Bratislava 28. augusta (TASR) – Uznáva, že návrh rozpočtu nesvedčí o tom, že veda a vzdelávanie je pre vládu prioritou. Pri rokovaní o budúcoročnom rozpočte chce preto podľa vlastných slov bojovať za Slovenskú akadémiu vied, ale aj za vyššie platy učiteľov či viac peňazí na učebnice. Povinnú maturitu z matematiky by chcel zaviesť pre žiakov, ktorí nastúpia na stredné školy v roku 2015. O týchto témach, ale aj o tom, že vedenie Smeru-SD nerozmýšľa o jeho odchode z kresla, hovorí minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič (Smer-SD).

-Vo svojich vyhláseniach ste tento rok avizovali, že chcete bojovať za viac prostriedkov do školstva v roku 2014. Nový návrh rozpočtu nevyzerá pre vzdelávanie a výskum ružovo.-

Návrh rozpočtu ešte nebol diskutovaný so žiadnym ministrom. V Národnom programe reforiem, Programovom vyhlásení vlády, aj s väzbou na stanoviská OECD, je vzdelávanie jednou z priorít tejto vlády. Na tom budem stavať aj svoje požiadavky. Ide mi predovšetkým o tri priority: vyfinancovanie zvýšenia tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov v oblasti regionálneho školstva, lebo učitelia majú naozaj nízke platy. Druhou je dostatok finančných prostriedkov na učebnice a tretia, aby sa mohli vyfinancovať tie najlepšie vzdelávacie a vedecké programy na našich vysokých školách. Aby sme konečne začali diferencovať a podporovať tých lepších. Stále tvrdím, že tie rokovania v septembri nebudú jednoduché. Je konsolidácia, kríza. Na druhej strane máme prioritu, ktorou je vzdelávanie a na tej budem trvať.

-Podľa medializovaných informácií má prísť Slovenská akadémia vied (SAV) na budúci rok o takmer 11 miliónov eur.-

Ani mi nedávajte túto otázku! Aj keď mi táto kapitola priamo nepodlieha, za SAV budem bojovať. To je všetko, čo môžem povedať. Sú isté oblasti, na ktorých sa šetriť nedá. Niečo uškrtiť a zlikvidovať bez akejkoľvek analýzy je pre mňa neprípustné. SAV má tri veľké vedecké projekty a musí mať na to pripravených ľudí, aby vedecké parky, ktoré majú byť spustené v roku 2015, neboli len holými budovami s vybavenou laboratórnou technikou.

-Má naozaj SAV prísť o také prostriedky, že bude musieť vo veľkom prepúšťať?-

Vláda neschválila rozpočet. Zatiaľ je to návrh ministerstva financií. Nechajte to na tie rokovania. Uvidíme, ako to dopadne a podľa toho sa zariadim aj ja ako minister.

-Čo ak rokovania nedopadnú podľa vašich predstáv? Ako sa zariadite?-

O tom je teraz predčasné hovoriť. Na jednej strane priorita vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií a na strane druhej vnímanie aj konsolidácie a krízového prostredia. Teraz nastúpia rokovania.

-Táto vláda od začiatku deklaruje, že vzdelávanie, veda je jej prioritou. Ale keď návrh rozpočtu ukazuje výrazne škrty pre vedu, hoci nám OECD vyčíta, že do nej investujeme dlhodobo málo, môžu výskumníci či ľudia v školstve veriť, že táto oblasť je naozaj jej prioritou?-

Ľudia v školstve môžu veriť nielen ministrovi, ktorý to tvrdí a za to aj bojuje. Ak sú vzdelanie, veda, výskum a inovácie prioritami tejto vlády, a oni sú, v týchto ministerských východiskách sa to, žiaľ, neodrazilo. Mrzí ma, že sa to tak v prvom návrhu nevníma. A preto budeme rokovať. Predseda vlády a vláda ešte nič neprijala, zatiaľ je to pracovný návrh ministerstva financií.

-Povedali ste, že vašou prioritou pre budúcoročný rozpočet sú aj platy učiteľov. Dočkajú sa učitelia vyšších platov v novom školskom roku?-

Povedal som jednoznačne a moje stanovisko je nekompromisné. Naši učitelia sú veľmi nízko ohodnotení. Preto trvám na tom, že ak budú zvýšené zdroje, aby išli do tarifných platov pedagogických a odborných zamestnancov základných a stredných škôl. Dal som verejný záväzok, že platy učiteľov by do konca tohto volebného obdobia, teda do roku 2016, mali dosiahnuť 1,2-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. A to pôjde aj do Správy o stave školstva. Čo dokážeme ušetriť racionalizáciou a optimalizáciou – to zostane v školstve, aj to dostanú školy napríklad do osobného ohodnotenia. Aby sme takýmto spôsobom zaslúžene ohodnotili prácu pedagógov. Žiaľ, nedialo sa to v tých najlepších podmienkach v minulosti. Keď boli lepšie časy, peniaze nešli výrazne do školstva, teraz ich musíme vydobýjať so škrípaním zubov. Je to o to ťažšie. Všade sa šetrí.

-Ako majú učitelia prijímať argumenty o šetrení a konsolidácii, keď, ako ukázal vládny audit, úradníčka ministerstva letela na paralympiádu do Londýna biznis triedou za 918 eur. Podobných položiek bolo v správe z vládneho auditu, ktorý u vás v rezorte robili audítori z ministerstva financií, viac.-

Minister chodí biznis triedou. A musí mať pri sebe človeka – či už z tlačového, ktorý je stále pri ňom, aby vedel na mnohé veci reagovať. Neustále opakujem, že súčasťou oficiálneho sprievodu ministra sú ľudia, ktorí plnia konkrétne pracovné úlohy. V tomto prípade neboli porušené žiadne interné predpisy upravujúce zahraničné pracovné cesty. Išlo o sprievod, aký sa komunikoval s organizátorom, ktorý zabezpečoval všetky technické záležitosti. Je zvláštne, keď sa z vecí, ktoré sú štandardné v každom štáte EÚ, robí na Slovensku abnormalita.

-Exminister Jurzyca povedal, že ako minister nikdy neletel biznis triedou…-

Sú cesty, ktoré sú dlhé a ktoré si vyžadujú biznis triedu. Pán Jurzyca cestoval veľmi málo a dokonca len minimálne udržiaval kontakty z medzinárodného hľadiska. Bol väčšinou na rezorte a nerealizoval mnohé veci, ktoré teraz, aj s medzinárodného hľadiska, musíme dobiehať.

-Cesta do Londýna nie je veľmi dlhá a tiež sa tam letelo biznis triedou.-

Bolo to kritizované zo strany auditu. Boli tu však oveľa väčšie prešľapy. Musel som vracať 130.000 eur za neúmerné obstarávanie parkoviska v rezorte za ministra Jurzycu a musel som vracať peniaze za právne služby, ktoré boli tiež neúmerné. Treba si prečítať celý audit. Až 80 percent prostriedkov, ktoré vyčíta audit, pochádzalo z obdobia mojich predchodcov. Boli spôsobené zlým obstarávaním, zlými objednávkami, ktoré sa tu udiali.

Ešte koncom minulého roku boli z mojej strany vyvodené opatrenia. Niektorí ľudia museli z ministerstva odísť. Toto všetko sa udialo v minulom roku a opakovať sa to nemôže. Podstatné je, že vyšli príkazy ministra, ktoré tu predtým neboli a ktoré stanovujú jasné pravidlá, ktoré nie je možné spochybniť. Za roky ministra Jurzycu tu nebola urobená inventarizácia, čo je v rozpore zo zákonom. Na základe toho sme nevedeli, čo ministerstvo má, čo má obstarávať alebo nemá. Za mňa sa urobila hĺbková inventarizácia a vieme dnes presne, čo ministerstvo potrebuje a čo má, naopak, prebytočné.

-Uznávate teda, že aj počas obdobia vášho ministrovania sa urobili nákupy, ktoré neboli v poriadku?-

Stali sa veci, ktoré z hľadiska objednávok neboli správne realizované. Na základe toho nesú zodpovednosť ľudia, ktorí na to neupozornili a už sa to nebude opakovať. To však neboli peniaze, ktoré by boli rozkradnuté. Stala sa chyba, na úrovni hospodárskeho úseku a prevádzky. Kto tu bude spať ako medveď v zime, ten neurobí žiadnu chybu. Kto robí, urobí chybu. Chybu treba odstrániť, priznať, ak sa stala, treba urobiť isté opatrenia a tie sa stali.

Išiel som na paralympiádu, lebo žiadny minister absolútne nereagoval na to, že tu máme paralympionikov. Pán minister Eugen Jurzyca nemal ísť vôbec, ani na olympiádu, čo už bola katastrofa, neúcta. My sme mali presne určený počet akreditovaných ľudí a tieto veci sme dodržali. Uznávam, že sa stala chyba, ale museli sme sa držať toho, čo nám ponúkol organizačný výbor. Z hľadiska VIP, z hľadiska tímov okolo ministrov a ich bezpečnosti, dopravy, bývania a podobne. Všetko malo od organizátorov v Londýne presné pravidlá a tie bolo potrebné rešpektovať.

-Čo hovoríte na iniciatívu učiteľov, ktorí na základe zverejnených faktúr upozorňujú na nehospodárne nákupy v rezorte?-

Majú na to právo, je to ich slobodné rozhodnutie. Veľmi pozorne počúvam ich hlas, keď vzniknú problémy, tak ich budem riešiť. Ste v rezorte, ktorý má množstvo úloh, je to najväčší rezort a má len jedného štátneho tajomníka. Chodím do zahraničia, kde sa stretávam s tromi ministrami, ktorí majú na starosti takú agendu, ako ja. Jeden minister nesie zodpovednosť za regionálne školstvo. Druhý za vysoké školy a vedu a tretí minister je zodpovedný za šport.

Začiatkom tohto roka som urobil opatrenia, na základe ktorých sa nemôžu opakovať chyby, ktoré sa stali. Aj vo vzťahu k vozovému parku, aj vo vzťahu k hospodárskej správe. Urobili sme aj transparentný web, ktorý nemá žiadne ministerstvo. Každý sa v tom veľmi rýchlo vyzná.

-Médiá zverejnili zoznam 128 škôl, ktorým údajne hrozí zánik. Vy rokujete s týmito školami, navrhujete im racionalizačné opatrenia. Bolo by podľa vás ideálne, ak by tieto školy skončili, resp. sa zlúčili s inými?-

Tento zoznam nevznikol tak, že ministerstvo napísalo na papier niektoré školy a ja by som podpísal, že ich treba zrušiť. Každoročne sa do 15. septembra konajú rokovania so školami na ich žiadosť. To znamená, samotní zriaďovatelia prichádzajú na ministerstvo a hovoria, že nemajú dostatok finančných zdrojov, aby zabezpečili vzdelávací proces. Navrhnú sa im isté opatrenia, ktoré do roka musí konkrétna škola prijať. Z médií som sa dozvedel tú sprostosť, že Bzince, Ľubina a ďalšie majú byť zrušené. Nie je to pravda! Starostovia to vedia. Nikomu sa neskriví vlas na hlave. Som prekvapený a píšu mi aj rodičia. Toľko zbytočného účelového klamania… O zriadení, zrušení, či spojení škôl, rozhoduje zriaďovateľ. A zodpovednosť za školu má na prvom mieste zriaďovateľ, žiaľ, často má len povinnosti voči škole a minimálne práva. Ak sa rozhodne, že zostane škola, bude musieť prijať isté podmienky.

-Ministerstvo nemôže zrušiť školu, ale keď jej nedáte prostriedky, ktoré potrebuje, ťažko prežije…-

Ale niektoré školy nemôžu žiť nad pomery. Niektoré školy sa dohodli, že prvý stupeň zostane a druhý bude v plne organizovanej spádovej škole. Dostupnosť musí byť zabezpečená, my rodičom preplácame prostriedky, keď deti idú verejnou dopravou. Sme ochotní prispieť na školské autobusy. Koľko obcí na Slovensku stratilo školu, deti dochádzajú a nerobí to problém. Treba zabezpečiť školské autobusy, ktoré fungujú v iných vyspelých spoločnostiach. V obci Štiavnické Bane sám riaditeľ so starostom si zriadili svoj mikrobus, ktorý chodí po okolitých obciach a zbiera deti do školy rovno pred ich domom, nič lepšie sa tým deťom nemohlo stať.

-Exminister Fronc chcel v parlamente už niekoľkokrát presadiť školské autobusy a naposledy to nepodporili ani poslanci Smeru.-

Presadiť sa to dá jednoducho, ale na to treba mať dohodu aj so ZMOS a dobre vyargumentované rozpočtové krytie. Návrhy treba mať aj jasne vydiskutované, nielen s mojím rezortom, ale aj s rezortom financií, ktorý sa vždy vyjadruje k ekonomickým dopadom.

-Na budúci týždeň štartuje nový školský rok. Školy ho znova začínajú bez 13 reformných učebníc. Pred začiatkom tohto školského roka sa navyše skomplikovala situácia so šlabikármi, ktoré školy dostávajú len v týchto dňoch. Viete zaručiť, že všetky školy dostanú šlabikáre do pondelka, keď sa začína vyučovanie?-

Muselo prebehnúť verejné obstarávanie, aby školy mohli dostať aj šlabikár Lipka, lebo si ho žiadali. A aj tento šlabikár tak bude dodaný na stôl našim prváčikom. Tento prísľub som si overoval aj u ľudí na ministerstve, ktorí nesú zodpovednosť za učebnice, teda aj šlabikáre.

S učebnicami je dlhodobejší problém. Vydavateľ, ktorý si vysúťaží učebnicu, si musí dohodnúť konkrétne kroky aj s autorom. Pri učebniciach, ktoré ešte chýbajú, je najväčší problém s výberom autorov. Tých kvalitných nie je veľa.

Učebníc už nechýba veľa. Problém vznikol v roku 2008, keď sa prijal zákon, no tie legisvakačné opatrenia platnosti sa neodložili na ďalšie dva – tri roky. Bolo treba mať priestor na istú prípravu v rámci nových vzdelávacích, učebných programov, ktoré prišli v rámci tzv. reformy. Teraz robíme všetko pre to, aby sa do škôl dostali aj učebnice, ako napríklad pre technické vzdelávanie, osobitne sme venovali pozornosť učebniciam v jazyku národnostných menšín, aj učebniciam s Braillovým písmom.

-Vy aj váš predchodca poukazujete na rok 2008, keď odštartovala reforma exministra Mikolaja. Odvtedy však už uplynulo päť rokov. A, navyše, mnohým školám nechýbajú len nové reformné tituly, ale aj staršie. Aké systémové kroky ste urobili vy, aby sa problém vyriešil?-

Systémové kroky sa urobili v tom, že sme oslovili vydavateľstvá, tak ako určujú zákony, vyhlášky. Minulý rok sme urobili elektronickú aukciu, boli pri tom aj novinári, no nedopadlo to práve ideálne. Našli sme finančné zdroje, ktoré je treba zabezpečiť pre vydávanie učebníc, napriek tomu je ich málo. Problémom je i to, že by sme museli mať 15 miliónov eur v samotnom rozpočte len na vydávanie učebníc. Aj v súvislosti s tým v budúcom roku požadujem navýšenie prostriedkov, ktoré by sme mali dostať na učebnice, lebo momentálne nepostačujú. A to nielen na nové učebnice, ale ani na reedície. A hľadať aj ďalšie možnosti, ako by sme mohli dostať aj tie staršie učebnice, menej opotrebované k deťom, ktorým patria.

-Pri jednom z troch používaných šlabikárov – Lipka, nastal ten problém, že jedna z jeho autoriek odstúpila od zmluvy s vydavateľstvom. Pre Sme však uviedla, že to ministerstvu oznámila ešte v októbri. Prečo sa teda verejné obstarávanie robilo až pred prázdninami, na poslednú chvíľu, a tak sú v neistote školy aj rodičia?-

Vydavateľstvo si muselo nájsť ďalšieho partnera, ktorý by nahradil túto dámu. Ten sa našiel a na základe toho sa pripravili učebnice, aby neprišlo k nejakému plagiátorstvu. Ale ministerstvo nemohlo vstupovať do vnútorného systému, procesu vydavateľstva. To si muselo nájsť spoluautora, čo chvíľu trvalo. Dôležitý je však výsledok. A ja som presvedčený, že ten bude pozitívny pre naše deti.

-Takže viete garantovať, že všetky školy dostanú do 2. septembra šlabikáre?-

V dnešnom svete neviete garantovať ani to, že zajtra nebude tretia svetová vojna. Ale v tomto prípade sme urobili všetko pre to, aby sa tie učebnice expedovali a dostali sa do škôl do 3. septembra, keď sa reálne začína vyučovanie.

-Vlani ste sa rozhodli, že kúpite Planétu vedomostí. Dostanú k nej tento rok prístup všetky školy?-

Po Planéte vedomostí volalo 1000 škôl, ktoré boli zapojené do pilotného projektu a veľmi pozitívne prijali, že sme ju konečne dostali bližšie k učiteľom. Samozrejme, problém planéty a ďalších projektov súvisí nielen s tvorbou digitálneho učiva a digitálnych pomôcok, ale aj v prístupnosti na jednotlivých školách. Máme dosť problémov s tým, aby bol širokopásmový internet v obciach, kde je škola a aby bol dostatočne priechodný.

-V rámci diskusie o nových štátnych vzdelávacích programoch sa školy sťažovali na to, že majú znova pribudnúť hodiny pracovného vyučovania, pričom dielne sa v posledných rokoch na mnohých školách zmenili práve na počítačové učebne. Dostanú školy prostriedky na to, aby znova zriadili učebne pre pracovné vyučovanie?-

Tak to vyzerá, keď sa rýchlo, bezhlavo ponáhľame za vysnenými cieľmi, to už sme zažívali za bývalého režimu. Bolo treba veci zvažovať s učiteľmi, aj so zriaďovateľmi. Informatizácia je veľmi dôležitá a bude veľmi dôležitou súčasťou na našich školách. Nehovorím, že to bude z roka na rok, ale myslím, že informatizácia a digitalizácia sa bude dostávať do každej triedy. Na druhej strane sme však zistili, že rozvoj zručností bol za posledné desaťročia veľmi zanedbaný a teraz sa k tomu treba vrátiť. A to po dohode so zriaďovateľmi, s riaditeľmi. Preto každú vec, ktorú rezort predkladá, dávame na verejnú diskusiu. Aby sa nám podobné prípady v prílišnej horlivosti neopakovali. V minulosti sme rušili materské školy, teraz ich potrebujeme. Rušili sme tvorivé dielne, teraz ich potrebujeme. A to je skúsenosť, na ktorú treba pamätať a takýchto krokov sa vyvarovať.

-Po nástupe do kresla ministra ste hovorili, že ponecháte povinnú angličtinu od tretieho ročníka, ktorú zaviedol exminister Jurzyca. Podľa návrhu nových štátnych vzdelávacích programov to vyzerá tak, že bude povinný jeden jazyk, ale nebude to angličtina.-

Ja som to dal na diskusiu. Zisťujeme, že vyučovanie angličtiny, najmä na prvom stupni, nám nezabezpečujú kvalifikovaní učitelia. Angličtinu učia maturanti. Učiteľ však musí byť pripravený z hľadiska metodiky a didaktiky, aby tá výučba bola dobrá, na začiatku sa formuje úspešnosť. Hoci v niektorých školách na celom Slovensku majú veľmi dobré programy pre výučbu angličtiny. Rozhodujúce pre mňa boli aj závery medzinárodnej konferencie a závery projektu jazykového vzdelávania učiteľov prvého stupňa základných škôl, kde boli a vystúpili zástupcovia z celej Európy a pýtali sa, či je najlepšia cesta, aby sa dieťa začalo učiť cudzí jazyk na prvom stupni, keď ešte neovláda poriadne ani materinský jazyk a na druhom stupni mu pribudne ďalší cudzí jazyk. Nie všetci majú na to nadanie. Ja budem veľmi rád, ak by naše deti ovládali aspoň jeden cudzí jazyk a potom pristúpili aj ďalšie. Preto sme sa rozhodli tieto veci zvážiť.

-Takže vy by ste boli ochotný posunúť povinný cudzí jazyk až na druhý stupeň?-

Áno, aj o týchto veciach sa môže diskutovať, ale ja očakávam predovšetkým hlas odborníkov. Čo je na papieri, ešte nemusí byť realizovateľné. Na vysokých školách sú odborníci zastúpení v rôznych komisiách, ktorí hovoria, že vo výučbe jazykov nedobehneme hneď Švédsko, keď na to nemáme pripravených učiteľov.

Je dôležité, aby dieťa ovládalo aspoň jeden cudzí jazyk a kvalitne, ale pre mňa je taktiež dôležité, aby ovládalo aj slovenský jazyk. Aby ovládalo aj materinský jazyk na národnostne zmiešanom území. Úplne sa zabudlo, že máme na jazykovo zmiešanom území deti napríklad s vyučovacím jazykom maďarským. Okrem materinského jazyka majú slovenčinu, čo je pre nich cudzí jazyk, od tretieho ročníka dostanú ďalší cudzí jazyk a potom na druhom stupni ešte ďalší. Na to treba géniov, aby to v tomto veku zvládli. Niektoré deti, ktoré nemajú vzťah k jazyku, traumatizujeme. Niekedy na deťoch robíme zbytočné experimenty. Nemáme veci odskúšané a prijmeme v parlamente nejakú novelu bez toho, aby sme sa spýtali tých, pre ktorých to robíme.

-V návrhu nových osnov presadzujete viac matematiky a prírodovedných predmetov. S vaším nástupom sa hovorilo aj o povinnej maturite z matematiky. Stále ju chcete zaviesť?-

Povinná maturita z matematiky je veľmi dôležitá. Je to predmet, ktorý učí logickému mysleniu a nepoškodil ani tým, ktorí si zvolili sociálne alebo humanitné zameranie na vysokých školách. Vysokoškolskí pedagógovia mi hovoria, že keď prijmú deti z gymnázií alebo stredných odborných škôl, ovládajú matematiku na úrovni 9. triedy. Na prvom a druhom stupni je to ešte ako tak dobre, ale potom prichádza k obrovskému zlomu na strednej škole, kde sa matematike nevenuje taká pozornosť. Práve preto budúcnosť našich škôl, predovšetkým gymnázií, musí byť postavená tak, aby každé gymnázium malo minimálne jednu prírodovednú triedu. Majú to všade v zahraničí. Matematika je klasický predmet, ktorým sa vytvárajú podmienky pre to, aby sa dieťa učilo logicky myslieť, aby vedelo narábať nielen s písmenkami, ale aj s číslami. A aby sa zvýšila aj jeho finančná gramotnosť.

-Odkedy by ste teda chceli zaviesť povinnú maturitu z matematiky?-

Zavedenie povinného maturitného predmetu sa nemôže dotknúť detí, ktoré sú už teraz prijaté na stredných školách. Nebolo by to spravodlivé. Rok, o ktorom uvažujeme, je rok 2015. Návrh zákona, ktorý by zaviedol povinnú maturitnú skúšku, sa pripraví v budúcom roku. To znamená, že by sa to dotklo prvákov, ktorí nastúpia na gymnáziá a stredné školy v septembri 2015.

-Pre prijímanie žiakov na stredné školy na základe priemeru známok pripravili opoziční poslanci podanie na Ústavný súd. Čo urobíte, ak Ústavný súd rozhodne, že toto vaše opatrenie je protiústavné?-

Ak niekto hovorí, že sa niekomu siaha na budúcnosť vzdelania, to nie je pravda. Ak je škola výberová, musí tam byť aj elitný výber žiakov. Nikomu sme nič nezakázali. Vo Švédsku, aj v Slovinsku sa berú do úvahy priemery známok a vôbec im to neškodí. Prečo by to malo prekážať na Slovensku. Je to motivácia. Cez prijímacie pohovory, cez monitor a cez známky. Pokiaľ budeme učiť deti podliezať latku už na základnej škole, tak sa nedivme, že tieto deti sú v praxi nepoužiteľné, lebo sa celý život učia podliezať latku.

-V médiách sa objavili informácie o vašej slabej pozícii v rámci Smeru, takže by ste mohli prísť o kreslo ministra…-

Toto je absolútne zlá informácia. Po prvé, ja sa o svoju stoličku nebojím, každý človek je nahraditeľný. Svoje ciele chcem pre rezort zabezpečiť, aj keď sa niektorým nebude páčiť. Ak ich verejnosť neprijme, c’est la vie, taký je život. Ale vedenie strany problém nemá. Som členom predsedníctva, dokonca som ako podpredseda strany aj členom užšieho vedenia. V žiadnom prípade sa o týchto veciach nehovorilo. A tieto informácie išli aj voči ďalším ministrom, čo ma veľmi mrzelo. Takého hry sa nemajú hrať. Navyše, ja som neprišiel na tejto stoličke zhniť. Ja som tu prišiel niečo urobiť. Môj priateľ, bývalý šéf školskej správy, ešte v 90. rokoch minulého storočia, mi nedávno napísal, že lepšie je zhynúť pod bránami Tróje, ako robiť reformy v školstve. Ja si to tiež uvedomujem, ale keď chce niekto zmenu, ak chce ísť k lepšiemu, musí na tej zmene participovať a mojou úlohou je hľadať pre to zdroje a partnerstvo a ako minister aj pripravovať legislatívne zmeny.

UPOZORNENIE: TASR k rozhovoru vydá zvukový záznam a videozáznam.