Pozorovatelia európskych záležitostí poukázali na Macronove nedávne protiamerické vyjadrenia ako na francúzsky prístup “ľavou zadnou”, ako sa to nazýva vo svete športu. Prípadne sa to nazýva “francúzsky talent” – nepredvídateľnosť v prístupe, keďže zastávanie opačného názoru je niekedy rovnako dôležité ako samotná francúzska identita.

Nepredvídateľnosť však v Macronovom najnovšom protiamerickom výpade chýbala. Prinajmenšom v Európe má Francúzsko záujem vzdialiť sa od USA. Svojimi poznámkami o tom, že sa nebude držať línie USA v otázke Taiwanu, Macron poukázal na to, že slnko nad americkou hegemóniou v Európe zapadá.

V priebehu minulého roka EÚ aj jej najväčšia ekonomika, Nemecko, jednotlivo vyhlásili, že Čína je popri USA ďalším veľkým hráčom.

Macron poukázal na hrozbu, že Európa sa stane “vazalom” USA, podobne ako bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac volal po predchádzajúcich argumentoch pre vojnu v Iraku a De Gaulle v roku 1966 stiahol Francúzsko z NATO.

Macronove poznámky znamenajú jasný posun v prioritách, ale má na mysli aj pomstu. Povedal, že Európa “by sa nemala nechať vtiahnuť do neporiadku vo svete a kríz, ktoré nie sú naše”.

Macronove túžby, že Európa sa nesmie zapájať do bojov s USA a mala by sa usilovať o to, aby sa stala treťou veľmocou popri Washingtone a Pekingu, mali veľký ohlas v čínskych médiách. Zazneli aj všeobecné náznaky, že Francúzsko bude pravdepodobne namietať a ignorovať akékoľvek ďalšie sankcie USA voči Číne týkajúce sa Taiwanu alebo predaja zbraní Rusku.

Jadrom Macronovej frustrácie je americko-austrálska dohoda o ponorkách. Austrália, ktorá predtým uzavrela zmluvu s francúzskym výrobcom ponoriek v hodnote 50 miliárd dolárov na viacero ponoriek, túto dohodu zo dňa na deň zrušila v prospech amerických jadrových ponoriek v roku 2021. Francúzsky minister zahraničných vecí plakal nad zradou a povedal, že jeho krajina dostala nôž do chrbta.

K francúzskemu hnevu nad stratou dohody o ponorkách prispieva aj prílišná závislosť Európy od amerických vojenských technológií.

Macron kritizoval projekt európskeho štítu Sky Shield pod vedením Nemecka, v rámci ktorého sa zrejme upustilo od francúzsko-talianskych systémov protivzdušnej obrany v prospech amerického raketového systému Patriot. Francúzsko a Taliansko sa preto odmietli pripojiť k iniciatíve pod vedením Nemecka. Francúzsky prezident namiesto toho vyzval na väčšiu európsku suverenitu pri vývoji vlastných raketových systémov pre spoločnú bezpečnostnú stratégiu EÚ.

Macronova kritika USA a apel na európsky nacionalizmus sa vryl aj do vojny na Ukrajine a americkej výzvy Európe, aby “urobila viac”. V Európe sa to stáva vážnou politickou otázkou, keďže sa v nej presadzuje hlboko zakorenený naratív – USA z vojny na Ukrajine profitovali, zatiaľ čo Európa, jej hospodárstvo, priemysel a ľudia utrpeli.

Pohľad na hospodárske prognózy MMF pre Francúzsko hovorí len o 0,7-percentnom raste HDP v porovnaní s USA, kde má ekonomika vzrásť o 1,6 %.

Čína ponúka nádej

S celkovým obchodným obratom len 87 miliárd dolárov existuje väčší priestor na zlepšenie obchodných vzťahov Francúzska s Čínou, ale to sa stane len vtedy, ak sa Číne podarí vyhnúť sa ďalším sankciám USA.

V knihe Backfire bývalá francúzska ministerka financií Agathe Demaraisová predstavuje, ako by priame stretnutie USA s Čínou pravdepodobne prinútilo európske spoločnosti postaviť sa na stranu Washingtonu a vykašľať sa na Peking. “V takejto situácii,” píše, “by mnohé európske podniky nemuseli byť schopné prežiť.”

Paríž si však chce zachovať aj vlastný geopolitický vplyv. Vzhľadom na to, že čínska ekonomika by mala rásť o 5,2 %, tlak verejnosti vo Francúzsku by mohol vládu ľahko prinútiť, aby jednostranne išla proti záujmom USA a pri rokovaniach so svetom sa zamerala na francúzske záujmy.

Preto sa Francúzsko bráni radikálnemu oddeleniu od Číny pod vedením USA.

Ak Macronova nedávna cesta do Číny niečo naznačuje, existuje reálny prísľub zvýšenia obchodu medzi oboma krajinami. Macron podpísal “niekoľko hospodárskych dohôd zahŕňajúcich významné spoločnosti v odvetviach, ako je doprava, energetika, poľnohospodárstvo, kultúra a veda,” uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca.

Jedna z najväčších dohôd bude znamenať zdvojnásobenie výrobnej kapacity modelov A320 v továrni francúzskeho výrobcu lietadiel Airbus v Tchien-ťine.

Takisto francúzsky energetický gigant EDF obnovil dohodu s čínskym výrobcom jadrovej energie o výstavbe nových jadrových elektrární.

Okrem toho existuje ešte väčší priestor na spoločné investície do rýchlo rastúceho čínskeho priemyslu elektronických vozidiel, ktorý predbehol slávnych nemeckých výrobcov automobilov.

Jasné však je, že transatlantické vzťahy potrebujú väčšiu rovnováhu. Macronove protiamerické poznámky neboli nepredvídateľné, ale starostlivo uvážené.

V Európe sa karta obracia. A to, že USA sa k EÚ správajú ako k bezvýznamnej krajine, či už vyradením Francúzska z AUKUS-u alebo snahou o zintenzívnenie konfliktu na Ukrajine, Washingtonu tiež nepomôže.