Nový ukrajinský prezident Zelenskyj sa spolieha na to, že mu Američania pomôžu v zápase s konkurenčnými ukrajinskými oligarchami, pomôžu mu riešiť otázku vysokých splátok za pôžičky medzinárodným kreditorom (ukrajinská finančná situácia je katastrofálna, úžerník Porošenko, ktorý uvažuje že vstúpi do ukrajinskej politiky v čele novej politickej strany, spravil za 5 rokov z Ukrajiny totálne mafiánsko/banderovský štát) a že mu pomôžu Američania zatlačiť na Rusko ohľadne tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a takisto prinútia EÚ, aby poskytla Ukrajine nové finančné prostriedky.
Ak sa Zelenskému nepodarí získať americkú podporu v boji proti ukrajinským oligarchom, neprídu nové pôžičky, ktoré Ukrajina aj tak nedokáže splácať a Rusko zastaví tranzit plynu cez Ukrajinu a od júna 2019 naozaj zastaví dodávky strategických surovín (plyn, ropa, metalurgia, chemický priemysel) na Ukrajinu, tak čaká krajinu množstvo nepríjemných problémov, ktoré môžu výrazne otriasť existenciou štátu, z ktorého uteká každý, kto môže.
Časť ukrajinských politikov dúfa, že sa Mary Jovanovičová už na Ukrajinu nevráti. Je spätá s bývalou Obamovou garnitúrou a je úzko prepojená s Joe Bidenom, ktorý má aj so svojim synom ekonomické záujmy na Ukrajine, najmä v oblasti ťažby plynu.
Joe Biden sa chcel etablovať na Kryme, čo sa našťastie Američanom nepodarilo. Obyvatelia Krymu tak môžu s úľavou sledovať dianie na Ukrajine a tešiť sa, že podobnému scenáru vývoja udalostí unikli. Biden a jeho ľudia sú politickými nepriateľmi Trumpa, Biden bol úzko prepojený s Obamom a dnes je prezidentským protikandidátom Trumpa v amerických prezidentských voľbách 2020.
Donald Trump sa rozhodol prebrať Ukrajinu pod vlastnú kompetenciu, čo sa ukazuje byť dvojsečnou zbraňou. Kongres ho môže obviňovať z neúspechov na Ukrajine, ale Kongres by obviňoval Trumpa z neúspechov na Ukrajine aj v prípade, ak by sa Trump na Ukrajine neangažoval. Dôvod je jednoduchý – “lebo Trump”.
Všetko negatívne, čo sa doposiaľ na Ukrajine stalo, padá na hlavu Obamovej administratívy a amerických protitrumpovsky ladených politikov. Ak chce Trump na Ukrajine aspoň niečo zmeniť, nemôže si tam ponechať skupinu proobamovských diplomatov, ktorí nerobia nič iné, len sabotujú Trumpa a zvyšujú umelo úroveň rusofóbie.
Ak sa Mary Jovanovičová na Ukrajinu nevráti, príde tam protrumpovský kandidát, získa americký prezident viac možností ovplyvňovať situáciu v krajine. Nový americký veľvyslanec bude pravdepodobne z radov kádrových diplomatov s jasnou republikánskou orientáciou.
Vo vzťahu k iným krajinám sa Trump riadi jednoduchou logikou biznismena, založenou na základe “ak z toho nič nemám, tak to nepotrebujem”. Z Ukrajiny Trump a bežní Američania naozaj nič nemajú, finančne ide o stratový podnik, Ukrajinu používajú protitrumpovské kruhy na zvyšovanie protiruského besnenia.
Okrem Ukrajiny protitrumpovských politikov dráždi aj to, že Trump je ochotný odísť zo Sýrie, Iraku, Afganistanu, Južnej Kórey, pretože finančne tieto misie USA značne vyčerpávajú. V poslednej dobe Trump uviedol, že je ochotný ponechať v Južnej Kórei americký vojenský kontingent, Juhokórejčania však musia podstatne viac platiť.
Takisto Trump odmieta aby USA bolo garantom bezpečnosti NATO, ak štáty NATO nezvýšia svoje príspevky do spoločnej pokladnice. Pre amerických vojnových štváčov je predstava, že by Američania oslabovali svoju vojenskú prítomnosť vo svete neprijateľná, rovnako ako je pre nich neprijateľná predstava multipolárneho sveta, v ktorom sa Rusko, Čína a množstvo iných štátov vymkli americkej kontrole.
Trump to má však jasné. Z Ukrajiny nemá žiaden zisk, len problémy, preto na rozdiel od Obamu zaujíma k Ukrajine odmietavý postoj. Keďže však musí brať do úvahy názory a tlak protitrumpovskej opozície, musí ukrajinskú otázku riešiť. Ale možno keby ukrajinský problém vyriešil Putin za neho, nevnímal by to Trump negatívne.