Môj profil 
Predplatné
“Ak chce človek pomáhať ľuďom, musí byť schopný utlmovať vášne a nepodieľať sa na osobných útokoch a napádaniach. Úrad prezidenta by mohol byť naplnený oveľa konkrétnejšou pomocou než doteraz, pretože doteraz bol úrad prezidenta braný ako výsluhový dôchodok na konci podnikateľskej či politickej kariéry. Základ je, že nebudeme podvádzať a klamať, keď niečo sľúbime, tak to dodržíme,” zopakoval základne tézy hnutia Sme rodina jeho podpredseda Milan Krajniak.
Na otázku prečo klesá dôvera voči štátu odpovedal Štefan Harabin.
„Stráca sa dôvera v štát, pretože najvyšší ústavní činitelia nerešpektujú ústavu. Ak chceme obnoviť dôveru v štát, tak tu musí nastúpiť panstvo práva. Nie je možné, aby prezident republiky nerešpektoval dve rozhodnutia ústavného sudu a nevymenoval ústavných sudcov.“
Harabin ďalej dodal, že nie je pravda, že prezident nemá právomoci.
„Máme článok ústavy o bezplatnom zdravotníctve? A ľudia si musia nosiť toaletný papier? Prezident každú podústavnú normu ktorá je v rozpore s článkom môže dať na ústavný súd. Prezident taktiež pripravuje a podpisuje medzinárodne zmluvy a má právo zablokovať napríklad marakéšsky protokol, ktorý predpokladá prísun migrantov do Európy, kde ide o výmenu kresťanského obyvateľstva za moslimských migrantov.“
Bezpečnostný analytik Juraj Zábojnik dodal vlastnú skúsenosť, kde mu zdravotná sestra z banskobystrickej nemocnice oznámila, že na prehliadku im chodia plné autobusy ľudí zo zahraničia. „Choďte sa pozrieť večer do mesta, je tam viac cudzincov ako domácich. Sú Informácie, že ich tu nie je 6000, ale dvakrát toľko.“
Voči tomu sa ohradil Chmelár, ktorý takto vedenú debatu považuje za nedôstojnú.
„Vo veci ekonomickej migrácie existuje celospoločenská dohoda, že nie! Tak nevyrážajme otvorené dvere. Nestrašte ľudí, lebo tieto otázky sa dajú riešiť racionálne.“
Harabin sa opýtal Chmelára, prečo sa teda minister zahraničia na rozdiel od maďarského ministra Szijárta nedištancuje od marakéšskeho protokolu, ktorým sa nastolila otázka nie pozastavenia migrácie, ale jej riadenia.
„Mame vyše 500 teroristických činov v Európe, migranti znásilňujú naše ženy, páchajú trestné činy a naši politici sa tvária, že sú proti a potom podpíšu marakešsky protokol. Iba vtedy môžeme hovoriť že nám nič nehrozí, keď sa dištancujú a odvolajú našu účasť a záväznosť voči marakéšskemu protokolu. Tento protokol odmietlo jedine Maďarsko.“
Chmelár mu odpovedal:
„Vy tu hovoríte o migrantoch ktorí páchajú násilie. Na Slovensku páchajú násilie bieli extrémisti a nie moslimovia. Na Slovensku je problém s násilnou činnosťou bielych extrémistov.“
Harabin ho napomenul, aby nerobil z jednej pouličnej bitky celospoločenský problém. Podľa Chmelára to bola vražda. Harabin mu oponoval, že to bola pouličná bitka s následkom smrti.
„Takých bitiek sa udeje veľa a nerobia sa kvôli nim demonštrácie. Nepečiatkujte Slovákov za extrémistov na podklade tejto skutočnosti. Mimochodom ten Ind čo zabil toho Slováka bol tiež biely extrémista?“
K téme migrácie Chmelár ďalej uviedol, že sa tu hovorí o problémoch, ktoré Slovensko nemá a robí sa to spôsobom, že sa šíri strach a nenávisť.
„Máme najprísnejší azylový zákon v EU, chceme ho meniť? Ak nie, o čom sa bavíme? Keď sa otvorí téma ekonomickej migrácie, ja sa pýtam pri takýchto otázkach – vyriešili sme chudobu rómov? Ak nie, o čom sa bavíme. Mali by sme k týmto témam pristupovať tak, aby nás európsky partneri brali vážne.“
K téme sankcií sa vyjadril Milan Krajniak ktorý poukázal na to, že Nemecko chce aby sme podporovali sankcie, pričom ich samo porušuje výstavbou plynovodu Nordstream ll. Slovensko by podľa neho malo pozerať na to, čo je dobré pre slovenské podniky.
Harabin zase zdôraznil, že sankcie sú v rozpore s medzinárodným právom, pretože na každé sankcie musí byť súhlas Bezpečnostnej rady OSN, takže všetci politici, čo u nás hovoria že sú proti sankciám a potom za ne v Bruseli hlasujú, porušujú medzinárodne právo.
Na záver zaznela otázka o financovaní kampane, kde všetci potvrdili, že nemajú problém so zverejňovaním výdavkom. Harabin v tejto súvislosti spomenul kandidáta Mistríka, ktorého marketéri do relácie radšej nepustili a ktorý má billbordy po celom Slovensku, hoci je to v rozpore so zákonom, keďže kampaň ešte nezačala. V tejto súvislosti sa opýtal, že ak to platí spoločnosť Eset, ktorá spolupracuje so CIA, či bude potom v prezidentskom úrade sedieť Eset alebo nezávislý a nevydierateľný kandidát.
Celú debatu si môžete pozrieť TU od 1:23:00 min.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
