Predseda Pápežskej akadémie pre život monsignor Ignacio Carrasco de Paula, talianskej tlačovej agentúre ANSA povedal, že “dôstojnosť je niečo iné ako ukončiť svoj vlastný život”.
Brittany Maynardová spáchala v sobotu v štáte Oregon asistovanú samovraždu, keď predtým zverejnila svoje motívy, ktorými chcela podnietiť politikov, aby v tejto oblasti konali. Jej čin rozprúdil diskusiu o asistovanej samovražde smrteľne chorých.
Podľa de Paula je “čin Brittany Maynardovej sám o sebe odsúdeniahodný”. Upozornil však, že nesúdi jednotlivcov, “odsúdené by malo byť gesto samotné”.
Člen rady podpornej skupiny Compassion and Choices, Ignacio Castuera reagoval, že Maynardová nebola katolíčka a bolo by nesprávne vnucovať náboženské pravidlá niekomu, kto túto vieru nezdieľa.
Lekári tejto 29-ročnej žene diagnostikovali agresívny nádor na mozgu v apríli, pričom jej dali šesť mesiacov života. Po stanovení diagnózy sa Maynardová spolu s rodinou presťahovala do Oregonu, ktorý je jedným z piatich amerických štátov, kde je možná lekárom asistovaná samovražda.
Maynardovej verejné vyhlásenie, že chce svoj život ukončiť 1. novembra, vyvolalo veľkú diskusiu o asistovanej samovražde v USA i vo svete, a urobilo z mladej ženy verejne známu osobu – jej video, v ktorom vysvetľuje pohnútky svojho rozhodnutia zobrať si život, si pozreli milióny používateľov internetu.
Úcta k životu je však všeobecnou morálnou hodnotou, nie katolíckou dogmou. Ak sa stratí úcta človeka k vlastnému životu, ako môže človek žiadať, aby mal k jeho životu úctu niekto iný. Ďalším prirodzeným krokom bude, že o dôstojnej smrti chorého človeka rozhodne nejaká komisia, neskôr službukonajúci lekár. Čo by asi nebolo mnohým po chuti. Veď sú známe prípade, keď sa uzdravili ľudia v terminálnych štádiách choroby.
Kam sa môže posunúť takto pootvorené okno, a čo bude nakoniec možné, alebo dokonca povinné, si dnes nevieme predstaviť. Dnes nám je ľúto mladej, chorej, zomierajúcej ženy. Nechceme, aby trpela. Ale ak pripustíme takéto správanie ako normu, zajtra sa nám môže stať, že ukončiť vlastný život, nám bude môcť niekto nariadiť. A nebude to musieť byť práve nevyliečiteľné štádium choroby. Preto nabúrať a relativizovať úctu k životu je veľmi nebezpečné.
ml