Je jar a Európa je na suchu.

Kľúčový rezervoár slúžiaci miliónom Kataláncov sa zmenšuje. Konflikt o vodu vyvolal zrážky vo Francúzsku, kde niekoľko dedín už nemôže svojim obyvateľom dodávať vodu z vodovodu. A najväčšia talianska rieka má už taký nízky stav ako v júni minulého roka.

Od apríla je viac ako štvrtina kontinentu na suchu a mnohé krajiny sa pripravujú na zopakovanie – alebo ešte horšie – minuloročného suchého leta.

Štúdia využívajúca satelitné údaje začiatkom tohto roka potvrdila, že Európa trpí od roku 2018 veľkým suchom. Zvyšujúce sa teploty sťažujú zotavenie z tohto deficitu, čím sa kontinent dostáva do nebezpečného kolobehu, v ktorom je voda čoraz neistejšia.

“Pred niekoľkými rokmi by som povedal, že v Európe máme vody dosť,” povedal Torsten Mayer-Gürr, hlavný autor satelitnej štúdie. “Teraz sa zdá, že by sme mohli mať problémy.”

Hoci by vlhké podmienky v nadchádzajúcich týždňoch mohli doplniť vrchnú vrstvu pôdy a pomôcť poľnohospodárstvu, ani daždivá jar nemôže vyriešiť pretrvávajúci nedostatok podzemnej vody v Európe, varujú odborníci.

S príchodom leta sa vlády snažia riešiť súčasný aj budúci nedostatok vody a zároveň zvládnuť napätie vyplývajúce z rastúcej konkurencie o vodu.

Španielsky premiér Pedro Sánchez minulý týždeň povedal, že sucho “bude v najbližších rokoch jednou z hlavných politických a územných diskusií našej krajiny”.

Zimné sucho

Minuloročné historické sucho vyčerpalo povrchové a podzemné zásobníky Európy.

Zima mala priniesť úľavu. V mnohých najviac postihnutých regiónoch kontinentu však pršalo alebo snežilo len málo.

Francúzsko, kde v januári a februári nepršalo viac ako 30 dní po sebe, zažilo najsuchšiu zimu za posledných 60 rokov.

Talianska výskumná nadácia CIMA zistila, že do polovice apríla napadlo o 64 % menej snehu. Rieka Pád tečie rovnako nízko ako minulé leto, jazero Garda má už menej ako polovicu svojej priemernej hladiny.

V správe španielskeho združenia poľnohospodárov COAG sa uvádza, že tento rok je potrebné “odpísať” niektoré obilniny v celých štyroch regiónoch; jeden z meteorológov povedal pre El País, že “sa treba rozlúčiť s takmer celou úrodou olív”.

Nádrž Sau severne od Barcelony klesla tak nízko, že sa úrady rozhodli odstrániť ryby, aby sa zabránilo ich úhynu a kontaminácii zásob vody v regióne. V celom Katalánsku je stav nádrží len 27 percent – v apríli. Budúci týždeň Španielsko čaká vlna horúčav.

Podľa ministerky pre ekologickú transformáciu Teresy Ribery by dostupnosť vody v Španielsku, podobne ako vo Francúzsku, mohla do roku 2050 klesnúť až o 40 percent.

Podľa Freda Hattermanna, hydrológa z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy, sú zimné zrážky kľúčové najmä pre stredomorské krajiny.

Vzhľadom na tohtoročné slabé zrážky a tenkú snehovú pokrývku v Alpách “ak teraz nebude veľa zrážok… potom je sucho v podstate zaručené,” dodal.

Prípadné jarné dažde by však len zmiernili nedostatok vody v lete.

Aby sa Európa vymanila zo začarovaného kruhu, keď každý rok začína s veľkým deficitom podzemnej vody, “potrebovali by sme takmer desať rokov bohatých na zrážky,” varoval Hattermann.

Úloha zmeny klímy

Predpovedať zrážky na tak dlhé obdobie je zložité, najmä vzhľadom na klimatické zmeny, ktoré menia ich priebeh. Jedna z mála dlhodobých prognóz, predpoveď nemeckej meteorologickej služby na rok 2020, predpokladá, že v krajine bude počas väčšiny desaťročia skôr menej ako viac zrážok.

Ale aj v prípade, že množstvo zrážok zostane rovnaké, zmena klímy zníži dostupnosť vody v celej Európe.

Sucho je komplexný jav a svoju úlohu v ňom môže zohrávať mnoho faktorov, napríklad nesprávne hospodárenie s vodou alebo nadmerná spotreba. Zvyšujúce sa teploty však určite spôsobia ďalší tlak na zásoby vody v Európe.

Podľa Hattermanna existujú tri spôsoby, ako globálne otepľovanie spôsobuje, že kontinent je suchší. Po prvé, čím viac sa zvyšujú teploty, tým viac vody sa vyparuje.

“To samo o sebe spôsobuje, že je suchšie,” povedal. “V podstate by sme museli mať trvalý nárast zrážok, aby sme vykompenzovali nárast vyparovania.”

Po druhé, klimatické zmeny oslabujú európske prúdové prúdenie, čo znamená, že systémy tlaku vzduchu sa môžu zaseknúť a vytvoriť dlhšie obdobia horúceho a suchého počasia – ako sa to stalo minulý rok – alebo dlhotrvajúce silné dažde, ako tomu bolo počas smrteľných povodní v roku 2021.

A napokon, európske ľadovce a snehová pokrývka sa vďaka zvyšujúcim sa teplotám rýchlo zmenšujú – a pripravujú tak veľké rieky, ako sú Rýn, Dunaj, Rhôna alebo Pád, o životne dôležité zásoby.

Tento rok bude príspevok topiacej sa vody do európskych vodných nádrží “naozaj oveľa menší ako zvyčajne,” povedal Andrea Toreti, vedúci výskumný pracovník Spoločného výskumného centra Európskej komisie. “Pretože rok 2023 bol horší ako minulý rok – a ten už bol najhorší, keď sa pozrieme na posledných 10 rokov, a teraz je to ešte horšie.”

Podľa Toretiho sa v lete zdá, že Španielsko, južné Portugalsko, Taliansko a Francúzsko sú obzvlášť zraniteľné.

“Ale Poľsko a ďalšie regióny ako Bulharsko, Rumunsko a Grécko vykazujú varovné podmienky pre sucho,” povedal. Európske observatórium pre sucho poukazuje na nedostatok vody aj v severských krajinách.

Brandenbursko, nemecké ohnisko sucha, zaznamenalo v posledných mesiacoch nadpriemerné zrážky – a napriek tomu je hladina podzemnej vody nižšia ako vlani, poznamenal Hattermann.

“Napriek všetkým dažďom, ktoré sme mali, sa to nezlepšilo, ale zhoršilo,” povedal.

Prijímanie opatrení

Európa sa pomaly prebúdza a uvedomuje si túto hrozbu.

Hlavné mestá – poznačené ničivými následkami minulého leta na odvetvia vrátane poľnohospodárstva, energetiky a priemyslu – sa snažia pripraviť návrhy reakcií na súčasný a očakávaný nedostatok.

Začiatkom tohto mesiaca Taliansko vydalo dekrét o suchu, ktorý znižuje byrokraciu v oblasti vodnej infraštruktúry vrátane odsoľovacích zariadení. Španielsko v januári zverejnilo nový súbor plánov hospodárenia s vodou.

Cieľom novej národnej stratégie vodného hospodárstva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona je znížiť celkovú spotrebu vody o 10 % do konca desaťročia. V rámci plánu budú jednotlivé odvetvia požiadané, aby vypracovali návrhy na zníženie spotreby vody.

Nemecká stratégia, prijatá v marci, zahŕňa kroky na zabezpečenie “udržateľného” využívania vody v 10 oblastiach do roku 2050, ako aj zoznam 78 opatrení, ktoré sa majú realizovať do roku 2030.

Kritici však tvrdia, že krajiny robia príliš málo na riešenie zlého hospodárenia so zdrojmi, ktoré je na celom kontinente stále hojné a zhoršuje dôsledky znižovania dostupnosti vody. Odhaduje sa, že štvrtina pitnej vody v Európe sa stráca v netesných potrubiach.

Talianska zelená politička a bývalá poslankyňa Európskeho parlamentu Eleonora Eviová na Twitteri kritizovala plán svojej vlády za to, že nerieši príčinu vodnej krízy v krajine. Vláda by sa podľa nej mala zamerať na zalesňovanie a politiky na zastavenie strát pitnej vody spôsobených únikmi.

“Je zrejmé, že voda je obmedzený zdroj a my ako spoločnosť sme s týmto obmedzeným zdrojom možno nehospodárili tak efektívne, ako by bolo možné,” uviedla Samantha Burgessová, zástupkyňa riaditeľa Európskej služby pre pozorovanie klímy Copernicus.

Vojny o vodu

Medzitým sa hospodárenie s vodou – a rozhodovanie o tom, kto k nej bude mať prístup – stáva politickou otázkou na celom kontinente.

V lete minulého roka boli v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Španielsku a Taliansku zavedené obmedzenia využívania vody, ktoré vyvolali otázky o uprednostňovaní využívania vody pre turistickú infraštruktúru, veľké priemyselné zariadenia a poľnohospodárstvo.

Niektoré obce už čelia novým obmedzeniam – v iných neboli nikdy zrušené. Katalánsko nedávno zaviedlo obmedzenia vrátane povinného 40-percentného zníženia spotreby vody pre poľnohospodárstvo.

V južnom Nemecku sa za posledné dve desaťročia zdvojnásobil počet právnych sporov o vodu. A vo Francúzsku napätie medzi ochrancami životného prostredia a poľnohospodármi v súvislosti s výstavbou vodných nádrží minulý mesiac vyvolalo násilné strety.

Nádrže majú poľnohospodárom pomôcť čeliť suchším podmienkam v lete tým, že v zime čerpajú podzemnú vodu, ktorá sa potom v lete môže použiť na zavlažovanie, ale zelené skupiny tvrdia, že odvetvie by malo prijať opatrenia na zníženie spotreby vody.

Marine Tondelierová, šéfka francúzskej strany Zelených, označila nádrže za “nespravodlivé” a za “privlastnenie a privatizáciu vodných zdrojov niekoľkými osobami na úkor väčšiny”.

V španielskom regióne Andalúzia vyvolali plány vládnucej stredopravej Ľudovej strany a krajne pravicovej strany Vox na zvýšenie zavlažovania v blízkosti mokradí Doñana chránených UNESCO pobúrenie medzi ochrancami životného prostredia a opozičnými stranami.

Maribel Mora z krajne ľavicovej strany Podemos začiatkom mesiaca vysypala na parlamentnú stoličku andalúzskeho premiéra pohár piesku a tvrdila, že ak kontroverzný zákon prejde, bude Doñana vyzerať “ako púšť”.

“Ľudia to cítia,” povedal Hattermann. “Bitka okolo distribúcie už trochu prebieha.”