Bulharsko: Pravdepodobne piate voľby, keďže mandát získala Socialistická strana

Sofia 20. januára 2023 (HSP/europeanconservative/Foto:TASR/AP-Valentina Petrova)

Vytvorenie novej vlády Bulharska, ktorému bránia viaceré nezlučiteľné politické rozpory, sa zdá byť nepravdepodobné. Teraz sa blížia nové voľby, píše Tadhg Pidgeon pre denník The European Conservative

Zdá sa, že v Bulharsku sa budú konať piate voľby za necelé dva roky, keďže posledný mandát na zostavenie vlády, ktorý prezident Radev udelil Bulharskej socialistickej strane, s najväčšou pravdepodobnosťou neprebehne.

Keďže k vymenovaniu došlo tento týždeň, mnohí sa domnievali, že mandát je odsúdený na zánik, keďže dve najväčšie strany GERB (Občania za európsky rozvoj Bulharska) a PP (Pokračujeme v zmene) odmietli navzájom vstúpiť do vlády.

Politické turbulencie v Bulharsku sa začali v apríli 2021, keď po masových protikorupčných demonštráciách, ktoré donútili vládu k predčasným voľbám, došlo k prerušeniu desaťročnej nadvlády strany GERB Bojka Borisova. Po štyroch parlamentoch a viac ako desiatich neúspešných mandátoch sa zdá, že neexistuje nová politická sila, ktorá by ju bola schopná nahradiť. Strany sa z neznáma dostali na čelo prieskumov verejnej mienky, aby opäť padli.

Podľa bulharskej ústavy musí prezident udeliť prvý mandát na vymenovanie predsedu vlády a zostavenie vlády najväčšej strane v parlamente. V prípade, že táto navrhovaná vláda nezíska súhlas parlamentu alebo strana odmietne poverenie, prezident potom udelí mandát druhej najväčšej strane. Ak ani druhá strana neuspeje, prezident má potom možnosť vybrať si na zostavenie vlády stranu podľa vlastného uváženia. Ak sa to nepodarí, je vymenovaná dočasná vláda a sú vypísané nové voľby.

Po minuloročných októbrových voľbách sa súčasná najväčšia strana GERB pokúsila prekonať rozpory tým, že na post predsedu vlády nominovala politicky neutrálneho profesora Nikolaja Gabrovského, ale nezískala podporu. Mandát potom získala strana PP (Pokračujeme v zmene), ktorá postupovala podobne a nominovala profesora Nikolaja Denkova, bývalého ministra školstva. Ani oni nezískali potrebnú podporu, keďže zásady, ktoré Denkov stanovil ako základ novej vlády, poslanci odmietli.

Prezident Radev sa pravdepodobne rozhodol pre socialistov, pretože sú väčšou stranou, je však pravdepodobné, že ho ovplyvnili aj pripomienky jedného z členov PP, Venka Sabruteva. Výber mnohých prekvapil, keďže sa očakávalo, že konečný mandát získa menšia liberálna strana DB (Demokratické Bulharsko). V rozhovore pre televíziu NOVA Sabrutev povedal, že nedôveruje vláde zostavenej DB už len preto, že ju navrhol Borisov, a uviedol, že “keď Borisov zacíti vôňu moci, okamžite začne rozdávať posty”.

Zatiaľ jedinou stranou, ktorá prejavila záujem o koalíciu so socialistami, je malá nacionalistická strana Vzostup Bulharska. Proruský postoj a povesť tejto strany však pravdepodobne znemožnia ostatným stranám vstúpiť do koalície. Mnohí už teraz hľadia k ďalším voľbám, ale v krajine, kde je vojna na Ukrajine popri otázkach Severného Macedónska a korupcie len jedným z rozdeľujúcich problémov, je otázne, či aj to prinesie koniec špirálovitej politickej patovej situácie a nestability v Bulharsku.