Môj profil 
Predplatné
„Chápem predĺženie mandátu ako potvrdenie mojej práce. Obnovením mandátu signalizuje EÚ kontinuálnu angažovanosť za náboženskú slobodu a uznáva ju ako podstatnú hodnotu v medzinárodných vzťahoch,“ povedal Figeľ pre nemeckú katolícku spravodajskú agentúru KNA.
V spätnom pohľade Figeľ vyhlásil, že jeho prioritou v uplynulom roku bola genocída IS a región Blízkeho Východu. „Musíme pomáhať prenasledovaným a pracovať pre spravodlivosť,“ povedal. Ako cieľ svojej práce označil napomáhanie pokoja a rozvoja skrze medzináboženský dialóg. Pre tento účel navštívil Jordánsko, Indiu, Irak a Sudán. Okrem toho sa z jeho iniciatívy po prvý raz odovzdávala mimoriadna mediálna Cena Lorenza Nataliho za žurnalistické príspevky zaoberajúce sa náboženskou slobodou mimo EÚ. „Chcel by som médiá konštruktívnym spôsobom vtiahnuť do svojej práce, aby ľudí inšpirovali a aby sa genocídy v budúcnosti už nekonali,“ vyhlásil Figeľ.
Predĺženie mandátu privítal aj hovorca CDU/CSU v nemeckom parlamente pre náboženské otázky, Franz Josef Jung. „Je mimoriadne dôležité, aby sa Európa ako celok intenzívnejšie zaoberala presadzovaním náboženskej slobody vo svete,“ povedal Jung v piatok. Frakciu CDU/CSU vyzval, aby sa intenzívne venovala tejto oblasti, žeby angažovanosť osobitného vyslanca mohla rozvinúť väčšie účinky. „Vymedzenie mandátu na jeden rok však nezodpovedá významu tematiky ako kľúča pre pokoj a spravodlivosť,“ povedal Jung.
CCEE: EÚ nepomenováva trpiacich menom
S Jánom Figeľom bol menovaný vyslanec, ktorý je v cirkevných kruhoch „veľmi angažovaný a rešpektovaný“, ako vyhlásil v piatok biskup Duarte Nuno Queiroz de Barros da Cunha, generálny sekretár Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) v interview pre spravodajskú agentúru „Catholic News Service“ (CNS).
„Niektorí si robia starosti, že s Figeľom to bude iba meno, ktoré však nemá podporu, či pomoc od inštitúcií EÚ. Čakáme ešte stále na to, či osobitný vyslanec dostane štruktúru a rozpočet a či naozaj môže mať vplyv na politiku EÚ,“ povedal zástupca 39 národných biskupských konferencií.
S nasadením EÚ v oblasti náboženskej slobody prejavil da Cunha však veľkú nespokojnosť. „Ak politici hovoria o náboženskej slobode, robia to väčšinou iba abstraktne. Zdá sa, že majú strach pred tým, alebo sa hanbia menovať národy, ktoré trpia po mene – najmä na Blízkom Východe,“ povedal Cunha. „Náboženské prenasledovanie v tomto regióne v ostatných rokoch veľmi vzrástlo, ako ukazujú masové vraždy a neustále porušovania ľudských práv. Vzhľadom na tieto prípady má EÚ a jej členské štáty povinnosť niečo robiť – a ja si myslím, že politický tlak a obchodné embargá by tu rozhodne mohli priviesť zlepšenie situácie,“ zdôraznil generálny sekretár CCEE.
Mimoriadne tvrdo sa biskup vyslovil o smerniciach o náboženskej slobody Rady ministrov zahraničia EÚ z júna 2013: „Za vyhlásením na 18 stranách nenasledovalo nijaké konanie. Dokument vyzdvihol náboženskú slobodu ako podstatný prvok demokracie, rozvoja, spravodlivosti, pokoja a stability a jej porušovanie označil o. i. ako varovanie pred možným násilím a konfliktami. Sľubuje aj koniec finančnej podpory alebo spolupráce s krajinami, ktoré náboženskú slobodu porušujú.“
Ako biskup da Cunha zdôraznil, „ide však iba o slová na papieri“ a povedal: „EÚ by mala prestať farizejsky hovoriť jedno a za kulisami robiť niečo iné.“
.JPG)
.jpg)
.jpg)
