Do Majdanu v roku 2014 existovala ukrajinská armáda v stave politického vákua, ukrajinský štát nedokázal riešiť korupciu, či ekonomické problémy, ktoré negatívne ovplyvňovali bojaschopnosť a stav ukrajinskej armády. Financie do ukrajinskej armády sa znížili už dávno pred Majdanom, čo sa prejavilo okrem iného aj tým, že sa rozpustili existujúce divízie a zostali z nich len brigády. Ukrajinci nedokázali úspešne vykonať modernizáciu svojích ozbrojených síl a aj keď sa ukrajinské ozbrojené sily zúčastňovali misií v zahraničí, aj v Afganistane, Kongu či Iraku išlo o malé kontingenty, postavené z rôznych jednotiek ukrajinskej armády. Čo sa týka modernizácie arzenálu alebo zmeny taktiky, v týchto oblastiach ukrajinské ozbrojené sily stagnovali.

Pokus Kyjeva o mobilizáciu ukrajinských vojenských zdrojov po roku 2014 priniesol rozporuplné výsledky. Ukázalo sa, že arzenály zbraní, ktoré Ukrajina zdedila ešte zo sovietskych čias, neposkytli nevyčerpateľnú zásobu zbraní, streliva či náhradných dielcov pre narýchlo vyslané ukrajinské jednotky, ktoré operovali na frontovej línii Donbasu. Dôvody boli prozaické – ukrajinskí politici počas existencie Ukrajiny veľkú časť svojich vojenských zásob netransparentne rozpredali, okrem toho zanedbávanie bezpečnostných a technických parametrov v skladovacích zariadeniach sa negatívne prejavilo na stave uskladňovaných zásob či munície. Obmedzené kapacity ukrajinskej výrobnej a opravárenskej infraštruktúry takisto zohrali značne negatívnu úlohu a Ukrajinci tak ani v prvých mesiacoch konfliktu na Donbase nedokázali v dostatočnej miere nahrádzať zničené zariadenia, prípadne to, čo poskytli frontu, bolo značne nekvalitné.

Ukrajinský T-64BM 

V roku 1991, po rozpade ZSSR zdedila Ukrajina dostatok prostriedkov k tomu aby dokázala vyrábať či modernizovať ťažké či ľahké obrnené vozidlá. Napriek tomu Ukrajinci nedokázali vyrábať nové zbrane bez toho, aby si neobjednávali určité špeciálne systémy z Ruska. Ukrajinské tanky Oplot, alebo BTR-3 či BTR-4, určené na vývoz nemožno vyrábať bez ruských súčiastok. Pokus modernizovať ukrajinské Tanky T-64BU sa skončil z dôvodu vysokých nákladov a technických nedostatkov. Ukrajinské tankové jednotky sú v ťažkom stave a ich vozový park je zastaralý. Nedostatok ťažkej techniky prinútil Kyjev uchýliť sa k organizácii motorizovaných brigád, nové tanky na americký príkaz prúdili na Ukrajinu z krajín bývalej Varšavskej zmluvy, ich počet však bol tiež obmedzený. Politické elity týchto štátov totiž aj tak už dávno pred vnútorným konfliktom na Ukrajine rozpredali pod cenou vlastné zbrane africkým a ázijským krajinám, pričom finančne sa na tomto obchode obohatili vybraní podnikatelia prepojení s politickými elitami uvedených krajín.

Vojenská pomoc krajín NATO Ukrajine preto mala viac menej symbolický charakter. Zopár moderných tankov, či húfnic a množstvo transportérov z Poľska, Rumunska, Bulharska či Českej republiky nemohlo situáciu na Ukrajine výraznejšie zlepšiť, takisto britské Saxony či americké Javeliny vzbudzovali skôr pozornosť médií ako pozornosť vojenských odborníkov. Americké Hummery, radary, ostreľovacie pušky  či munícia takisto nemohli situáciu na frontovej línii výraznejšie zvrátiť.

Po roku 2014 však Ukrajina stratila svoj monopol vo vojenskej oblasti. Okrem armádnych jednotiek sa objavili Národná Garda a dobrovoľnícke prápory, vrátane neonacistického práporu Azov, ktoré však oficiálny Kyjev nekontroluje. Azov kontroluje Arsen Avakov, ten prežil svojho šéfa Porošenka a musí s ním rátať aj nový ukrajinský prezident Zelenskyj. Avakov je nezávislý hráč v ukrajinskej politike, jeho podriadenie sa Zelenskému má nominálny charakter. Avakov udržuje nadštandardné vzťahy s Američanmi a Západ zatvára oči pred Avakovovým vyzbrojovaním neonacistov, pretože Avakov je zárukou odmietania akéhokoľvek rozvíjaniu bilaterálnych vzťahov medzi Moskvou a Kyjevom. Avakov je baranidlo tvrdej protiruskej línie, ktorú tvoria v USA vojenskí jastrabi a neoconi.

Nie je to tak dávno, čo sme boli svedkami Zelenského poníženia od neonacistov bataliónu Azov. Zelenskyj sa na frontovej línii stretol s príslušníkmi Azova (Avakov si dáva veľký pozor, aby jeho neonacistov nepostavili na skutočne nebezpečný úsek frontovej línie, kde by donbaskí obrancovia a kozáci mohli pocítiť neprimeranú túžbu Avakových salónnych neonacistických vojakov brutálne preriediť) a v debate s nimi zazneli na adresu Zelenského viaceré neprimerané útoky zo strany ukrajinských neonacistov a banderovcov. Tí odmietajú poslúchať ukrajinského prezidenta, poslúchajú len Avakova a Američanov.

Na frontovej línii v Donbase absentuje aj výraznejšie nasadenie ukrajinských výsadkárov či členov námornej pechoty. Takisto tanky T-80BV a moderné bojové transportéry BTR-3 a BTR-4 možno v Donecku a Luhansku vidieť v bojovom nasadení pomerne zriedkavo. Moderné zbrane neobsluhujú vojaci základnej služby, ale kontraktnici, ktorý za sebou majú často krát službu ešte v sovietskej armáde. Bojová úroveň moderných jednotiek a kontraktnikov je podstatne vyššia ako bojová úroveň vojakov základnej služby či dobrovoľníckych bataliónov. O kontrolu nad týmito jednotkami vedie Zelenskyj a jeho súperi politický zápas, pritom dve z týchto 7 brigád sú dislokované v bezprostrednej blízkosti Kyjeva, kde dbajú nad bezpečnosťou regiónu. Zvyšných 5 brigád je rozložených po celej Ukrajine, na Donbase kvôli bojovým skúsenostiam sú nasadené len parciálne časti týchto jednotiek a aj to v obmedzenom množstve. Hlavnou úlohou elitných ukrajinských jednotiek je teda chrániť Kyjev a ukrajinskú vládu pred prípadným ďalším Majdanom, ktorí by mohli iniciovať práve neonacisti a banderovci, alebo by ich ohrozenie mohlo súvisieť s prípadnou vlnou nepokojov, ktoré môžu Ukrajinu zachvátiť, ak sa bude ekonomická situácia na Ukrajine aj naďalej zhoršovať.

Čo sa týka motivácie ukrajinských príslušníkov ozbrojených síl, tie stoja tiež za zamyslenie. Väčšina brancov hlasuje nohami a namiesto toho, aby nastúpila povinnú vojenskú službu v ukrajinskej armáde utekajú do zahraničia, kde pracujú v krajinách EÚ či Ruska, často robia najpodradnejšiu a najhoršie platenú prácu. Určite je však lepšie dostávať na ukrajinské pomery aj tak kráľovskú mzdu v zahraničí, ako slúžiť v ukrajinskej armáde. Vojaci základnej vojenskej služby majú veľmi nízku bojovú morálku, vysoký počet nebojových strát, ktoré súvisia s riešením stresových situácii pomocou alkoholu či drôg, alebo neprofesionálnym narábaním zo zbraňami, zapríčineným nedostatočným výcvikom.

Obraz ukrajinských ozbrojených síl vyzerá teda nasledovne. Existujú dobre vycvičené jednotky námornej pechoty a výsadkárov, zložené z profesionálov i vysoko motivovaných vojakov s dobrým zdravotným stavom. Tieto bojové jednotky sa na frontovej línii na Donbase objavujú len sporadicky, na fronte si vybrané skupiny týchto profesionálov zvyšujú v bojových podmienkach svoje bojové zručnosti (podobne Rusi v Sýrii). Najlepšie jednotky ukrajinskej armády sú dislokované po celej Ukrajine a dve elitné brigády chránia politikov v Kyjeve.

Video Azov

Nasleduje široká masa vojakov základnej služby a kontraktnikov, ktorí sú členmi motostreleckých jednotiek. K dispozícii majú staršie ukrajinské tanky, ktoré však zaostávajú svojou kvalitou. Tieto bojové jednotky sú pomerne široko zastúpené na frontovej línii, ich morálna úroveň je skôr priemerná a nižšia. Zvykli si na stacionárny charakter vojny a do útočných operácii sa hrnúť radi nebudú, takisto pod tlakom je zrejmé, že budú dávať prednosť zajatiu, ako heroickému boju do posledného náboja. Na konci rebríčka v ukrajinských ozbrojených silách sa umiestnili banderovskí a neonacistickí dobrovoľníci, ktorí sa vyhýbajú skutočnému boju, radi však terorizujú neozbrojené civilné obyvateľstvo. Prápor Azov má špecifickú pozíciu, kontroluje ho Avakov a pomerne veľkú pozornosť mu venovali aj americkí, kanadskí či britskí inštruktori, ktorí zvyšovali jeho bojovú úroveň. Problémom Azova je však sentiment k Hitlerovej tretej ríši, ich excesy, hajlovanie a extrémistické názory už vyvolali u Američanov rozčarovanie, na výčiny členov Azova sa čoraz častejšie sťažujú Židia v USA i na Ukrajine.

V blízkej budúcnosti je veľmi málo pravdepodobné, že sa situácia v súvislosti s ukrajinskými ozbrojenými silami zmení k lepšiemu. Ukrajina nemá dostatok financií, aby vybudovala čisto profesionálnu armádu. Ukrajina bude musieť znovupostaviť svoje zničené letectvo, modernizovať tankové jednotky. Veľmi dobre vycvičení výsadkári a členovia námornej pechoty sú v ukrajinských ozbrojených silách v obmedzenom počte a kyjevskí politici sa veľmi spoliehajú na ich ochranu. Nacistické zoskupenia ako Azov či Ajdar, zoskupenia Pravého sektora majú nižšiu  bojovú hodnotu a je celkom možné, že v blízkej budúcnosti práve členovia ukrajinských výsadkových jednotiek a námornej pechoty budú nútení hrozbu zo strany nikým nekontrolovateľných polobanditských a neonacistických zoskupení eliminovať.