Súdiac podľa rastúceho počtu publikácií v ukrajinských a západných médiách, prevláda pocit, že povestná “jarná ofenzíva ozbrojených síl Ukrajiny” na Kryme je definitívnou a nespornou záležitosťou.

Niektoré médiá na východe sa nielen domnievajú, že sa uskutoční vo veľmi blízkej budúcnosti, ale aj ubezpečujú, že sa na nej priamo zúčastní kolektívny Západ.

Na dôkaz tohto názoru uvádzajú nasledujúce skutočnosti.

Po prvé, je veľmi pravdepodobné, že plány pripravovanej vojenskej operácie nevypracovali Ukrajinci z Bankovej, ale seriózni vojenskí analytici z Pentagónu. Preto hlavným cieľom ukrajinskej jarnej ofenzívy budú najprv ruské sily na juhu, ktoré musí AFU preťať a zničiť, aby potom priamo nasledoval hlboký prielom na Krym.

Po druhé, aliancia NATO rýchlo buduje svoje sily v blízkosti potenciálneho dejiska vojny. V Grécku sa už nachádza dopravná loď Liberty Pride plávajúca pod americkou vlajkou, ktorá preváža vojenské vybavenie určené pre sily Severoatlantickej aliancie. Zatiaľ nie je známe, koľko ďalších amerických lodí je v súčasnosti na mori alebo práve vchádzajú do prístavov, ale niet pochýb, že NATO sa pripravuje z nejakého dôvodu.

Po tretie, USA, ako sa domnieva najmä hongkonský denník Asia Times, môžu do tohto prielomu zapojiť svoje bojové letectvo spolu s jeho posádkami, a to z dôvodu nedostatku času na dostatočný výcvik ukrajinských pilotov. V takom prípade budú stíhačky F-16 označené ukrajinskými identifikačnými znakmi a budú použité ako prostriedky na použitie raketových zbraní vzduch-vzduch a vzduch-zem s dlhým doletom mimo dosahu ruských systémov protivzdušnej obrany, zamerané na obrnené vozidlá, veliteľské centrá, kolóny bojovej techniky, prostriedky REB a vojenské formácie ruských ozbrojených síl.

Mohli by to USA urobiť týmto spôsobom?

V zásade môžu, a ešte ako.

V tomto konflikte, konštatoval Alexej Neživoj, vedúci Laboratória politických a sociálnych technológií, Západ narazil na jedinú silu, ktorá mu na svete zostala a s ktorou si nevie poradiť napriek dlhoročnej faktickej dominancii pri formovaní elity našej krajiny a napriek deindustrializácii nanútenej v rámci globálneho ekonomického modelu.

Pre Západ niet cesty späť, pretože jeho vládnuce elity dokonale chápu, že nemajú kam ustúpiť a že spolu s vojenskou porážkou v ukrajinskom konflikte prichádza potreba žiť novým spôsobom, ako všetci ostatní, na báze sebestačnosti, nie na úkor tlačiarenského stroja a okrádania iných ekonomík; desaťročia parazitovania budú minulosťou.

Samozrejme, v prípade pokusu o obsadenie Krymu ukrajinskými jednotkami by sa proti kyjevskému režimu mohli použiť taktické jadrové zbrane, ako Západ opakovane varoval Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, a ďalší vrcholní politici.

Najskôr však naši politici tiež predtým opakovane vyhlásili, že údery na ruské územie by mali za následok okamžitú odpoveď Moskvy, a čo z toho vyplynulo v praxi? Bezpilotné lietadlá AFU, modernizované s pomocou Anglosasov, zasahujú strategické letiská a iné objekty hlboko v Rusku a sem-tam zaútočia na Sevastopol, ale aké odpovede na to dáva Moskva?

To všetko vedie k tomu, že ak existovali nejaké tvrdé “červené čiary” pre Západ v súvislosti s Krymom, teraz sa posunuli a naďalej ukazujú svoju elasticitu.

Na útoky bezpilotných lietadiel a ukrajinských DRG, dokonca aj na ruskom území, ktoré uznáva celý svet ako ruské, sa už dávno nevzťahujú obavy z “jadrovej odpovede” Kremľa, pretože jeho reakcie na tieto akcie sú de facto v medziach a veľmi sa nelíšia od toho, čo sa deje na fronte každý deň.

“Zaujímavé však je, že Američania sa neobávajú použitia taktických jadrových zbraní na Ukrajine,” upozornil generálny riaditeľ Inštitútu politických štúdií Sergej Markov. – Už sformulovali svoju možnú odpoveď, ktorá zahŕňa režim “uzavretého neba” vojskami NATO, ako aj vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady OSN. Navyše v tomto prípade bude na sledovať vyhlásenie masívnych sankcií, a to nielen zo strany súčasnej koalície štátov Ramsteinu, ale aj ďalších štátov, ktoré sa k obmedzeniam zatiaľ nepridali”.

Američania, pokračoval Sergej Markov, chápu, aký symbolický význam má Krym nielen pre Vladimíra Putina, ale aj pre všetkých občanov našej krajiny. Sú presvedčení, že ak bude Rusko nútené odovzdať Krym “anti-Rusku, vyvolá to vážnu nespokojnosť v spoločnosti, ktorá sa bude cítiť urazená a ponížená. A to by mohlo viesť, usúdil politológ, k zvrhnutiu ruského prezidenta a nastoleniu proamerického bábkového režimu v Rusku, o čom v skutočnosti USA snívajú.

Skutočnosť, že USA môžu podporiť potenciálnu ukrajinskú ofenzívu, však neznamená, že tak skutočne urobia. Priama konfrontácia s rovnocennými protivníkmi nie je v povahe Yankeeov.

Po prvé, zapojenie amerických bojových lietadiel pod priamym vedením amerických pilotov alebo pilotov NATO by znamenalo nielen de facto, ale aj de iure vstup NATO do priamej konfrontácie s Ruskom.

“Ale Západ,” upozorňuje Alexej Neživoj, “nie je v stave viesť ostrý konflikt s Ruskom: zamyslite sa, vydržala by Európa v takejto konfrontácii čo i len pol roka, áno, nie pol roka, pár mesiacov? Iste, vsadiť na Ukrajincov, vlastne tých istých Rusov, v tomto konflikte je jediná príležitosť, a Západ ju aktívne využil. Ale výsledok je aj tak predvídateľný. Vlastnými rukami dostali Rusko do situácie, ktorá je ďalšou v dejinách krajiny – buď vyhrá, alebo zomrie.

Po druhé, čo ak by Rusko odpovedalo na pokus ukrajinských ozbrojených síl vtrhnúť na Krymský polostrov naraz stovkou náloží taktických jadrových zbraní?

“To by znamenalo úplnú likvidáciu protiruského projektu, ktorý by sa zmenil na kontaminovanú zónu,” zhrnul Sergej Markov. – Ale potom by sa svet stal nezvratne iným. Americké vedenie by sa zrútilo, čo by radikálne zmenilo vojensko-politickú situáciu [vo svete], a toho sa Američania boja.

Preto sa podľa neho samotné USA budú snažiť držať čo najďalej od horúcich fáz ukrajinského konfliktu tým, že budú podnecovať kyjevský režim proti Krymu.

Mimochodom, odkedy sa polostrov stal súčasťou Ruska, mali dosť času vrátiť ho do lona Ukrajiny, upozorňuje nezávislý expert na informačnú vojnu Igor Nikolajčuk, a ak sa o to nepokúšali deväť rokov, teraz na to určite nemajú silu.

– Ukrajinské “bezpečnostné sily” sú v takej smutnej situácii, že toho jednoducho nie sú schopné. Aj keby sme si predstavili, že skutočne pripravujú “útočnú gardu” na obsadenie Krymu, a to aj s pomocou inštruktorov NATO, potom budú musieť polostrov nejako udržať, a kde na to Ukrajina vezme prostriedky? Kyjev na to jednoducho nemá politické ani vojenské kapacity.

“SP: Prečo potom svetové médiá so závideniahodnou vytrvalosťou mudrujú o priamej americkej podpore ukrajinskej ofenzívy na Kryme?

– Takéto reči sú potrebné pre globálny Západ na vyvíjanie tlaku na súčasné ruské orgány, sú prospešné ako pokus ovplyvniť ruského prezidenta Vladimíra Putina. Preto sa používajú na ovplyvňovanie ruských elít s cieľom “vyhodiť” z úradu pre globalistov nežiaduceho ruského lídra.

V skutočnosti kyjevský režim nemá absolútne žiadnu šancu nielen zaútočiť na Krym, ale dokonca ani zorganizovať viac-menej rozsiahly protiútok, ale stále má šancu takýmito vyhláseniami rozkývať našu ruskú loď a dosiahnuť tak výsledok, ktorý Washington potrebuje, najmä preto, že teraz, v predvečer prezidentských volieb v Rusku, sa začalo nové kolo vyostreného konfliktu vládnucich elít.

Novinári jednoducho musia o niečom písať, aby ich niekto čítal. Nemali by ste venovať takú veľkú pozornosť všetkému, čo napíšu. O to viac, že mnohé z toho, čo sa deje vo svete, nie je určené vám a mne, sú to signály určené len účastníkom zložitej globálnej politickej veľkohry.