Už niekoľko dní novinári, trollovia a vlajočkári víťazoslavne kričia, že „papež schvaľuje dodávky zbraní na Ukrajinu“. Militaristi sú nadšení, pacifisti sú zmätení alebo sklamaní a všetci sa pýtajú, ako to vlastne myslel. Nuž, snáď vás neprekvapí, že média vytrhli slová hlavy katolíckej církve z kontextu. Na celej tejto „senzácii“ je z mediálneho hľadiska zaujímavá ešte jedna vec. Odkedy sa stal František najsilnejším hlasom míru vo svete, začali ho mnohí politici a médiá hlavného prúdu ignorovať, americký tlač dokonca prestal uverejňovať jeho mírové posolstvá vôbec. A tú naraz – tí istí, ktorí prepočuli jeho volanie po mieri, ktorí nezachytili jeho výzvu na odzbrojenie, ktorí zabudli na jeho mírový odkaz z Bratislavy – tí istí sa dnes odvolávajú na papežove slová a interpretujú ich tak, že Ukrajinu je možné naďalej zaplavovať zbraňami a papež schvaľuje, čo sa tam robí… Je to, samozrejme, obludné zavádzanie. Papež nijako neopustil svoju pacifistickú filozofiu a kritiku tých, ktorí pred mierom vždy uprednostňujú vojnu – tak v roku 2003 v Iraku, ako aj v roku 2022 na Ukrajine, stále sú to tí istí.

Sme v svetovej vojne

Papež sa v uplynulých dňoch zúčastnil na VII. Kongresia svetových a tradičných náboženstiev v hlavnom meste Kazachstanu Nur-Sultan (Astana). Vo štvrtok 15. septembra tam vystúpil s príhovorom, v ktorom za najnebezpečnejší a najškandalóznejší trend dneška označil „nezmyselné vojnové šialenstvo, príliš veľa nenávisti a rozdelenia, príliš veľa nedostatku dialógu a pochopenia druhého“ . Otázky vojny a míru boli v centru pozornosti celého kongresu. Ako sa uvádza v záverečnom vyhlásení, „rozpútanie akéhokoľvek vojenského konfliktu, vytváranie ohnísk napätia a konfrontácie spôsobuje reťazové reakcie, ktoré narušujú medzinárodné vzťahy“ . Účastníci kongresu preto vyzvali svetových lídrov,„aby sa vzdali všetkej agresívnej a deštruktívnej rétoriky, ktorá vedie k destabilizácii sveta, a ukončili konflikty a krviprelievanie vo všetkých kútoch nášho sveta“ . Je to veľmi presné pomenovanie rizik súčasného medzinárodného napätia, najmä ak si uvedomíme, ako niektoré krajiny zneužili aktuálnu situáciu, keď je celý svet zamestnaný vojnou na Ukrajine. Čínu s Taiwanom… Je to zahrávanie sa s ohňom. Preto sa ani nemožno čudovať papežovi Františkovi, ktorý navyše poukázal na situáciu v Africkom rohu, Mozambiku, Eritrei, Etiopii či Barme a zopakoval: „Sme v svetovej vojne.“

Eskalovať konflikt ďalšími zbraňami je nemorálne

Sporný moment nastal počas spiatočného letu z Kazachstanu, keď novinári (ako obyčajne) odvádzali pozornosť od podstaty veci, a hoci ich František zdvorilo upozornil, že by dal prednosť tomu, keby kládli otázky týkajúce sa jeho apoštolskej cesty, tlačili ho k odpovediam o Ukrajine. Redaktor Rudiger Kronthaler z nemeckej verejnoprávnej televízie ARD sa ho spýtal na dilemu, ktorú zrejme v sebe nosí mnohí: ako príslušníka národa zodpovedného za desiatky miliónov mŕtvych ho v škole učili, aby nikdy nepoužíval zbrane, aby sa nikdy neuchyľoval k násiliu – jedinou výnimkou . Vzťahuje sa teda táto situácia na Ukrajinu? Papež odpovedal, že „je to politické rozhodnutie, ktoré môže byť morálne a morálne akceptované, ak sa urobí v súlade s podmienkami morálky“ . Zároveň však zdôraznil: „Môže to však byť nemorálne, ak sa to robí s úmyslom väčšmi vyprovokovať vojnu alebo predávať zbrane, či zbaviť sa tých zbraní, ktoré už viac nepotrebujem.“ Túto pasáž však média zámerne necitovali, hoci dosť zásadným spôsobom mení predchádzajúcu výpoveď. František si spomenul na zážitok z detstva, keď ako deväťročný zažil v roku 1945 koniec vojny a videl všetkých plakať radosťou… „Mier je väčší ako všetky vojny,“ povedal.

Dajte peniaze na ľudí, nie na zabíjanie

Tento papež nikdy nepodporoval obchod so zbraňami, to je jednoducho bezočivá lež. Už na jar minulého roka, počas veľkonočných sviatkov, predniesol tie najsilnejšie slová proti zbrojeniu práve v čase, keď politici volali po zvyšovaní zbrojenia. Zatiaľ čo ľudia ako Biden, Johnson, Duda či Čaputová apelovali na „záväzky voči NATO“, on hovoril o záväzkoch voči bohu. Nehral žiadne pozičné hry, prihováral sa svetu jasnou řečou za mier a odzbrojenie. Ako jediný svetový líder hovoril o „ohlušujúcom a pohoršujúcom tichu“ okolo konfliktu v Jemene. Tieto výčitky mali svojho konkrétneho adresáta, pretože sú to západné štáty, ktoré túto genocídu podporujú a dodávajú tam zbrane. Aj preto musel dvakrát zakričať to, čo dnes novinári a politici nechcú slyšať: 25 ľudí na planéte má majetok, ktorým by mohli vyriešiť chudobu na celom svete, ale oni najviac peňazí vrážajú do vojen, chudobným vracajú ako odškodné za tie rozkradnuté stovky miliard nepatrnú almužnu a ešte chcú, aby im za ich „dobročinnosť“ boli vďační. Vari Ježiš povedal boháčovi: Choď, okradni ľudí, a potom im z výnosu vyčleň nepatrné percento na dobročinnosť? Nie, povedal mu: Choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi! O tomto hovoril František, vy nebetyční pokrytci. Dajte peniaze na ľudí, nie na ich zabíjanie. Děláte však presný opak. Preto tak zakričal a spolu s ním by mali kričať všetci ľudia dobrej vôle, aby nás bolo slyšať: Choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi! O tomto hovoril František, vy nebetyční pokrytci. Dajte peniaze na ľudí, nie na ich zabíjanie. Děláte však presný opak. Preto tak zakričal a spolu s ním by mali kričať všetci ľudia dobrej vôle, aby nás bolo slyšať: Choď, predaj svoj majetok, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi! O tomto hovoril František, vy nebetyční pokrytci. Dajte peniaze na ľudí, nie na ich zabíjanie. Děláte však presný opak. Preto tak zakričal a spolu s ním by mali kričať všetci ľudia dobrej vôle, aby nás bolo slyšať:„Je to škandál!!! JE TO ŠKANDÁL!!!“

Mesiac po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu papež ostro skritizoval štáty za zvyšovanie armádnych výdajov v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Tento krok označil za „šialenstvo“ . Papež obvinil z  „hanebnej“ vojny na Ukrajine starú logiku moci, ktorá stále dominuje v geopolitike. Zdôraznil, že viac zbraní a sankcií konflikt na Ukrajine nevyrieši. Svet by mal podľa jeho slov prehodnotiť spôsob vládnutia tak, aby nepodliehal modelu ekonomicko-technokraticko-vojenskej moci. Aj keď František niekoľkokrát vyslovil ostrý protest voči ruskej agresii, hoci jednoznačne vníma Ukrajinu ako obeť, za vinníkov vojny považuje všetkých, ktorí živia tento začarovaný kruh násilia, zbrojenia a ovládania. V jeho očách selháva každý, kto si namiesto míru vyberá vojnu. Nie je to ľan Putin, ktorý vtrhol na Ukrajinu po tom, čo v prejave odporne šovinistickým spôsobom spochybnil ukrajinský národ a ktorý na výzvu italského premiéra, aby uzavrel prímerie, odpovedal: “Teraz na to nie je čas.” (Vždy je na to čas! Vždy musíme byť pripravení na mír!). Nie je to len Zelenskyj a jeho apologéti, ktorí dnes tvrdia, že teraz nie je čas na uzavretie prímeria, že najprv musia tú vojnu vyhrať. Sú to aj všetci tí, ktorí tú vojnu umelo predlžujú a majú v nej svoje zájmy – na čele so Spojenými štátmi.

Žiadna vojna nie je spravedlivá

Už v predchádzajúcich textoch som upozornil, že papež František má iné názory na otázky vojny a míru ako jeho predchodcovia. Iste, aj za pontifikátu Jána Pavla II. či Benedikta XVI. sme slyšeli silné apely na mír vo svete – to je už, povedal by som, tradičná agenda všetkých papežov od čias Jána XXIII. V tom novinka určite nie je. Lenže František sa rozišiel s viac ako 1 600-ročnou augustiniánskou tradíciou tzv. spravedlivej vojny. Za touto zmenou stojí predovšetkým jeho štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. „Žiadna vojna nie je spravedlivá!“ zdôrazňuje dnes papež František. To je zásadnejší obrat, ako sa na prvý pohľad zdá. Papež žiada „zakázať vojnu“, teda skoncovať s ňou v medzinárodných vzťahoch. Kardinál Parolin túto zmenu postoja Vatikánu potvrdil pred pontifikovou cestou do Kazachstanu: „Vojna nikdy nie je nevyhnutnou udalosťou. Korene má v srdci človeka, ktorý sa necháva viesť márnomyseľnosťou, nadutosťou, pýchou a chamtivosťou, ako hovorili cirkevní otcovia. Takéto srdce je zatvrdnuté, neschopné otvoriť sa druhým. Vojne sa dá predísť, ak sa urobí krok späť, odloží sa obviňovanie, vyhrážanie a príčiny vzájomnej nedôvery. Žiaľ, v súčasnosti sa na všetkých úrovniach znížila schopnosť počúvať a snaha pochopiť dôvody tých, ktorí zmýšľajú inak ako my.“

Vrátim sa ešte k papežovej tlačovej konferencii na palube lietadla. František na ňu označil obchod so zbraňami za „vražedný obchod“ . Ja by som to povedal ešte tvrdšie, v mých očách je obchod so zbraňami na rovnakej morálnej úrovni ako obchod s drogami, ale to nie je dôležité. Podstatné je, že toto vyjadrenie hlavy katolíckej církvi sa nikde v médiach neobjavilo. Polská novinárka Sylwia Wysocka sa ho ešte pokúsila dotlačiť k odpovedi sugestívnou otázkou, že veď predsa násilie Ruska je neospravedlniteľné a mala by byť nejaká červená čiara, za ktorú by sme už povedali dialógu s Moskvou nie. Ale František sa nedal vyprovokovať a pokojne odpovedal, že aj keď je dialóg ťažký, treba dať príležitosť na neho všetkým. Jeho nasledujúce slová by sa všetci, ktorí ženú národy do vojen, mali učiť naspamäť:„ Nevylučujem dialóg s akoukoľvek mocnosťou, aj keby bola vo vojne, aj keby dokonca bola agresorom… Niekedy sa dialóg musí viesť, aj keď nám „smrdí“, ale musí sa viesť. Vždy krok vpred, natiahnutá ruka, vždy! Pretože v opačnom prípade zatvárame jediné rozumné dvere k mieru. Niekedy neprijímajú dialóg: škoda! Ale dialóg sa musí viesť vždy, aspoň ponúknuť, a toto je dobré aj pre toho, kto ho ponúka, dáva mu dýchať.“

František postavil otázku principiálne – buď skoncuje ľudstvo s vojnou alebo vojna skoncuje s ľudstvom. Vo svojej poslednej knihe Proti vojne, ktorá vyšla v apríli tohto roku, nazýva vojnu šialenstvom, monštromom, rakovinou, nenachádza pre ňu žiadne ospravedlnenie. „Keď sa necháme pohltiť týmto monštrom, ktorý predstavuje vojna, keď dovolíme, aby toto monštrum zdvihlo hlavu a riadilo naše konanie, všetci prehrávajú,“ varuje. Nikto sa mi nemôže čudovať, že s týmito postojmi papeža Františka, ktorý je najvýraznejším hlasom míru v súčasnom svete, sa v plnom rozsahu stotožňujem, lebo absolútne súznejú s mojimi dlhodobými názormi na túto problematiku. Mier uzavretý po vojne, po ktorom nenásleduje budovanie politických, ekonomických a kultúrnych struktur civilizácie mieru, vo svojich knihách označujem za prímerie pred ďalšou vojnou. Každý vojnový konflikt spôsobuje nielen obrovské utrpenie a destrukciu, ale vedie vždy k pocitom krivdy, nespokojnosti a túžby po pomste. Mier sa nikdy nenastoľuje porážkou nepriateľa az tohto začarovaného kruhu je nevyhnutné sa vymaniť. Keď nás František vyzýva, aby sme vojnu zastavili už v ľudskom srdci – na čo potrebujeme dialóg, vyjednávanie, načúvanie, diplomatické schopnosti a kreativitu, prezieravú politiku, ktorá dokáže vybudovať nový systém spolužitia, ktorý viac nebude založený na ničivej moci zbraní a na odstrašovaní, ale na tvorivej sile spolupráce a důvěry – myslí práve na toto. Preto nazýva mier nielen možnosťou, ale aj povinnosťou a prvoradou zodpovednosťou každého z nás.

Mierový plán, ktorý si zaslúži podporu

Nie, tento papež naozaj nevolá po dodávkach zbraní, nežela si eskaláciu konfliktu, lebo dospel k poznaniu, že každé vojenské víťazstvo vyvolá len túžbu poraženého po pomste alebo po náprave krívd. Musíme z tohto začarovaného kruhu dejín vystúpiť a začať seriózne budovať civilizáciu míru. Jej základy nikdy nedokáže položiť vojna, ale len diplomacia. Preto vítam doposiaľ najambicióznejší mírový plán, ktorý v sobotu predstavil mexický prezident Andrés Manuel López Obrador. Počas vojenského ceremoniálu pri príležitosti 212. výročia nezávislosti Mexika navrhol päťročné celosvetové prímerie (ktoré by zahŕňalo okamžité zastavenie všetkých vojenských akcií a provokácií, vrátane testov jadrových zbraní) a vznik výboru pre dialóg a mír, ktorý by tvorili papež František, generálny tajom a indický premiér Naréndra Módí. Ich mírová misia by sa mala začať okamžite usilovať o zastavenie nepriateľských akcií na Ukrajine a otvorenie priamych rozhovorov medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimírom Putinom. Obrador zdôraznil, že politika by mala byť jediným spôsobom, ako ukončiť vojny, no existujú mocné zájmové skupiny, ktoré sa snažia ozbrojený konflikt udržiavať a prehlbovať. Obvinil veľmoci, že sledujú len vlastné hegemonistické zájmy a konštatoval, že vojnu v Európe živia zájmami zbrojárskeho priemyslu. Sankcie proti Rusku podľa neho spôsobujú iba inflaciu, utrpenie a nedostatok potravín. Kritizoval OSN za to, že sa stala pasívnou, formálnou a okrasnou organizáciou, ktorá selhala v zodpovednosti za celosvetový dialóg. Zároveň odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil, že že politika by mala byť jediným spôsobom, ako ukončiť vojny, no existujú mocné zájmové skupiny, ktoré sa snažia ozbrojený konflikt udržiavať a prehlbovať. Obvinil veľmoci, že sledujú len vlastné hegemonistické zájmy a konštatoval, že vojnu v Európe živia zájmami zbrojárskeho priemyslu. Sankcie proti Rusku podľa neho spôsobujú iba inflaciu, utrpenie a nedostatok potravín. Kritizoval OSN za to, že sa stala pasívnou, formálnou a okrasnou organizáciou, ktorá selhala v zodpovednosti za celosvetový dialóg. Zároveň odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil, že že politika by mala byť jediným spôsobom, ako ukončiť vojny, no existujú mocné zájmové skupiny, ktoré sa snažia ozbrojený konflikt udržiavať a prehlbovať. Obvinil veľmoci, že sledujú len vlastné hegemonistické zájmy a konštatoval, že vojnu v Európe živia zájmami zbrojárskeho priemyslu. Sankcie proti Rusku podľa neho spôsobujú iba inflaciu, utrpenie a nedostatok potravín. Kritizoval OSN za to, že sa stala pasívnou, formálnou a okrasnou organizáciou, ktorá selhala v zodpovednosti za celosvetový dialóg. Zároveň odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil, že utrpenie a nedostatok potravín. Kritizoval OSN za to, že sa stala pasívnou, formálnou a okrasnou organizáciou, ktorá selhala v zodpovednosti za celosvetový dialóg. Zároveň odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil, že utrpenie a nedostatok potravín. Kritizoval OSN za to, že sa stala pasívnou, formálnou a okrasnou organizáciou, ktorá selhala v zodpovednosti za celosvetový dialóg. Zároveň odsúdil ruskú inváziu a zdôraznil, že „Mexiko neakceptuje žiadnu zahraničnú intervenciu, pretože sme sa stali obeťami piatich vojenských zásahov, jedného zo Španielska, dvoch z Francúzska a dvoch zo Spojených štátov, ktoré nás stáli krev, mučedníctvo a územie“ , povedal na pódiu, na ktorom stáli vedľa neho bývalý ekvádorský prezident Evo Moráles, bývalý uruguajský prezident José Mujica a príbuzní Che Guevaru, Juliana Assangea a bojovníka za práva latinskoamerických farmárov Césara Cháveza.

Je príznačné, že Ukrajina tento mírový plán odmietla ešte pred tým, ako bude prednesený na pôde Valného zhromaždenia OSN. Prý mier dá Putinovi iba čas na prípravu ďalšej vojny… Mali by sme si už konečne uvedomiť, že toto ultranacionalistické a militantné ukrajinské vedenie nie je riešením, ale súčasťou problému. A že tak, ako na Vladimíra Putina včera naliehali jeho indickí a čínski spojenci, že teraz nie je čas na vojnu, mali by na Volodymyra Zelenského vyvíjať tlak európski spojenci, aby pochopil, že svoje ciele (garanciu územnej celistvosti a bezpečnosti Ukrajiny) nemôže dosiahnuť vojenskou cestou. Putinova posledná výhra, že Rusko so zdržanlivosťou končí, môže pre tých dôvtipnejších signalizovať, čo sa bude dať bez diplomacie. Ak zostala v lídroch štipka zodpovednosti, mali by podporiť mexickú diplomatickú ofenzívu, a nie šialené výzvy na zvýšenie dodávok zbraní a ďalšiu eskaláciu konfliktu. Prirodzene, o tomto ste sa v našich médiach nedozvedeli nič. Ovládajú ich totiž tí, ktorí za všetkých okolností uprednostňujú vojnu pred mierom. Ale mierové hnutie žije a napriek prenasledovaniu, osočovaniu a verejnému šikaniu jeho nositeľov je mravne silnejšie a filozoficky opodstatnenejšie ako kedykoľvek predtým.

Eduard Chmelár

Článok pôvodne vyšiel na casopisargument.cz