Bývalá prezidentská kandidátka kandiduje do Europarlamentu, alebo prečo chce Helena Mezenská napravovať krivdy z Bruselu

Poprad 18. apríla 2019 (HSP/Foto: Facebook)

O mesiac na Slovensku sa budú konať ďalšie voľby: po komunálnych a prezidentských  sú na rade voľby do Europarlamentu. Obhajovať pravdu a práva obyvateľov Slovenska mieni v Bruselu aj bývalá prezidentská kandidátka a tiež bývalá poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská

V súčasnosti je predsedníčkou občianskeho združenia Ombudspot, ktoré je združením na ochranu práv spotrebiteľov v Poprade. A práve práva slovenských spotrebiteľov a vo všeobecnosti práva a túžby občanov Slovenskej republiky mieni obhajovať v Európskom parlamente. Zaujímalo nás, prečo sa zasa nepokúsi pomáhať ľuďom na Slovensku z pôdy slovenského parlamentu, ako to už robila, ale mieri do hlavného mesta Európskej únie.

Vysvetlila, že jednou z hlavných príčin je to, že ku kandidatúre ju vyzvali jednotliví zástupcovia spotrebiteľských združení, bezradní v riešení a pri vymožiteľností spotrebiteľských a mnohokrát už aj ľudských práv. Rovnako ju ku kandidatúre vyzvala zatiaľ mimoparlamentná politická strana DOMA DOBRE, ktorá usiluje o rozvoj poľnohospodárstva, vidieka a potravinovej sebestačnosti. Ide o stranu, ktorá sa zameriava na podporu produkcie vlastných, bezpečných a zdravých potravín. Zdravé a kvalitné potraviny sú tiež súčasťou ochrany práv spotrebiteľa.

Nič v zlom, ale nie ste zvyčajná politička. Často vo svojich vystúpeniach a výzvach apelujete na triezvy rozum, dušu a srdce ľudí. A to sa v politike príliš nenosí. Pamätám si naše debaty spred niekoľkých rokov, kedy ste prezradili, že práve preto ste skončili v politike. Myslíte si, že v Europarlamente poslanci menej politizujú, ako na Slovensku?

Faktom je, že čoraz viac namiesto opory v zákonoch a paragrafoch, vyzývam k vzbudeniu svedomia a dobromyseľného konania poskytovateľov služieb a obchodníkov. Poukazujem na etický rozmer ich obchodu a konania, na úžitok a prípadne nepriaznivé dopady na spotrebiteľov. A to je mnohokrát účinnejšie, jednoduchá empatická ľudská komunikácia, mimo formálnu reč ustanovení a paragrafov.Všeobecne možno konštatovať, že  spoločnosť, politici a aj obchodníci stratili cit pre mieru, zodpovednosť za svoje poškodzujúce správanie a rozhodovanie, stratili spolupatričnosť a súcit s ľuďmi. Preto to tu ide dole vodou. Vytráca sa ľudskosť a to nie je dobré pre nikoho, ani pre tých čo vládnu, ani tých, ktorým sa vládne. „Každé kráľovstvo padne, keď chýba v ňom láska.“S láskou v srdci a zdravým úsudkom človek a spoločnosť zdolá mnohé prekážky.

Ak by sa to podarilo a vytvorila by sa cesta pre danú agendu a službu slabým a poškodeným, ktorí ma denne so žiadosťou o pomoc oslovujú, pokračovala by som v tom, čo robím aj teraz. Viac ako 20 rokov to vnímam a vykonávam ako moje poslanie. I keď to je niekedy značne vyčerpávajúce a veľa krát som sa cítila na konci so silami, neexistujú žiadne byrokratické prístupy, ktoré by ma oddelili od podstaty jeho výkonu. A preto aj z úrovne európskej poslankyne budem naďalej s posilnenou agendou a vplyvom pomáhať riešiť problémy a oprávnené sťažností ľudí. Som presvedčená, že z vyššej inštitucionálnej pozície budú vypočuté viac a s väčším rešpektom ako z pozície zástupkyne občianskeho združenia.

S úzkou agendou by sa nedalo kandidovať do žiadneho parlamentu, ani do obecného zastupiteľstva. Budete asi rozvíjať aj iné témy, snažiť sa riešiť aj iné problémy.

Spotrebiteľská téma a ochrana spotrebiteľa je čoraz širšou a rozvinutejšou, širokospektrálnou a dynamicky sa rozvíjajúcou oblasťou. Spotrebiteľmi sme všetci, bez ohľadu na vzdelanie, postavenie a pôvod a priznám sa nepoznám človeka, ktorý by nemal problém, či už s nejakou nekalou praktikou obchodníkov, exekúciou, „dobrovoľnou“ dražbou, sporným rozhodnutím súdu, alebo iného kontrolného, regulačného verejnoprávneho orgánu, s neoprávnene vyrubeným nedoplatkom za energetické, alebo telekomunikačné služby, alebo s neoprávneným a nezdôvodneným neuznaním reklamácie.

V takých prípadoch pomáhame ľuďom, ktorí sa nemajú na koho v našej krajine obrátiť, ostávajú bezradní, ich vlastná obhajoba je bezvýsledná a strácajú nádej, že ich práva žijú aj v praxi. Zväčša ide o nemajetných ľudí s nízkymi príjmami, zraniteľných spotrebiteľov /dôchodcov, ľudí s nízkym vzdelaním, nízkou finančnou a právnou gramotnosťou/, ktorí nemajú na komerčných advokátov a tak k právnej a súdnej ochrane, ktorú im „garantuje“ Ústava SR reálne a prakticky nemajú prístup. Nemajú prístup k spravodlivému riešeniu, lebo na to nemajú potrebné prostriedky.

Ako som sa vyššie zmienila zore môjho záberu rozšírim aj o podporu rozvoja slovenského  vidieka, poľnohospodárstva a vlastnej produkcie potravín. Sú to mne blízke a prirodzené hodnoty a témy a sú súčasťou ochrany práv spotrebiteľa na zdravé životné prostredie a zdravé a bezpečné potraviny. Je to v súčasnosti rovnako aktuálna až priam akútna téma, ktorej je potrebné udeliť zodpovedajúcu pozornosť. Zhoršujúce sa zdravie ľudí je v mnohých prípadoch podmienené nezdravou výživou a nezdravými potravinami, ktoré konzumujeme.

Ľudia často nechápu, čo znamená pomoc každému konkrétnemu človeku. Politici zvyčajne apelujú na obyvateľstvo krajiny, pomaly na celé ľudstvo…

Mojou charakteristickou črtou, či už som mestskou, národnou, či inou poslaneckou zástupkyňou je, že si udržiavam živý kontakt s ľuďmi a aplikačnou praxou. Prijaté zákony a predpisy ma o konkrétnom prínose a efekte pre ľudí presvedčia vtedy, keď sú vymožiteľné a ľuďom zjednodušujú život, poskytujú im potrebnú ochranu.

Daný prístup priamej pomoci ľuďom uchovávam v presvedčení, že konkrétna pomoc jednému človeku je viac, ako tisíc prázdnych slov a viet. Na základe poznania jednotlivých prípadov je možné robiť na systémových zmenách v zákonoch. Tak ma ľudia a potenciálni voliči poznajú. Potrebujeme funkčnosť zákona a jeho formálne znenie pretaviť do praxe.

Poškodených jednoduchých ľudí nezaujímajú frázy a byrokratické procesy, chcú výsledky, nápravu stavu a dožadujú sa odškodnenia. Až na základe toho ich možno presvedčiť o zmysluplnosti prijímaných noriem a účelnosti pôsobiacich subjektov. Faktom je, že v uplatnení práv a zákonov pre spotrebiteľov a iných slabších občanov je pred Slovenskom stále najväčšia výzva.

S akým počtom ľudí máte dočinenie? Koľkým dokážete pomôcť?  

Ročne vybavím, vybavíme spoločne s kolegami okolo 500 ľudí, ako poslankyňa NR SR som prostredníctvom systémových zásahov pomáhala stovkám a tisíckam, ak by sme to merali. Neviem, napríklad, koľko je  slovenských vodičov kamiónov, ktorí v stanovení diét boli diskriminovaní, ale je ich dosť, a tiež majiteľov bezcenných papierov, ktorým sa pomohlo, bolo ich okolo 40 tisíc – a podčiarkujem,v čase keď som predkladala tieto návrhy bola som opozičná poslankyňa, inak by som určite dokázala pomôcť viacerým. V poslaneckej činnosti je možné efektívnejšie a rýchlejšie presadzovať a chrániť skupinové záujmy.

Pristúpime trochu bližšie ku vašej kandidatúre europoslankyne. Ako chápete prácu europoslancov a ako mienite konať na pôde Európskeho parlamentu?  

Témy a teória vysokej a vzdialenej politiky by mali byť pretavené do konkrétnych prípadov a životných osudov, treba chápať ľudí a ľudia by mali chápať prácu poslanca Europarlamentu, aby videli zmysel a prínos jeho voľby a podpory v ich životoch a trápeniach. V riešeniach a pomoci sa črtajú návody, čo v Europarlamente treba robiť a presadzovať, aby sa veci menili a skvalitňovali, zjednodušovali život ľudí v otázkach, v ktorých sa dnes veľmi trápia, inštitucionálne, mimosúdne, ale i na súdoch. Elementárne práva sa vymáhajú čoraz zložitejšie a komplikovane, konkrétne sa to prejavuje na siahodlhých reklamačných procesoch, ktorými je skôr snaha poškodených spotrebiteľov unaviť a demotivovať od ďalších tortúr a procesov. Na to dnes ľudia vystavení rôznym tlakom a stresom nemajú čas. A tak strácajú dôveru v existujúci právny a inštitucionálny draho platený systém. Vymožiteľnosť právnymi predpismi EÚ a štátu garantovaných práv nie je automatická. A preto nosným pilierom môjho zamerania bude upozorňovať na existujúcu „priepasť“ a rozdiely medzi zákonnou teóriou a praxou. Je potrebné právnu teóriu  a prax súčinne prepojiť.

Kde je, podľa vás, pes zakopaný, v čom spočívajú súčasné problémy spotrebiteľov a vlastne všetkých bežných ľudí? 

Poškodzovanie spotrebiteľov má žiaľbohu, rozmer celoplošného poškodzovania ekonomických záujmov.Verejnoprávne orgány, niektoré v dôsledku nedokonalej legislatívy nevedia, nechcú pre formálny odosobnený prístup účinne zasiahnuť. Tých nedostatkov je neúrekom: neoprávnené a neprimerane preplácané úvery, úžerné praktiky bez legislatívnej a súdnej kontroly, neoprávnene a nejasne účtované nedoplatky za energetické služby, neúnosné hlavne pre zraniteľné spotrebiteľské skupiny, ktoré sa samé nevedia brániť, nekalé praktiky operátorov účtujúcich duplicitné poplatky a poplatky za nevyžiadané služby, sporné pokuty za nákupy diaľničných známok, neplatné „dobrovoľné“ dražby, pri ktorých dokonca dochádza k neoprávneným zásahom nielen do majetkových, ale aj do základných existenčných potrieb ľudí, nebadateľná snaha znižovať neúmerný nárast zadlženosti, z ktorej sa ľudia v dlhových špirálach nevedia „vymotať“ a nemá im kto pomôcť a pod. Je toho veľa, poznám tieto problémy vďaka mojej 20 ročnej praxi a dennému kontaktu s ľuďmi.

Ako sa dá pomôcť ľuďom? Je Europarlament skutočne to pravé miesto na riešenie podobných problémov?  

Všade sa dá pomôcť, ide o to či politik chce alebo nie, v zásade je jedno kde je. Avšak čím je človek inštitucionálne vyššie, tým viac môže rozvinúť svoj vplyv a postavenie pre konkrétny úžitok ľuďom. Ide o jeho zodpovednosť a svedomie. Potom je už dôležité nestratiť kontakt s reálnym životom a poznaním potrieb ľudí, neodcudziť sa im. Na Slovensku dochádza v mnohých prípadoch k neoprávnenému individuálnemu a aj skupinovému poškodzovaniu ľudí v rôznych oblastiach, náročne sa dosahuje náprava a to sa nedá viac prehliadať, nemôžeme si predtým prikrývať oči, mnohí ľudia sa trápia s prežitím, a hoci sa snažia a využívajú všetky svoje možnosti, ostávajú bezradní, nevypočutí. Potrebujú našu pomoc a povzbudenie, podporu. Potrebujeme zvýšiť spolupatričnosť a spoločenskú účasť na pomoci slabším, lebo ich úpadok je zrkadlom nás všetkých.

Mám skúsenosť aj z NR SR, že schopnosť presadenia nástrojov účinnej právnej a ekonomickej ochrany sa priamo odvíja od správneho pomenovania problému, vymedzenia skupinového dosahu a prednesení presvedčivých argumentov, pre tých, ktorí o veciach rozhodujú. Nie vždy to vyjde, mnohokrát bola v slovenskom parlamente najväčšou prekážkou politická nevôľa, tá ma značne demotivovala, ohraničovala a obmedzovala v presadení nespochybniteľných návrhoch. A preto o presadenie pre ľudí potrebných, priam akútnych návrhoch mám snahu hovoriť z vyššej európskej úrovne, „doma“ sa cítim nevypočutá a prehliadaná. Napokon veci, ktoré riešime na SR sú čoraz viac i iným členským štátom príbuzné. Predpokladám, že pre mnohé potreby bežných ľudí na európskej pôde nájdem spoločných partnerov.

Všeobecná nespokojnosť s vymožiteľnosťou práv na Slovensku v ľuďoch dlho rezonuje, narastá, strácajú dôveru vo vytvorený systém, nezriedka sa stretávame s nezáujmom, nepochopením, nečinnosťou a rezervovanosťouvýkonných ale aj dozorných a regulačných orgánov, vyšetrovacích a súdnych orgánov. V mnohých prípadoch musíme vyvinúť značné až nadbytočné vyčerpávajúce úsilie, aby konali v prospech práva poškodených z titulu ich úradnej moci. Je to odrádzajúce pre profesijnú organizáciu, nieto pre bežného občana. Činnosť a súčinnosť pôsobenia občianskeho a verejnoprávneho sektora má značné rezervy. Bez posilnenia politického vplyvu daný nežiaduci stav nemožno preklenúť. Po odchode z NR SR som dúfala, že bez politického zasadenia to možno pôjde jednoduchšie, ale mýlila som sa. Priznávam.

Domáce parlamenty, hlavne takých menších krajín, ako je Slovensko, iba ťažko môžu čeliť nátlaku svetových gigantov – výrobných, obchodných a finančných monopolov. V tomto prípade bude tá pôda Europarlamentu asi užitočnejšia na to, aby sa dalo čeliť ich tlaku, pokúsiť sa dohodnúť s nimi pravidlá hry, vyjednať nejaké výhody.  

V daných témach ochrany slabších pred nadvládou mocných nadnárodných monopolov – je dôležitý rozmer celoplošného oslovenia širokých vrstiev obyvateľstva. Platí to pre poškodených z finančného, energetického, dopravného, telekomunikačného, internetového a iného odvetvia. Stavať môžem aj na vytvorených produktívnych pracovných kontaktoch a spolupráci so zástupcami inštitúcii, ktorí majú k výkonu svojej práce osobnejší, neformálny prístup a interes. Existujú aj svetlé príklady spolupráce, kde sa poškodeným spotrebiteľom súčinnou spoluprácou so štátnymi a obchodnými subjektmi pomohlo.

Aké prípady najčastejšie riešite v súčasnosti vo svojej praxi?  

Prípady, ktoré mám na stole…. sú to, napríklad, také, ako strata obydlia pre neprávosť zásahov špekulatívnych podnikateľských skupín, úžernícky prepojených živlov na bytové mafie sa množí a má nedozierne a nezvratné dopady na zhoršenú ba až priam dramaticky ohrozenú existenciu ľudí a rodín, na ich osudy. Situácie, v ktorých ľudia strácajú nielen práva, ale aj ľudskú dôstojnosť, nádej na normálny a spokojný život, keď sa prejavuje byrokracia a neefektívnosť štátnej moci, absentujúca ochrana v potrebných zásahoch a pomoci. Všetko to  privádza ľudí do zúfalstva… Sú aj ďalšie problémy: právo a rozhodnutia súdov, ktoré sa pod rúškom nezávislosti „ohýňajú“ podľa potrieb silných záujmových oligarchických skupín.

Poškodeným ľuďom nevie štát poskytnúť žiaducu a primeranú ochranu, a sú ohrozovaní v životných potrebách o to viac, že nemajú na právnu pomoc a súdnu ochranu ani potrebné prostriedky.

Ako je to s právom a vo všeobecnosti spravodlivosťou na Slovensku?

Spravodlivosť a právo sa na Slovensku stalo výsadou mocných a bohatých, čím v tomto ohľade štát ako nástroj pomoci slabším zlyhal. Slovensko tak ľuďom nedokáže garantovať základné ľudské práva deklarované v Ústave. Je priam absurdné, ako v oblasti základných ľudských práv rozhodujú NS a ÚS a bolo by dobré z úrovne EÚ na rôzne rozpory a kontradikcie z výstupov národných súdov poukázať. Žiaľ v dôsledku nekompetentných a ovplyvňovaných záverov súdov sa z mnohých ľudí stali bezdomovci a vyhnanci, dokonca exilanti – jednoducho nemohli ostať doma…. „Nie je im tu dobre“, nemôžu tu žiť. Takéto podnety rádovo 10 rokov dozadu na Slovensku v spotrebiteľskej oblasti neboli, aby ľudia pre procesné zlyhanie a nepripravenosť v súdnych procesoch prichádzali o zrážané príjmy, strechy nad hlavou a domovy.

Čo by v týchto prípadoch dokázal urobiť a presadiť poslanec Europarlamentu?

Myslím, že daný druh monitoru a drobnohľadu z úrovne EÚ poslanca by preventívne takému druhu ďalšieho poškodzovania práv ľudí zamedzil. Myslím, že by zabránil v ďalšom netransparentnom a tichom konaní proti prirodzeným a existenčným právam ľudí. Pár prípadov by som vytiahla na svetlo a poukázala na následky neexistujúcejmimosúdnej a súdnej ochrany ľudí.

Zhováral sa Eugen Rusnák