Môj profil 
Predplatné
Po dramatickej záchrane takých ťažko zadlžených krajín, ako je Grécko, je znovu v stávke samotná existencia eura, podotýka autor článku. V každom prípade túto situáciu veľmi vážne hodnotí aj predseda Európskej komisie Jean–Claude Juncker. A dôvod na znepokojenie tentoraz poskytlo Taliansko.
Nehľadiac na to, že vláda v Ríme nakoniec našla kompromis s Európskou komisiou, vývoj udalostí, ktorý tomu predchádzal, vyvoláva nepríjemný pocit, píše Deutsche Welle. Ako pripomína autor článku, talianska vláda, ktorá sa skladá z predstaviteľov populistického Hnutia piatich hviezd a pravicovej Ligy, otvorene vystúpila proti Európskej komisii. Brusel zamietol taliansky návrh rozpočtu, pretože z hľadiska EÚ predpokladal príliš veľké zvýšenie zahraničného dlhu Talianska.
Aj keď sa veľkým rozporom zatiaľ podarilo zabrániť, má talianska vláda účinný nástroj určený k nátlaku na Európu, poznamenáva Deutsche Welle. Pokiaľ bude Európska komisia Taliansko pokutovať, podnieti to pravicových populistov v celej Európe. Niekoľko mesiacov pred európskymi voľbami je to samozrejme to posledné, čo by si Európska komisia priala. Keď ale ustúpi, poškodí to jej autoritu.
Tieto rozpory však v každom prípade vyvolávajú otázku, ako vážne berie EÚ svoje vlastné pravidlá. Aj francúzsky prezident Emmanuel Macrona po protestných akciách žltých viest urobil isté finančné ústupky, ktoré zvýšia schodok štátneho rozpočtu Francúzska, z čoho by mohol vzniknúť nový konflikt.
Ďalšou dlhodobou témou je konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou po “anexii Krymu“, píše Deutsche Welle. Nemecko a Francúzsko sú neustále pre obnovenie vzájomného porozumenia medzi oboma krajinami, najmä potom po incidente v Azovskom mori, ku ktorému došlo koncom novembra.
V otázke protiruských postihov je EÚ rozdelená, pokračuje autor. Niektoré krajiny chcú, aby boli sankcie zrušené, pretože majú zlý vplyv na ich biznis. Iné krajiny by najradšej na Moskvu uvalili ešte viac sankcií.
Tieto krajiny tiež zaujímajú kritický postoj k tomu, že Nemecko priamo získava ruský plyn plynovodom cez Baltické more, a chce, aby sa tento projekt ďalej rozvíjal. Nemecká kancelárka Angela Merkelová na samite EÚ v polovici decembra uviedla, že sa predstavitelia štátov a šéfovia vlád EÚ zhodli na tom, že žiadne predpoklady na zrušenie alebo zmiernenie sankcií neexistujú, rovnako ako predpoklady pre ich sprísnenie.
Po viac než sedemročnej občianskej vojne v Sýrii bola táto krajina úplne spustošená, pokračuje autor článku. Z miliónov ľudí sa stali utečenci. Prezident Bašár Asad dokázal za pomoci Ruska a Iránu dobyť späť oblasti, ktoré boli pod kontrolou povstalcov. Teroristická organizácia Islamský štát stratila väčšiu časť svojho skoršieho územia. V Nemecku potom vznikla otázka, či sa môžu státisíce sýrskych utečencov vrátiť do svojej vlasti. Nemecké ministerstvo zahraničia však stále považuje situáciu v Sýrii za nespoľahlivú a utečencov späť do Sýrie zatiaľ nevyhostí.
Európu už ale neustála snaha o nastolenie mieru v Sýrii unavuje, tvrdí Deutsche Welle. Niektorí politici vyhlasujú, že je potrebné sa s Assadom dohovoriť, a to nehľadiac na všetky pochybnosti. Podľa odborníka na Blízky východ, Guida Steinberga, stavila nerozvážne vláda v Berlíne na to, že Bašár Asad bude čoskoro zvrhnutý. Ak by o to naozaj usilovala, potom by mala poskytnúť povstalcom vojenskú pomoc, myslí si odborník. Nemecko už dnes vôbec nie je hráčom v tomto konflikte, narieka Steinberg.
Ďalšie a trochu iné výčitky si musí nemecká vláda vypočuť v súvislosti s vojnou v Jemene, podotýka Deutsche Welle. Podľa OSN tam teraz začína tá najťažšia humanitárna kríza na svete. Nemecko dlhú dobu dodávalo zbrane Saudskej Arábii, ktorá podporuje jemenskú vládu v boji s povstalcami. Dokonca aj teraz, keď bol export zbraní do krajiny zastavený, pokračuje nemecký obranný koncern Rheinmetall v dodávkach zbraní do Saudskej Arábie, a to prostredníctvom dcérskych spoločností, tvrdí Deutsche Welle.
.jpg)
.JPG)
