Pokiaľ bude prímerie zachované, tak sa to stane začiatkom rozdelenia Blízkeho východu medzi Rusko a USA, za ktorým bude ako ďalšia na rade Európa, píše vydanie.
Netreba chápať zastavenie paľby v Sýrii tak, že sa prestalo bojovať, píše žurnalista Die Zeit Michael Tuman. V niektorých miestach boje pokračujú: na sever od Aleppa, na západe od Lázikíje a na juhu. Dohoda medzi USA a Ruskom v prvom rade znamená “zastavenie veľkého útoku síl režimu Bašara Assada s podporou ruských bombardérov”.
Pre opozíciu a mnoho Sýrčanov je to neveľký pokrok, hovorí Tuman. Zostáva otázka, prečo sa Vladimír Putin zastavil v polovici cesty. Asad má lokálne ciele, ale Putin – globálne. “Prezident Ruska sa neangažoval v situácii v Sýrii preto, aby vybojoval niekoľko zničených predmestí Aleppa, ale preto, aby potvrdil nový hierarchický poriadok vo svete,” zdôrazňuje Tuman.
Podľa názoru expertov sa svetové mocnosti pokúšaju ochraňovať svoje záujmy s využitím “marionetiek”: Kremeľ využíva Asada a Washington – takzvanú “umiernenú opozíciu”. Tento boj sa však komplikuje tým, že sa do neho pletie tretia strana – IS. Preto spolu mocnosti musia prehovoriť, dohodnúť sa a vyriešiť, čo so Sýriou robiť.
Táto koncepcia sa zakladá na dobre známom schémy, ktorý fungoval od roku 1947 do roku 1990. Na začiatku februára na bezpečnostnej konferencii v Mníchove premiér Ruska Dmitrij Medvedev hovoril o “Studenej vojne” medzi Ruskom a Západom, čím ukázal ruský pohľad na vec. “Podľa predstáv Moskvy musia byť vo svete dve superveľmoci – USA a Rusko, hrozba jadrovej vojny, kontrolované konflikty a potom, dospenie k dohode a celosvetový pokoj,” píše Tuman.
Podľa slov autora, táto koncepcia svetového poriadku bola vyslovená Vladimirom Putinom ešte minulý jeseň. Na Generálnom zhromaždení OSN Putin pripomenul Jaltskú konferenciu z roku 1945, na ktorej ZSSR, USA a Veľká Británia rozhodli o povojnovom usporiadaní v Európe.
“Jalta pre Európanov symbolizuje rozdelenie a podriadenie kontinentu superveľmociam, pre Putina sú to staré dobré časy,” hovorí Tuman. Vo vzťahu k Sýrii “princíp Jalty” ukazuje, že USA a Rusko s využitím prímeria a zadržiavania svojich marionetiek skúšajú, nakoľko oni kontrolujú situáciu . Ak sa im to podarí, tak bude Blízky východ rozdelený na sféry vplyvu. To isté sa môže stať aj vo východnej Európe. EÚ a Nemecko pritom zostanú “v úlohe pozorovateľov”.
To jediné, čo dráždi Putina v tejto hre, je, že Obama “mu notuje nesprávne”. Prezident USA nechce prijať “čierno-biely obraz” Studenej vojny. Stretnutie Putina a Obamu v OSN v roku 2015 prebehlo “za kulisami a bez hrmenie fanfár”. Keď vezmeme do úvahy vzájomné nepriateľstvo oboch prezidentov je ich oslnivé stretnutie do konca prezidentovania Obamu málo pravdepodobné.
Jalta-2 je možná nielen ako následok americko-ruskej dohody. Vo východnej Európe bude zo strany USA dostatočné množstvo ľahostajnosti a diplomatického ustúpovania. “S tým len ťažko bude súhlasiť Hillary Clintonová, ale u Donalda Trumpa to nie je až tak jasné,” zakončuje autor Die Zeit.