Agentúra DPA v tejto súvislosti poukazuje na viaceré zo súčasných modelov spolupráce jednotlivých krajín s EÚ. Pripomína tiež, aké kroky budú musieť Londýn a EÚ podniknúť, kým prípadný úspech odporcov členstva v referende prinesie očakávaný výsledok.

Jednou z alternatív, ktoré podľa DPA v prípade Británie “prichádzajú teoreticky do úvahy”, je model vzťahov medzi EÚ a Nórskom. Táto škandinávska krajina sa prostredníctvom osobitnej dohody začlenila do Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) s voľným pohybom osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Ako člen tohto bloku je úzko naviazaná na EÚ, čo prináša výhody, ale aj nevýhody.

Nórsko môže v rámci EHP využívať voľný prístup na vnútorný trh EÚ, podmienkou je však dodržiavanie pravidiel EÚ ohľadne slobody pohybu pracovníkov a voľného pohybu služieb. Nóri navyše musia v súčasnosti prispievať ročne sumou 388 miliónov eur na podporu 15 najmenej bohatých krajín EÚ.

Napriek previazanosti s EÚ prostredníctvom EHP nemá Nórsko právo hlasovať v rozhodovacích orgánoch EÚ a nemôže tak nijako ovplyvniť nadnárodnú legislatívu, ktorou sa musí riadiť.

Jednou z možností je aj prevzatie modelu Švajčiarska, ktorého úzke vzťahy s EÚ upravuje približne 120 samostatných dohôd. Táto alpská krajina má napríklad priamy prístup k viacerým dôležitým sektorom vnútorného trhu EÚ. Podobne ako Nórsko musí pritom dodržiavať mnohé z pravidiel dvadsaťosmičky a poskytovať finančné príspevky.

Švajčiarsko platí okrem iného za to, že patrí do Európskeho výskumného priestoru, a prispieva tiež na projekty s cieľom “znížiť ekonomické a sociálne rozdiely v rozšírenej EÚ”.

Podľa DPA môže byť švajčiarsky model pre Britániu zaujímavý, a to predovšetkým vtedy, ak jej umožní aj prístup k sektoru finančných služieb EÚ. Ako však dodáva, je vysoko nepravdepodobné, že by EÚ ešte raz ponúkla nejakej krajine podobný model ako Švajčiarsku, keďže je považovaný za príliš zložitý.

Ďalší spomenutý model sa týka Kanady, ktorá má s EÚ uzavretú dohodu o voľnom obchode. Tá je obsiahlejšia než ktorákoľvek z predošlých dohôd tohto druhu, v prípade Británie vysoko dôležitú oblasť služieb však neupravuje.

Pokiaľ by sa Británia s EÚ nedohodla na žiadnom osobitnom modeli spolupráce, vzájomné obchodovanie by sa riadilo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie. Prístup na vnútorný trh EÚ by mala v takom prípade obmedzený rovnako ako napríklad pri obchodovaní s Novým Zélandom, konštatuje DPA. Takáto možnosť by bola zrejme katastrofou predovšetkým pre britské finančníctvo.

Referendum o budúcnosti členstva v EÚ sa uskutoční v Británii budúci štvrtok. Kroky nasledujúce po prípadnom schválení vystúpenia Británie z EÚ sú prinajmenšom v hrubých rysoch načrtnuté v tzv. Lisabonskej zmluve z roku 2009.

Británia bude musieť najskôr oznámiť svoj zámer vystúpiť z únie ostatným členom, na čo hlavy štátov a vlád, s vylúčením britského premiéra, stanovia podobu príslušných rokovaní. Európska komisia alebo iné určené grémium následne prerokuje s Britániou podrobnosti ukončenia členstva, ako aj rámec budúcich vzťahov krajiny s EÚ.

Výslednú dohodu musí odsúhlasiť kvalifikovanou väčšinou Európska rada a Európsky parlament. V prípade, že rokovania neprinesú dohodu ani dva roky od oznámenia zámeru vystúpiť z EÚ a nebudú predĺžené, Británia prestane byť členom automaticky.

Janša sa v prípade brexitu obáva rozpadu EÚ a vojen

Rozpadu Európskej únie po vystúpení Británie z jej radov a navyše vojnových konfliktov na starom kontinente z rovnakých príčin sa obáva bývalý slovinský premiér Janez Janša.

Vyplýva to z obsahu rozhovoru, ktorý poskytol tlačovej agentúre APA. Podľa Janšu sa v prípade väčšiny hlasov Britov pre tzv. brexit “zobudíme na druhý deň do inej únie”.

Po prípadnom brexite dôjde v Európe v priebehu dvoch rokov najmenej k jednému podobnému plebiscitu a konečným dôsledkom “sa môže stať rozpad Európskej únie na niekoľko väčších štátov, okolo ktorých budú potom krúžiť satelitné závislé vazalské štáty”.

Podobné časy už Európa raz zažila, vyhlásil Janša narážajúc na medzivojnové obdobie.
Európska únia vznikla práve preto, aby sa niečo také už nikdy neopakovalo, zdôraznil a na otázku, či považuje za možné aj vojnové konflikty, reagoval slovinský expremiér slovami: “To je obvykle následkom.”

Janša sa v rozhovore vyjadril aj o migračnej kríze a podčiarkol, že “bez solidarity ľudstvo nemá perspektívu”. Štáty Európskej únie však môžu pomôcť iba vtedy, ak sa postarajú zároveň o bezpečnosť svojich občanov. Ak by to neurobili, mohla by sa Európa stať za niekoľko rokov tiež oblasťou, z ktorej budú ľudia utekať.

Konzervatívny politik sa v súvislosti s množstvom ilegálnych prisťahovalcov vyslovil za celoeurópsku úpravu na základe kvót a prijatie utečencov, ktorí opustili krajiny kvôli vojnovým konfliktom. Teraz, ako upozornil, sa ani takým v mnohých krajinách nedostáva miesta, pretože v prvej vlne boli nekriticky prijímaní všetci vrátane hospodárskych migrantov. A preto teraz ľudia umierajú, kritizoval Janša.

Súčasne konštatoval, že Európska komisia v súčasnosti nemá “operatívne schopnosti”, ktoré by mohla využiť v prístupe k migračnej problematike, a vyslovil sa za striktnú ochranu hraníc a efektívnejšiu rozvojovú politiku, pričom by uprednostnil model “sponzoringu” jedného afrického štátu jednou členskou krajinou únie namiesto multilaterálnej rozvojovej pomoci.