Menej voľna, zdanenie ľudí s vysokými príjmami či úprava DPH na vybrané potraviny. Konsolidácia bude obsahovať 22 opatrení

Doteraz vláda prijala dva balíky konsolidácie. Spolu to bolo 35 opatrení v hodnote 4,7 miliardy eur. Tretí balík, ktorý sa má uplatniť najmä v roku 2026, prináša ďalších 22 opatrení s plánovaným efektom 2,7 miliardy eur. Podľa Kamenického ide o kombináciu úspor na strane výdavkov a zvýšenia príjmov.

Najväčšie škrty majú priniesť samotné ministerstvá a úrady. Len na znížení prevádzkových nákladov sa očakáva úspora 1,3 miliardy eur. Má ísť o rušenie a zlučovanie úradov, obmedzenie nákupov nových služobných áut či interné opatrenia na šetrenie. Kamenický pritom potvrdil, že znižovanie mzdových výdavkov sa dotkne štátnej správy, avšak učitelia, lekári a zdravotné sestry majú byť z opatrení vyňatí. Policajti a hasiči by sa mali vyhnúť prepúšťaniu. „Každé ministerstvo bude musieť predložiť tabuľku s konkrétnymi úsporami,“ povedal minister.

Konsolidácia zasiahne aj samosprávy. Obce a mestá prídu o približne 110 miliónov eur a župy o ďalších 20 miliónov eur zo svojich podielových daní. Kamenický však poukázal, že aj po znížení budú mať obce k dispozícii približne 2,2 miliardy eur a vyššie územné celky 1,2 miliardy eur.

Vláda deklaruje, že sociálne štandardy sa výrazne neznížia. Zachované zostanú vlaky zadarmo, obedy zadarmo, znížené sadzby DPH na vybrané tovary, druhý dôchodkový pilier aj trináste dôchodky. Tie však budú v rokoch 2026 až 2028 zmrazené na úrovni 667,3 eura, teda v sume, ktorú poberatelia dostali v roku 2025. Štát tým ušetrí približne 34 miliónov eur.

Okrem toho sa upravia podmienky vyplácania dávok v nezamestnanosti. Plná 50-percentná dávka bude vyplácaná len prvé tri mesiace, následne bude postupne klesať na 40 %, 30 % a 20 % do šiestich mesiacov. Zamestnávatelia budú tiež platiť zamestnancom PN-ku dlhšie, namiesto 10 dní až 14 dní.

Na strane príjmov štát cieli predovšetkým na lepšie zarábajúcich. Popri existujúcich sadzbách dane z príjmu fyzických osôb (19 % a 25 %) pribudne 30 % sadzba pre ročný príjem nad 60-tisíc eur a 35 % sadzba pre príjem nad 75-tisíc eur. Ústavní činitelia a poslanci budú dokonca platiť ešte o 10 percentuálnych bodov viac. Týmto krokom chce vláda vybrať 206 miliónov eur.

Ďalšie opatrenia sa týkajú firiem a spotrebiteľov. Obmedzí sa odpočet DPH pri autách využívaných aj na súkromné účely na 50 %, čo má priniesť 86 miliónov eur. Vyššia DPH vo výške 23 % bude platiť na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, napríklad na sladkosti, džemy či čipsy, s očakávaným výnosom 91 miliónov eur. Naopak, základné suroviny ako cukor, soľ, detská výživa, 100-percentné džúsy či jogurty zostanú nezmenené.

Dotknutý bude aj hazardný priemysel. Sadzby odvodov sa zvýšia pre online hry aj kamenné prevádzky. Diskutuje sa, či sa odvod v herniach a kasínach zvýši na 21 alebo až 30 %. Vláda plánuje zdanenie bankových poplatkov za vklady kartou do hazardných hier, čo má priniesť ďalších 12 miliónov eur.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) čakajú vyššie minimálne sociálne odvody. Majú vzrásť o 20 %, čo prinesie 102 miliónov eur. Noví podnikatelia budú mať odvodové prázdniny skrátené na šesť mesiacov namiesto doterajších dvanástich, čím štát získa 119 miliónov eur. Zvyšujú sa aj zdravotné odvody, a to o 1 % pre zamestnancov, samoplatiteľov aj SZČO, čo má priniesť 358 miliónov eur.

Štát chce zároveň využiť aj úpravu dní pracovného pokoja. Hoci sviatky sa nerušia, tri z nich – 17. november natrvalo a 6. január s 8. májom v roku 2026 – prestanú byť dňami pracovného pokoja. Zruší sa aj zákaz predaja počas sviatkov. Tento krok má priniesť približne 230 miliónov eur.

Vláda tiež zvýši daň z poistenia z 8 % na 10 %, čo sa dotkne neživotného poistenia a prinesie ďalších 36 miliónov eur. Opatrenia dopĺňa zavedenie licenčnej dane pre veľké firmy, úprava kolektívneho investovania či vyššie zdanenie hazardu.

Podľa ministra financií Slovensko potrebuje dlh stabilizovať a postupne znižovať na úroveň okolo 4,1 – 4,3 % HDP. „Nebude to jednoduché, ale ide o nevyhnutný krok, ak sa chceme vyhnúť scenáru, v ktorom Slovensko stratí dôveru investorov a možnosti financovať svoje fungovanie,“ dodal Kamenický.

Opozícia sa spája proti Kamenického konsolidácii, zaplatia ju podľa nich ľudia

Predstavenie tretieho balíka konsolidačných opatrení ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) okamžite vyvolalo ostré reakcie opozície. Strana SaS označila konsolidáciu v objeme 2,7 miliardy eur za „ďalšie ožobračovanie občanov“ a dôkaz, že vláda nevie šetriť sama na sebe. Podpredseda SaS Marián Viskupič pripomenul, že viac ako polovica bremena padne na plecia ľudí a firiem. „Čakali sme, že konečne príde na rad vláda a zaplatí 100 % svojej časti. Namiesto toho je 55 % na občanoch a firmách a len 45 % na štáte,“ uviedol Viskupič. Kritizoval aj zvyšovanie DPH na potraviny či nové sadzby daní a odvodov. „To je čisté zdieranie ľudí a firiem,“ dodal Viskupič.

Progresívne Slovensko vidí v Kamenického balíku „frontálny útok na pracujúcich ľudí, podnikateľov a živnostníkov“. Predseda PS Michal Šimečka varoval, že výsledkom opatrení bude spomalenie hospodárskej aktivity a riziko recesie. „Výsledkom konsolidácie bude Ficova chudoba,“ zdôraznil. Podľa Šimečku aj poslanca Štefana Kišša je škandalózne, že verejnosť sa o opatreniach dozvedá až z tlačovej konferencie a chýbajú detaily, ako chce štát reálne ušetriť na sebe. Expremiér Ľudovít Ódor dodal, že vláda pokračuje „v zabíjaní ekonomického rastu“.

Kritická bola aj predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Podľa nej vláda necháva platiť občanov a poctivé firmy, zatiaľ čo „na papalášske výhody a paušálne náhrady si nesiahne“. Zvyšovanie DPH, zdravotných odvodov či zmrazenie dôchodkov označila za výsmech. „Minister Kamenický má tú drzosť tvrdiť, že Slovensko potrebuje konsolidáciu, aby sme sa vyhli gréckej ceste. Ale práve táto vláda nás vedie gréckou cestou,“ povedala Remišová. Zároveň upozornila, že vláda zruší dni pracovného pokoja, vrátane 17. novembra, ktorý symbolizuje boj za slobodu a demokraciu.

Podobne reagovalo aj KDH. Poslanec Jozef Hajko vypočítal, že z konsolidácie 800 miliónov zaplatia podnikatelia a ďalších 800 miliónov bežní ľudia. „Štát ťahá ďalej peniaze od ľudí, kde len môže,“ kritizoval. Predseda Milan Majerský dodal, že konsolidácia prichádza „neskoro a zle“. Za nepochopiteľné považuje aj len mierne zvýšenie daní z hazardu. Kritizoval aj rušenie 6. januára ako dňa pracovného pokoja, ktorý je pre východných veriacich Vianocami.

Hnutie Igora Matoviča označilo tretí konsolidačný balík za ďalší útok na peňaženky občanov a tvrdí, že najväčšími porazenými sú živnostníci, zamestnanci, dôchodcovia a ľudia v sociálne ťažkej situácii. „Víťazmi konsolidácie sú, naopak, daňoví podvodníci, ktorí dostanú amnestie, členovia vlády, ktorým sa platy neznížia, ale zvýšia, a spoločnosti prevádzkujúce hazard,“ vyhlásil člen finančného výboru parlamentu Július Jakab. Podľa neho vláda berie ľuďom, ale odmieta šetriť na sebe, čo dokazuje aj plánované zvyšovanie DPH na potraviny. Líder hnutia Igor Matovič pripomenul, že kabinet ročne oberá občanov o 7,4 miliardy eur, pričom „uplietol 300-miliónový bič na živnostníkov“ a siahol aj na dôchodcov či nezamestnaných. „Štátnym zamestnancom nedajú nič navyše, ale vládne prasce si bez hanby pridávajú,“ dodal ostro Matovič.

Opozícia sa teda zhoduje, že tretí balík konsolidácie dopadne najmä na plecia občanov, živnostníkov a podnikateľov. Zatiaľ čo vláda podľa nej na sebe šetriť nevie a chýba jej odvaha obmedziť vlastné výhody či luxusné výdavky.