O tom, ako to robila opozícia

Veľmi dobre sa pamätám na rok 1998, ako vtedy na 28. poschodí v budove televízie sedeli v absolútne nedôstojných podmienkach novinári, ktorí sa nepáčili novej moci. Keď potrebovali ísť na záchod na 27. poschodie, museli dostať povolenie. Zúfalo som vtedy čakal, či nepríde nejaká z tých medzinárodných organizácií, ktoré inokedy tak veľmi aktívne zvyknú chrániť práva novinárov.

Podobné to bolo v roku 2010. Akonáhle prišla k moci vtedajšia opozícia, nastali mediálne čistky. Okamžite zlikvidovali Radu STV, rozrušili všetko, čo sa dlhodobo budovalo. Kričali ako sa kradlo, bola obrovská kampaň v médiách a vytvoril sa rad pozícií, kde vtedajšia koalícia mala 8 hlasov a opozícia jeden. Takto si predstavovali pluralitu tí, ktorých politickí nástupcovia dnes tvoria opozíciu. Nikdy sme to nepripomínali a ani sme sa tým veľmi nezaoberali, ale dnes sa ukazuje, že to bola chyba. Tie obrovské počty ľudí z televízie vtedy vyhodili nie z technických dôvodov, ale hodnotových. Nevyhovovali, lebo mali iné názory.

O verejnoprávnosti a objektivite

Pamätám si na jeden rozhovor, ktorý vyšiel kedysi vo Frankfurter Allgemeine Zeitung o tom, aká je tam u nich názorová sloboda, že novinár môže čokoľvek písať. Že môže, ale je veľmi starostlivo vybraný a veľmi dobre vieme, aké má názory.

Súčasné vedenie má od väčšiny občanov úlohu, aby sa začalo zaoberať tým, čo je objektivita a hľadať východiská, ako má vyzerať dobrá televízia. Je tu koalícia, ktorá dostala právo a zároveň aj veľkú zodpovednosť, aby určovala štandardy fungovania verejnoprávnosti (samozrejme, so všetkými zložitosťami, musíme rešpektovať medzinárodné zmluvy a kadečo iné).

Ale kam sme sa dnes dostali? Aká je pozícia pani Hanzelovej vo verejnoprávnej televízii? Je redaktorka. Mám informácie, že dokonca veľmi dramaticky intervenovala v Českej televízii, aby nedostal priestor veľvyslanec SR, keď sa mal vyjadriť ku kauze Kuciak. Obrovský cirkus bol medzi redaktormi v rámci redakcie, že nemôže vystúpiť Chmelár (historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ, publicista a mierový aktivista Doc. Mgr. Eduard Chmelár, PhD.), že nemôže vystúpiť Žitný (textár, novinár, publicista a bezpečnostný analytik Milan Žitný). Tí s touto vládou nemajú absolútne nič spoločné, len majú názory odlišné od toho jediného správneho. Kde je legitimita pani Hanzelovej na tento typ aktivít? Kto a prečo potrebuje spochybňovať autoritu ľudí, ktorí sú zodpovední za fungovanie verejnoprávnej RTVS?

Kočnerove esemesky

Pred časom sa napríklad ukázal problém Kočnerových esemesiek. Politológa Baráneka nebude asi nikto podozrievať, že je nejakým smeráckym trolom, a ten v tejto súvislosti povedal toto: „komunikácia novinárov s politikmi vyvoláva veľa otázok o nezávislosti žurnalistiky, resp. o závislosti časti žurnalistiky“. A ďalej hovorí, že v tých rozhovoroch nájdeme veci, ktoré by tam nemali byť a považuje ich za absolútne neprípustné. Ako príklad uviedol vybavovanie si priestoru v novinách. Nehovoriac o osobných informáciách, ktoré spochybňujú nezávislosť tých novinárov. A kde sa odohrávalo ťažisko tohto celého? No vo verejnoprávnej televízii. My sme postupovali v zmysle zákona a nechali sme, nech sa k tomu vyjadrí rada. Rada sa vyjadrila, neurobilo sa prakticky absolútne nič. Ale potom aké metódy máme k dispozícii, aby sme mohli stav naozaj zlepšiť? Alebo má sa stať politika len bezuzdným využívaním každej príležitosti bez ohľadu na pravidlá?

Na margo vystúpenia poslanca Maďariča, ktorý obhajoval bývalého generálneho riaditeľa STV Richarda Rybníčka

Kolega Maďarič obhajoval to, že v roku 2010, po tom totálnom rozbití verejnoprávnych médií kompletne prevzatých politicky dosadenou absolútne jednofarebnou radou, bývalý riaditeľ Rybníček pred túto radu predstúpil a hrdo prezentoval, že vyhodil 1096 ľudí. Keď sa k tomu pridá tých Mikových 298 vyhodených zamestnancov, je úplne jasné, kto a ako organizoval celý čas od roku 2010 médiá. Je dlhý rad článkov od vážnych a čestných odborníkov, ktorí hovoria o tragédii, o tom, že čo sa stalo v našej verejnoprávnej televízii, sa musí dostať do učebníc ako príklad toho, čo sa nesmie diať. Takže keď som počul od pána kolegu, že nie Rybníček, ale naopak na hrane je toto vedenie RTVS, tak musím povedať, že to je teda fakt cynické.

Kto je dostatočne verejnoprávny?

Veľmi ma mrzí, že aj teraz sme tu svedkami likvidovania ľudí v priamom prenose. Gustáva Murína síce príliš nepoznám osobne, ale keďže som zrazu zistil, že v Denníku N a v Sme ho démonizujú a obviňujú zo šírenia hoaxov, začal som zisťovať, čo je to za človeka. Zistil som, že tento človek bol šesť rokov predsedom slovenského centra PEN, slovenskej pobočky medzinárodnej spisovateľskej organizácie. Vydal 22 kníh, z toho drvivú väčšinu v renomovaných nakladateľstvách, a pracuje ako vedecký pracovník na Univerzite Komenského. Je azda verejnoprávnejší taký Korda? Veď to je politický aktivista ako vyšitý, už väčší nemôže byť. Alebo, pri všetkej úcte, čo bolo verejnoprávne na pánovi Hríbovi, s jeho jednostrannými názormi a blokovaním iných názorov? V čom môže zrazu vadiť Murín? Mali by sme brániť takémuto nezmyselnému likvidovaniu ľudí tými, ktorí sa oháňajú, že sú demokratickou elitou Slovenska.

Nezávislosť alebo anarchia?

Spoločnosť sa dnes nachádza v štádiu reality-show. To znamená, kto príde s najbombastickejším vyhlásením, ten vyhráva. Používajú sa najšpinavšie spindoktorské praktiky a do toho prichádzajú rôzne veľmi insitné a naivné návrhy. Odborná literatúra jasne hovorí, aký problém je s verejnoprávnosťou. Vždy musí byť jasná priama zodpovednosť, musí byť jasné, kto rozhoduje, kto nesie zodpovednosť a vo vzťahu ku komu nesie tú zodpovednosť. Hovoriť o nejakej inej forme nezávislosti, vytláčať verejnoprávnosť do nejakého iného priestoru a do zodpovednosti nejakých iných, nejasných odborníkov, je nezmysel.

Čo ďalej s RTVS?

Ja v RTVS nevidím žiadny zásadný problém, okrem zásadného problému politizácie verejnoprávnej televízie, ktorý je pokračovaním javov a procesov, ktoré sa odohrávajú v našej krajine už dva mesiace. RTVS nepotrebuje nič iné, iba to, aby sa tam dôsledne dodržiavali právne predpisy, novinárska etika, pracovná etika, spoločenská etika a politická korektnosť.

Ivan Lehotský