Demonštranti žiadali spravodlivosť pre zabitého Filipínca. Kto jej má brániť, nevedno

Keďže vytvoriť z páchateľa slovenského rasistického kresťana sa nepodarilo, tak tu máme pochodujúcich za spravodlivosť pre Henryho. Kto vykonaniu spravodlivosti bráni, je však neznáme. Pochod sa tak snaží vytvoriť dojem, že polícia, prokuratúra a justícia je akože na strane páchateľa a robí všetko pre to, aby ho uchránila pred trestom. Ak to tak nie je, mohli by protestujúci objasniť, za čo vlastne protestujú v prípade, kde páchateľ sa k skutku priznal, z miesta činu neušiel a jeho čin je zaznamenaný na kamere a teda inak ako odsúdením podľa zákona tento prípad po ukončení vyšetrovania a podaní obžaloby ani skončiť nemôže.

K jedinému porušeniu zákona tak paradoxne, teda aspoň podľa sudcu Šamka, došlo len zo strany generálneho prokurátora Čižnára, ktorý podľahol tlaku médií a ulice a zvrátil rozhodnutie okresného prokurátora, ktorý páchateľa do väzby nevzal, keďže na ňu neboli zákonné dôvody, a pridelil spis krajskému prokurátorovi, ktorý väzobnému stíhaniu vyhovel.

Opätovné zadržiavanie obvineného je však podľa sudcu Petra Šamka nezákonné. V takýchto prípadoch podľa neho totiž nezáleží, či prvotné rozhodnutie prokurátora nevziať človeka do väzby bolo chybné, alebo nie. „Po­ru­še­nie zá­ko­na by sa to­le­ro­vať ne­ma­lo, a to ani v prí­pa­de, ak k ne­mu ve­dú ‚dob­ré‘ dô­vo­dy. Ak pri­pus­tí­me po­ru­še­nie zá­ko­na pri roz­ho­do­va­ní o vza­tí ob­vi­ne­né­ho do väz­by raz, po­tom sa to bu­de môcť stať vždy,“ vraví Šamko.

Rozhodnutie o väzbe už raz prepusteného človeka podľa Šamka môže prísť až po tom, ako sa zmenia relevantné dôvody a nie opis skutku. Opis skutku zahŕňa aj zmenu kvalifikácie z ublíženia na zabitie. Rovnako na tom podľa neho nič nemení ani chyba prokurátora. Šamko ďalej dodáva:

„Inak by bo­lo sta­no­vo­va­nie maximál­nej le­ho­ty za­dr­ža­nia zá­ko­nom zby­toč­né a da­lo by sa ke­dy­koľ­vek obísť dru­hým, tre­tím, res­pek­tí­ve opa­ko­va­ným za­dr­žia­va­ním ob­vi­ne­né­ho, a to až dov­te­dy, kým by sa do­sia­hol že­la­teľ­ný vý­sledok.“

„Nes­práv­ny pro­ces­ný pos­tup pro­ku­rá­to­ra, či vy­šet­ro­va­te­ľa v pros­pech ob­vi­ne­né­ho (je­ho pre­pus­te­nie pri pr­vom za­dr­ža­ní) sa už ne­dá nap­ra­viť opä­tov­ným za­dr­ža­ním, po­kiaľ po pre­pus­te­ní ob­vi­ne­né­ho zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du ne­nas­ta­nú no­vé (iné) okol­nos­ti, kto­ré by za­kla­da­li vä­zob­né dô­vo­dy.“

„Po­kiaľ by sme pri­pus­ti­li vý­klad, že je mož­né za­dr­žať ob­vi­ne­né­ho ke­dy­koľ­vek, opa­ko­va­ne a z aké­ho­koľ­vek dô­vo­du (nap­rík­lad aj z dô­vo­du nes­práv­ne­ho pos­tu­pu pro­ku­rá­to­ra pri pre­pus­te­ní zo za­dr­ža­nia na slo­bo­du), po­tom by sme mu­se­li pri­pus­tiť aj to, že maximál­na le­ho­ta trva­nia za­dr­ža­nia pre or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní (48 ho­dín) je len ilu­zór­na, pre­to­že ob­vi­ne­ný by mo­hol strá­viť v opa­ko­va­nom za­dr­žaní aj ce­lé týž­dne, či me­sia­ce (po pre­pus­te­ní by nas­le­do­va­lo okam­ži­té no­vé za­dr­ža­nie a tak by to moh­lo pre­bie­hať neus­tá­le doo­ko­la).“

Celé Šamkovo odôvodnenie si môžete prečítať TU.

Takto sa dostávame do situácie, keď sudcovia a prokurátori nebudú rozhodovať na základe paragrafov, ale podľa toho, či tretí sektor s médiami bude organizovať demonštráciu alebo nebude. V prípade, že nátlaku nepodľahnú, ale budú rozhodovať na základe platných zákonov, stanú sa predmetom mediálneho lynču, ako je to v prípade sudcu Harabina. Ak naopak budú plniť požiadavky tak, ako si želá ulica vedená agentmi mimovládok, budú označení za  „hrdinov“,  ako naposledy prokurátor Špirko. To je ďalší krok k rozkladu právneho štátu, aj keď väčšina z tej tisícky demonštrantov nemá ani páru, čomu zase poslúžili.