Rím 26. októbra 2018 (HSP/Foto: Printscreen)
Jej agónia trvala približne 12 hodín
Z doterajšieho vyšetrovania je zrejmé, že na mieste hromadného znásilňovania a vraždy bolo prítomné minimálne jedno ďalšie dievča, ktoré za poskytnutú drogu “predalo” Desirée Mariottiniovú. Vyhlásilo, že ak dostane drogu, môžu si s Desirée robiť, čo chcú, ona bude mlčať.
V osudnú noc z 21. na 22. októbra v Ríme bolo okolo nahého tela na špinavom matraci 7-8 chlapov. Bavili sa. Zábava mala vysoké obrátky, sadizmus, perverzita… Aby ich obeť dlhšie vydržala, “osviežovali” ju vodou.
To, že ju najprv prinútili použiť veľkú dávku drog a psychofarmák a opakovane ju brutálne znásilňovali, je zatiaľ zrejmé u štyroch z nich.
Troch sa podarilo zadržať, po štvrtom sa stále pátra.
Zaistená trojica (dvaja Senegalčania a jeden Nigérijčan) bola v Taliansku ilegálne a má za sebou viacero trestných činov. Začínali s predajom kabeliek s falšovanými značkami, skončili ako “páni štvrte”, keď mali v San Lorenze, študentskej štvrti v Ríme, “hlavné slovo” v predaji drog. Všetci sa ich báli.
To, ako je možné v Ríme dlhoročne okupovať opustené budovy, pomáha pochopiť vyjadrenie zmierovacieho sudcu Alfonsa Sabellu, ktorý pôsobil ako poradca v miestnej časti Ostia. V súčasnosti pracuje na súde v Neapole. Podľa neho za degradáciou v rímskych štvrtiach sú záujmy ľudí a asociácií previazaných na politiku a vedia veľmi účinne za seba lobovať. Za nelegálne okupovanie budov sa platí. Tí, čo budovy okupujú, sú potom v rukách tých, ktorí im tam bývanie zabezpečujú.
Sabellovi sa podarilo niekoľko nepopulárnych zásahov na obnovu poriadku v Ríme, ale iba preto, že sa nepotreboval spoliehať na to, že po skončení volebného obdobia by potreboval volebné hlasy…
Vo štvrti už päť-šesť rokov pôsobí skupina “spravodlivých”. Pochádzajú odtiaľ, je ich okolo desať chlapcov, po skupinkách sa snažia hliadkovať. Miestni ich poznajú, priateľsky zdravia po uliciach a volajú, keď sa niečo deje. “Spravodliví” nezasahujú priamo. Volajú políciu. Tak ako aj včera, ako opísal Valerio, jeden z nich. Zavolali ich z jednej kaviarne, kde videli, ako migranti obťažovali ráno dievčatá idúce do školy.
Desiréé nemala to šťastie, všetko sa dialo za múrmi “opustenej” budovy, ktorá mala byť dávno vyprataná a uzatvorená…
Renáta Indri