Budúci voliči pápeža z celého sveta s rímskym jadrom

Vatikán 22. mája 2018 (HSP/KAP/Foto:TASR/AP-Gregorio Borgia)

Odborník na liturgiu, ktorý z poverenia pápeža zásobuje bezdomovcov chlebíčkami, peruánsky biskup z Ánd, ktorý je pre boj proti baníckym koncernom ohrozovaný na živote, hlavy prenasledovaných kresťanov v Iraku a Pakistane – tí všetci sa stanú 29. júna novými kardinálmi Katolíckej cirkvi. Ako skúsení muži v oblasti núdze a krízových situácií sa zdajú byť naozaj podľa pápežovho vkusu. Ale oni predstavujú iba jeden aspekt menovania kardinálov, ktoré František ohlásil.

Vcelku dostane purpurový biret 14 kandidátov – traja z nich majú vyše 80 rokov a budú poctení za zásluhy v Cirkvi, jedenásti ďalší rozšíria okruh voličov pápeža zo 114 na 125. Tieto nominácie zväčšia mnohorakosť, no vyvrátia aj tvrdenie, že František ignoruje Európu, alebo Rímsku kúriu.

Šiesti z jedenástich nových voličov pápeža sú Európania, štyria sú členovia správy Cirkvi, traja Taliani. Nijakým veľkým prekvapením nie je purpur pre španielskeho jezuitu arcibiskupa Luisa Ladariu (74), ktorý je od júla 2017 prefektom jedného z najdôležitejších vatikánskych orgánov – Kongregácie pre náuku viery. Zaujímavejšie je menovanie Taliana Giovanniho Angela Beccia, ktorý od r. 2011 vedie Sekciu pre všeobecné záležitosti na vatikánskom Štátnom sekretariáte. Becciu má mocné postavenie napríklad v oblasti finančnej a hospodárskej reformy, v ktorej sa stále znova vyskytli interné konflikty. V kríze vedenia Rádu maltézskych rytierov ho František menoval za svojho mimoriadneho poverenca a pápež nedávno tento mandát obnovil zrejme preto, aby patróna rádu kardinála Raymonda Lea Burkeho udržal trocha v odstupe. Na štátnom sekretariáte podlieha Becciu štátnemu sekretárovi kardinálovi Pietrovi Parolinovi a pretože priamy vzťah dávania príkazov medzi dvom kardinálmi nie je obvyklý, mohla by na Beccia čoskoro čakať iná úloha.

Menovanie vedúceho Pápežských sociálnych služieb Konráda Krajewského za kardinála vyzerá veľmi charakteristické pre Františka, no nie je v nijakom prípade len symbolické. Vo veku 54 rokov bude Poliak Krajewski druhým najmladším voličom pápeža a zrejme sa zúčastní viac ako jedného konkláve. Purpur dostane aj pápežov generálny vikár v Rímskej diecéze, Angelo De Donatis (64). František ho nedávno poveril prezentáciou pápežského dokumentu „Gaudete et exsultate“, či pôstnymi exercíciami – malé signály, že si ho veľmi váži.

To, že sa rímsky generálny vikár stane kardinálom, zodpovedá zvyklostiam. Je možné, že František predsa len tak dôsledne nespája službu v úradoch s titulmi, ako to propaguje. Na druhej strane ani v tomto kole menovaní nedostali kardinálsky biret arcibiskupi na významných stolcoch – avšak dostal ho Pedro Barreto Jimeno (74), ktorý si v peruánskom arcibiskupstve Huancayo vyslúžil povesť sociálno-politického bojovníka, alebo Giuseppe Petrocchi (69), ktorého oblasť ešte stále trpí následkami zemetrasenia z r. 2009.

Po konzistóriu 29. júna bude už 59 kardinálov zo 125 voličov pápeža menovaných Františkom. To nie je vedľajšia záležitosť, pretože zostava kolégia kardinálov má vplyv na kurz Cirkvi. Vcelku sa presadzuje trend internacionálnosti. V ostatnom konkláve v r. 2013 bolo zo 117 kardinálov 61 z Európy, z toho 28 z Talianska. Teraz bude medzi 125 voličmi pápeža len 53 Európanov, z toho 22 Talianov. Podiel Európanov medzi kardinálmi tak klesol z 52,1 na 42,2 percent – ešte stále riadny podiel, keď pomyslíme, že kresťanský Západ tvorí iba 22 percent katolíckeho obyvateľstva sveta.

Počet národností kardinálov v konkláve sa zvýši z 50 na 65. Nový bude Pakistan s arcibiskupom z Karáči Josephom Couttsom (72) a Irak s patriarchom Louisom Rafaelom I. Sakom (69) – tu zrejme platí menovanie za kardinála skôr prenasledovaným kresťanom. V prípade Iraku je to aj signál novej vláde.

Novým v kolégiu kardinálov bude aj arcibiskup Thomas Aquinas Manyo Maeda (69), ktorý je hlavou malej katolíckej komunity v japonskej metropole Osaka a arcibiskup Desire Tsarahazana (64) z Toamasiny na Madagaskare. Oni sú rovnako ako 63 ďalších kardinálov jedinými zástupcami svojej krajiny. Či túto vytvoria záujmové spoločenstvá, nie je jasné. Možno nie náhodou oznámil František tieto menovania na Turíce – na slávnosť zázraku jazykov a jednoty Cirkvi.