolo to na ňom vidieť. Boli to jeho synovia a aj ich tak bral. Majoritu z nich poznal, veď ich viedol ako vicerektor seminára a aj potom ako vyučujúci v inštitúte. A bral ich s ich danosťami, talentmi i nešvármi. Ako otec.

Posledné mesiace boli veľmi ťažké. Preňho i pre nás. Veľmi chcel, myseľ sa snažila, no telo už nevládalo. A my sme ho potrebovali. Ešte toľko toho zostalo nedokončeného, nedopovedaného, plány, projekty, archív, knižnica, Dokumentačné centrum Spišskej diecézy, Diecézne múzeum, radosti z úspechov i borenie sa s neúspechmi … Bude nám chýbať to láskavé vedenie a sprevádzanie. Ale to už patrí k našej časnosti.
Pán biskup, ďakujem za všetko! Nech vám to Pán života odplatí! Odpočívajte v pokoji a DOVIDENIA!

Mgr. et Mgr. Vladimír Olejník, PhD.,
vedúci archivár

Archív Rímskokatolíckej cirkvi Biskupstva Spišské Podhradie

Milovaní otcovia biskupi i všetci smútiaci, nech je Vám dobrý Boh útechou a posilou v tejto smutnej chvíli a otcovi biskupovi Štefanovi nech dá večné odpočinutie vo svojom kráľovstve.

Ján Marko

Katolícke médiá po úmrtí spišského biskupa Sečku upravujú program

Katolícke masmédiá po úmrtí spišského diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku upravujú program. TV LUX i Rádio LUMEN zaradí do svojho vysielania priamy prenos z jeho pohrebu. Jeho termín bude zverejnený neskôr. Informácie zaradia aj do svojho spravodajstva, chýbať nebudú spomienkové medailóny

TV LUX

Televízia LUX odvysiela priamy prenos z pohrebu zosnulého biskupa Mons. Štefana Sečku. Už dnes, v stredu 28. októbra 2020 o 20:30 mimoriadne zaradí do vysielania reláciu s názvom Vlastná cesta. Biskup Sečka v nej rozpráva, čím všetkým prechádzala jeho cesta k povolaniu. Reláciu je možné nájsť aj v archíve TV LUX.

Rádio LUMEN

Rádio LUMEN informuje svojich poslucháčov, že do vysielania zaradí priamy prenos z pohrebu zosnulého biskupa Sečku.

Vo svojom dnešnom vysielaní okrem informácii v krátkach správach, tradičných rubrikách (Svetlo sveta, Cirkev dnes) a v Infolumene zaradí aj ďalšie relácie. V rubrike “Naši biskupi”, ktorá bude o 16:30, prinesie rozhovor redaktora Iva Nováka s biskupom Sečkom z januára 2019. O 20:00 zaradí do vysielania spomienkový medailón za zosnulého biskupa Sečku.

Po úmrtí biskupa rádio mení hudobnú štruktúru vysielania.

Smrťou diecézneho biskupa Štefana Sečku došlo k tzv. sede vacante

Smrťou diecézneho biskupa Mons. Štefana Sečku došlo k uprázdneniu biskupského stolca v Spišskej diecéze, k tzv. sede vacante. Ako informoval Tlačovú kanceláriu KBS hovorca Spišskej diecézy Peter Majcher, v takomto prípade, keď sa biskupský stolec uprázdni, Kódex kánonického práva predpisuje sériu opatrení, ktoré zabezpečia fungovanie diecézy (kán. 416 – 430 CIC)

“Konkrétne to teraz znamená, že po smrti pána biskupa Mons. Štefana Sečku riadenie diecézy ihneď preberá spišský pomocný biskup Mons. Ján Kuboš. Kán. 419 CIC stanovuje, že pomocný biskup má riadiť diecézu do doby, kým nebude ustanovený diecézny administrátor. Zároveň má pomocný biskup čo najrýchlejšie upovedomiť Svätú stolicu o smrti diecézneho biskupa a bezodkladne zvolať Kolégium konzultorov, ktoré do ôsmich dní od prijatia správy, že biskupský stolec je uprázdnený, má zvoliť diecézneho administrátora, ktorý má dočasne riadiť diecézu (kán. 421 CIC),” uviedol Peter Majcher.

Po zvolení diecézneho administrátora má zvolený administrátor čo najskôr informovať Svätú stolicu o svojom zvolení.

“Celý tento proces v Spišskej diecéze už prebieha. Mons. Ján Kuboš informoval Svätú stolicu prostredníctvom Apoštolského nuncia na Slovensku a taktiež zvolal Kolégium konzultorov, ktoré sa zíde v krátkom čase, aby zvolilo diecézneho administrátora,” dodal Peter Majcher.