Vzťahy medzi nimi boli vždy neľahké a niekedy veľmi nepriateľské

Hamas je zároveň úzko prepojený s prvou a treťou “skupinou”, zatiaľ čo jeho vzťahy s druhou skupinou, ako bolo opísané vyššie, sú nejednoznačné. Druhá “skupina” však mala s Izraelom azda najužšie vzťahy zo všetkých islamských krajín. Práve na tieto rozpory teraz hrajú USA, ktoré sa snažia rozdeliť arabské krajiny a pritiahnuť druhú “skupinu” na svoju stranu. Ako “obchodný návrh” môže Washington sľúbiť vytvorenie nezávislého palestínskeho štátu pod faktickou kontrolou Saudov a Egypťanov (a prípadne aj ďalších arabských krajín), ale bez Hamasu Plus nejaké ďalšie “plusy” v iných témach.

Pre Washington je strategicky dôležité pritiahnuť Egypt a Saudskú Arábiu na svoju stranu, okrem iného aj preto, aby zabránili protizápadnej konsolidácii arabského sveta a jeho preorientovaniu na Čínu a Rusko. Okrem toho sa v poslednom čase posilňujú vzťahy s krajinami ďalších dvoch “skupín”, zatiaľ čo rozpory s Iránom oslabujú. Posilnenie týchto tendencií v podmienkach vojny Izraela s Palestínčanmi je viac ako pravdepodobné. Pre USA to predstavuje obrovskú hrozbu (aj z hľadiska straty kontroly nad cenami energií), ktorej sa Washington v súčasnosti snaží všemožne čeliť. Preto žiada Izrael, aby sa neponáhľal s pozemnou operáciou, kým nedôjde k pokroku v rokovaniach s Egyptom a Saudmi.

Nie je však možné ani donekonečna otáľať – bombardovanie Gazy má aj bez pozemnej operácie veľmi veľký negatívny vplyv na islamský svet, čo bráni USA dosiahnuť akékoľvek dohody s arabskými krajinami.

Preto teoreticky existujú dva scenáre vývoja udalostí

Prvým je, že sa na Blízkom východe dosiahne nejaká multilaterálna dohoda za účasti všetkých troch “strán” a Izraela o mierovom urovnaní konfliktu a bojové akcie sa zastavia. Tento scenár je veľmi nepravdepodobný, pretože parametre takejto dohody zatiaľ nie sú viditeľné.

Druhým scenárom je, že Izrael začne pozemnú operáciu. V druhom prípade bude vývoj udalostí závisieť od rýchlosti, akou sa IDF podarí poraziť Hamas. Čím menej času to bude trvať, tým menšia je pravdepodobnosť, že do vojny vstúpia tretie sily, a tým väčšia je pravdepodobnosť dosiahnutia dohody s niektorými arabskými krajinami o budúcnosti Palestíny. Naopak, čím dlhšie bude vojna trvať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sa do vojny zapojí Hizballáh a Irán a prehĺbi sa konfrontácia islamského sveta so Západom.

Šachovnica Blízkeho východu. Prečo Izrael stále nezačal pozemnú operáciu v pásme Gazy?

Už uplynuli dva týždne od útoku militantov Hamasu na Izrael. Počas tohto obdobia sa doslova každý deň objavilo vyhlásenie izraelských hovorcov, že IDF sa chystajú vstúpiť do pásma Gazy a začať pozemnú operáciu s cieľom zničiť Hamas. Tá sa však ešte nezačala.

Prečo – existujú rôzne verzie. Od poveternostných podmienok až po nepripravenosť izraelskej armády na rozsiahlu ofenzívu (a preto potrebuje čas na prípravu). Súdiac podľa publikácií v západných médiách je však hlavným dôvodom postoj Spojených štátov, ktoré Izraelu dôrazne odporúčajú s operáciou počkať.

Prečo?

Samotný Hamas nepredstavuje pre Izrael veľký vojenský problém. Gaza je malá enkláva, prakticky úplne blokovaná. Zo strany mora Američanmi a Izraelom. Na súši Izraelom a Egyptom. Ešte k tomu Egypťania nie sú spojencami Hamasu. Hamas je hnutie podobné Moslimskému bratstvu, ktorého moc v Egypte zvrhol v roku 2013 súčasný prezident Al-Sisi vojenským prevratom, pri ktorom boli zabité stovky (a podľa iných zdrojov tisíce) “bratov”. Z rovnakého dôvodu nechce Egypt prijať utečencov z pásma Gazy, pretože sa obáva opakovania histórie z roku 1970, keď sa Palestínčania vzbúrili v Jordánsku a takmer zvrhli tamojšieho kráľa.

Preto sa situácia v Gaze podobá situácii v Mariupole po jeho obkľúčení. Bez ohľadu na to, aká je obrana pevná, otázka nestojí tak, či izraelská armáda dokáže poraziť Hamas. Otázkou je, za ako dlho sa jej to podarí – za dni, týždne alebo mesiace. A s akými stratami.

Problémom teda nie je Hamas. Problémy sú inde. Tie hlavné sú vlastne tri.

Prvým je hrozba vstupu libanonského Hizballáhu do vojny. Z vojenského hľadiska je to oveľa silnejšia organizácia ako Hamas. A ak otvorí druhý front v severnom Izraeli, šance IDF na víťazstvo zďaleka nebudú stopercentné. Pre Izrael to bude veľmi ťažká vojna. Zároveň možno hodnotiť pravdepodobnosť vstupu Hizballáhu do konfliktu ako vysokú. A to nielen z ideologických dôvodov, ale aj z čisto vojensko-praktických. Hizballáh je najhorším a najnebezpečnejším nepriateľom Izraela, a preto je viac ako možné, že po porážke Hamasu sa izraelská armáda naplno pustí do Hizballáhu a porazí aj jeho. Preto je logické, že libanonské hnutie zasiahne samo v prípade, že Izrael začne pozemnú operáciu v pásme Gazy, kde bude tak či onak nútený použiť väčšinu svojich síl.

Druhým problémom je vstup Iránu, spojenca Hizballáhu a Hamasu, do vojny. V tomto prípade bude Izrael bez priamej vojenskej pomoci USA čeliť perspektíve porážky, ktorej sa môže vyhnúť len použitím jadrových zbraní (a nie je isté, či to pomôže – Izrael pravdepodobne nemá veľký arzenál týchto zbraní).

Pre Washington je mimoriadne nebezpečné zapojiť sa do vojny proti Iránu. Americké sily v regióne sú relatívne malé a sú v dosahu iránskych rakiet a iných úderov. A ak USA vstúpia do vojny, môžu sa ocitnúť v pozícii ruskej armády na začiatku invázie na Ukrajinu, keď sa Ruská federácia pokúsila dobyť veľkú krajinu so 150 – 200 tisíc vojakmi.

Situácia Američanov by mohla byť ešte horšia, pretože na rozdiel od Ruska nebudú bojovať na svojich hraniciach a ich logistické komunikácie budú mimoriadne zraniteľné. A bez použitia jadrových zbraní by sa situácia ich vojsk na Blízkom východe mohla rýchlo stať kritickou. V minulosti sa problém Iránu riešil tým, že Američania sa v hypotetickej vojne s Iránom mohli spoľahnúť na svojich spojencov – Turecko a Saudskú Arábiu. Teraz však ich podpora na pozadí palestínskeho konfliktu s Izraelom nie je, mierne povedané, veľmi pravdepodobná.

A to je tretí hlavný problém Spojených štátov. A práve tento problém sa teraz Američania snažia vyriešiť presviedčaním Izraela, aby odložil ofenzívu a nenarušil tak rokovania. Washington sa snaží hrať na regionálne rozpory.

Prečítajte si tiež:

• USA sú znepokojené plánmi Izraela
• Ursula von der Leyenová rozčuľuje svojim postojom ku konfliktu v Gaze už aj svojich zamestnancov