Bratislava 6. mája 2020 (HSP/Foto:Facebook)
Lucia Tomečková, ktorá v minulosti dlhodobo pôsobila v spravodajstve RTVS a v súčasnosti vedie vlastný portál dalito.sk, sa vo svojom komentári vyjadrila kriticky ku vládou nariadenej povinnej štátnej karanténe pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. Tomečková píše, že správanie sa štátu ku vlastným občanom je zlomilo srdce
Bývalá obľúbená redaktorka uvádza, že 20 rokov platí dane a všetky odvody a za celý život vynechala iba jediné voľby. “Vždy som patrila medzi tých, ktorým mimoriadne záležalo na tom, kam sa krajina uberá a až do tejto hlbokej noci, keď píšem tento blog, som verila, že sa ešte dožijem rozvinutého Slovenska nielen štátnicky a ekonomicky, ale najmä morálne. Že sa raz naozaj dožijem slušného Slovenska.”
“Túto noc som však prestala snívať a viem, že voliť už nikdy nepôjdem. A ak, tak len zo zištného dôvodu, pre sľúbenú 10% zľavu na štátne poplatky. Ale aj to vhodím už iba čistý lístok. Ak vôbec. Budem sa presne už správať tak, ako to v týchto najťažších časoch v spoločnosti „letí“. Egoisticky.”
“Slovensko mi totiž zlomilo srdce. To Slovensko a s tou vládou, ktorá sa ako jediná v Európskej únii správa v tých najťažších časoch k vlastným občanom ako novodobí fašisti. To Slovensko, ktoré ústami vlády tvrdí, že mu záleží na každom jednom živote a zároveň s týmto farizejským vyjadrením pošle vlastných občanov aj s potvrdeným negatívnym testom na koronavírus do štátnej karantény, kde pomieša chorých so zdravými.”
Štát takto podľa jej názoru tak vlastných občanov verejne posiela “možno aj na smrť”. “Kde ľudí proti ich vôli drží aj viac ako mesiac bez dostatočnej hygieny, vlastne aj zdravotnej a akejkoľvek informačnej služby a ešte ich núti si to aj zaplatiť.”
“Slovensko mi zlomilo srdce. To Slovensko, ktoré ústami predchádzajúceho aj terajšieho premiéra rozdelilo vlastných občanov na MY: dobrí dnu a ONI: zlí vonku. A úplne bez hanby sa pritom odvolávali na rozhodnutia „špičkových slovenských hygienikov“, ktorí evidentne týmto nešťastným ľuďom v štátnej karanténe pošliapali ich základné ľudské práva a slobody. Ľuďom, ktorých žiadna krajina EÚ neposiela do štátnych a ešte aj nezvládnutých karantén ako štvanú zver za búrlivého potlesku davu.”
Verejnosti a politikov sa pýta, či už naozaj všetci zabudli na fašistickú a komunistickú históriu, iba 78 či 30 rokov dozadu? “Slovensko mi zlomilo srdce. To naozaj dnes o ľudských životoch a osudoch, či bytí a nebytí má právo rozhodovať jeden zmätočný úradník hygienik, ktorého nikto v demokratických voľbách nevolil? To sa naozaj nenájde jediný prokurátor či ústavný právnik, ktorý sa už na to nemôže pozerať a podá žalobu za tých, ktorí chcú len v najťažších časoch byť doma? To sa naozaj nenájde jeden ústavný právnik, ktorý zabojuje za základné ľudské práva a slobody v krajine, ktorá je členom Európskej únii?”
Tomečková vysvetlila, že iba v Českej republike sa takých našlo 21 a neboli ani experti na ústavné právo. “A to tam ani štátnu karanténu nemajú! Prvú žalobu už česká vláda prehrala, áno, český súd tam už rozhodol, že vláda aj počas núdzového stavu (a to teda oni mali iné prísne opatrenia oproti Slovensku) musí dodržiavať zákony a nie ich obchádzať. Doslova, že nad vládou nie je len Boh, oblaky a Twitter, ale najmä zákony! Pred súdom tak neobstála výhovorka vlády, že aj ona sa učí za koronavírusového pochodu.”
Novinárku zaujíma aj postoj prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa s nádejou obracala pred parlamentnými voľbami na zahraničných Slovákov. “Áno, bohužiaľ, ľudia pre fatálne pochybenia štátu v DSS zomierajú. Prezidentka s primátorom prišla pod ich okná. Kedy niekto z ústavných činiteľov príde zahrať koncert aj pod okná štátnych karanténnych centier, kde sú slovenskí občania celé týždne v ohrození? To sú si naozaj takí istí, že tam nikto nemôže zomrieť? „Že to majú strpieť“?”
“Kde sú poslanci zákonodárneho zboru?! Kde je Európska komisia na Slovensku?! To ticho po nich všetkých ma až bolí v ušiach. Slovensko mi zlomilo srdce, lebo v tých najťažších časoch som pochopila, že ešte aj dnes sú ľudia, ktorí keby mohli poslať vlastných občanov „do večnej karantény“, tak by to asi dokázali, rovnako, ako to kedysi robil Tiso, za potlesku vlastných spoluobčanov.”
“Slovensko mi zlomilo srdce. Stádovitá väčšina, ktorá dnes dokáže burácať ešte aj nad smradľavými ponožkami pod stolom premiéra počas rokovania vlády, či pri fotografii zásuvky, v ktorej si niekto niečo za posledných 30 rokov demokracie zabudol. To nám naozaj stačí tak málo? Prežívam nesmierne sklamanie z ľudí, ktorí viem, že keby som dnes prekročila hranice, dokázali by po mne, ako zahraničnej Slovenke s trvalým pobytom na Slovensku a daňovej poplatníčke, pľuť. Z tých reakcií na nete ide strach, z ľudí aj politikov.”