Môj profil 
Predplatné
Keďže vytvoriť z páchateľa slovenského rasistického kresťana sa nepodarilo, tak tu máme pochodujúcich za spravodlivosť pre Henryho. Kto vykonaniu spravodlivosti bráni, je však neznáme. Pochod sa tak snaží vytvoriť dojem, že polícia, prokuratúra a justícia je akože na strane páchateľa a robí všetko pre to, aby ho uchránila pred trestom. Ak to tak nie je, mohli by protestujúci objasniť, za čo vlastne protestujú v prípade, kde páchateľ sa k skutku priznal, z miesta činu neušiel a jeho čin je zaznamenaný na kamere a teda inak ako odsúdením podľa zákona tento prípad po ukončení vyšetrovania a podaní obžaloby ani skončiť nemôže.
K jedinému porušeniu zákona tak paradoxne, teda aspoň podľa sudcu Šamka, došlo len zo strany generálneho prokurátora Čižnára, ktorý podľahol tlaku médií a ulice a zvrátil rozhodnutie okresného prokurátora, ktorý páchateľa do väzby nevzal, keďže na ňu neboli zákonné dôvody, a pridelil spis krajskému prokurátorovi, ktorý väzobnému stíhaniu vyhovel.
Opätovné zadržiavanie obvineného je však podľa sudcu Petra Šamka nezákonné. V takýchto prípadoch podľa neho totiž nezáleží, či prvotné rozhodnutie prokurátora nevziať človeka do väzby bolo chybné, alebo nie. “Porušenie zákona by sa tolerovať nemalo, a to ani v prípade, ak k nemu vedú ‘dobré’ dôvody. Ak pripustíme porušenie zákona pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby raz, potom sa to bude môcť stať vždy,” vraví Šamko.
Rozhodnutie o väzbe už raz prepusteného človeka podľa Šamka môže prísť až po tom, ako sa zmenia relevantné dôvody a nie opis skutku. Opis skutku zahŕňa aj zmenu kvalifikácie z ublíženia na zabitie. Rovnako na tom podľa neho nič nemení ani chyba prokurátora. Šamko ďalej dodáva:
“Inak by bolo stanovovanie maximálnej lehoty zadržania zákonom zbytočné a dalo by sa kedykoľvek obísť druhým, tretím, respektíve opakovaným zadržiavaním obvineného, a to až dovtedy, kým by sa dosiahol želateľný výsledok.”
“Nesprávny procesný postup prokurátora, či vyšetrovateľa v prospech obvineného (jeho prepustenie pri prvom zadržaní) sa už nedá napraviť opätovným zadržaním, pokiaľ po prepustení obvineného zo zadržania na slobodu nenastanú nové (iné) okolnosti, ktoré by zakladali väzobné dôvody.”
„Pokiaľ by sme pripustili výklad, že je možné zadržať obvineného kedykoľvek, opakovane a z akéhokoľvek dôvodu (napríklad aj z dôvodu nesprávneho postupu prokurátora pri prepustení zo zadržania na slobodu), potom by sme museli pripustiť aj to, že maximálna lehota trvania zadržania pre orgány činné v trestnom konaní (48 hodín) je len iluzórna, pretože obvinený by mohol stráviť v opakovanom zadržaní aj celé týždne, či mesiace (po prepustení by nasledovalo okamžité nové zadržanie a tak by to mohlo prebiehať neustále dookola).”
Celé Šamkovo odôvodnenie si môžete prečítať TU.
Takto sa dostávame do situácie, keď sudcovia a prokurátori nebudú rozhodovať na základe paragrafov, ale podľa toho, či tretí sektor s médiami bude organizovať demonštráciu alebo nebude. V prípade, že nátlaku nepodľahnú, ale budú rozhodovať na základe platných zákonov, stanú sa predmetom mediálneho lynču, ako je to v prípade sudcu Harabina. Ak naopak budú plniť požiadavky tak, ako si želá ulica vedená agentmi mimovládok, budú označení za „hrdinov“, ako naposledy prokurátor Špirko. To je ďalší krok k rozkladu právneho štátu, aj keď väčšina z tej tisícky demonštrantov nemá ani páru, čomu zase poslúžili.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
