Svet 22. decembra 2015 (HSP/DWN/Foto:TASR/AP-Ng Han Guan, File)
Bez toho, aby si to svetové dianie nejako všimlo, Čína si postavila na východe Afriky v oblasti tzv. Afrického rohu svoje prvé vojenské základne. Môže tak ovládať najdôležitejšie dopravné trasy na svete a byť tak jedinou svetovou veľmocou. A zrazu sa veci menia – USA a Rusko sú na pozore
Čína si vytvorila svoju silnú pozíciu vo svetovom hospodárstve pomocou dlhodobej, nenápadnej stratégie. Dôkazom je fakt, že Medzinárodný menový fond (MMF) zaradil čínsky jüan do menového koša, čiže môže sa z nej stať rezervná svetová mena popri už etablovanom americkom dolári. Zapôsobil aj fakt, že Číňania vytvorili Ázijskú rozvojovú banku (AIIb), akýsi náprotivok k Svetovej banke.
Začiatkom decembra prišla bez veľkého hluku správa, že Čína vybuduje v Džibutsku námornú základňu “na posilnenie bezpečnosti v regióne”. Viac pozri v tomto článku. Nebude to však prvá základňa v tejto krajine. Je tam už vybudovaná americká základňa Camp Lemmonier pre 4 500 vojakov.
A práve v tomto mesiaci tiež badať medzi USA a Ruskom trochu prekvapujúcu ochotu zosúladenia spolupráce v Sýrii. Zrazu si vedia nájsť k sebe cestu, lebo na obzore sa zjavil niekto tretí: Čína si vybrala Džibutskú republiku ako najdôležitejšiu krajinu v oblasti Afrického rohu s významnou strategickou polohou. “Pre zaistenie obchodných ciest, rovnako ako východiskový bod pre boj proti terorizmu v Africkom rohu, je Džibutsko v súčasnej dobe asi najdôležitejšou krajinou,” cituje Deutsche Welle slová Annetty Weberovej z Nemeckého ústavu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP) v Berlíne. Prečo? Lebo odtiaľ sa dá kontrolovať svetový obchod cez Suezský prieplav a v prípade “potreby” ho aj blokovať.
Čína sa chce tiež aktívne podieľať na súčasnom dianí Blízkeho východu a tak do Iraku posiela dodávky energetických zdrojov. Politické prehĺbenie vzťahov malo zabezpečiť minulotýždňové stretnutie čínskeho ministra zahraničia Wang Yi s irackým Ibrahimom Jafarim v New Yorku. Čína sa zastala Iraku vyjadrením, že Turecko musí rešpektovať územnú celistvosť Iraku. Preukazuje tiež sympatie Iránu. Akoby v druhom tábore, Turecko a Saudská Arábia sa prikláňajú k USA.
No Čína je ekonomicky a politicky aktívna aj v strednej Ázii, čo môže byť zasa potenciálna “hrozba” pre Rusko, aj keď krajiny v istých veciach navzájom spolupracujú. Stretom záujmu sa stáva svetový trh s energetickými zdrojmi. Do toho chcú svoje povedať aj USA, preto dôsledne monitorujú čínske aktivity v Juhočínskom mori a snažia sa do regiónu zasiahnuť, ako sa len dá.
Svetová dominancia sa nemusí vždy dosiahnuť len z vojenského hľadiska, ale aj cez obchod a ekonomiku, čo Čína práve robí. Do svojej Ázijskej rozvojovej banky (AIIb) zoskupuje všetky významné priemyselné krajiny okrem Japonska, čo Američanov nenecháva chladných. Rozvíja sa okrem iného projekt “novej Hodvábnej cesty” sľubujúci obrovské investičné príležitosti.
Peking je teda veľký svetový hráč, budí rešpekt a nikto si ho nechce pohnevať. Hoci jeho domáca ekonomika kríva, kompenzáciu hľadá v nových trhoch a aktívach po celom svete. Vyťažiť môže aj z toho, že je najväčším veriteľom Spojených štátov, čím ich kladie pod určitý tlak tým, že vie, kde je ich zraniteľné miesto.