“Vidíš ten vzor?” Judit Vargová, maďarská ministerka spravodlivosti, sa pýta počas stretnutia v rezidencii maďarského veľvyslanca. “Je tu národná, suverénna, konzervatívna vláda a hneď sa na ňu útočí,” hovorí ministerka o súčasnom stave Európy, Európskej únie a snahách o zabrzdenie ekonomicky populistických, sociálne konzervatívnych vlád, ako sú Maďarsko, Poľsko a Taliansko.

Vargová je priateľská, srdečná a konverzačná, ale vážne hovorí o zápasoch, ktorým Maďarsko čelí, keď sa musí vyrovnať s Európou unášanou prúdom, odpojenou od tradície a dedičstva, ktoré vytvorili toľko monumentov ľudského úspechu.

Podľa Vargovej sa Európa od konca druhej svetovej vojny dramaticky zmenila. Počas svojho nedávneho prejavu v nadácii Heritage Foundation prirovnala maďarskú skúsenosť s opätovným vstupom do Európy k vojakovi, ktorý sa vráti domov z vojny a zistí, že jeho rodina a komunita sa veľmi zmenili.

Žiadam ju, aby tento bod rozviedla. Vargová vysvetľuje, že za komunizmu si maďarský ľud zachoval silnú “túžbu po slobode. Ak žijete pod diktatúrou, pod tyraniou a útlakom, vašou prioritou je zbaviť sa tejto tyranie”.

“My Maďari,” pokračuje Vargová, “sme žili v diktatúre, vedeli sme, aké to je, keď nesmiete povedať svoj názor. Inak vás zavreli do väzenia alebo vás mučili, alebo vás odvliekli na Sibír, do [gulagu]. Takže toto je naozaj vážna skúsenosť v našich dejinách.”

“A práve preto, keď sa Maďarsko konečne zbavilo reťazí komunizmu, očakávali sme, že nájdeme svet, kde je skutočná sloboda prejavu, slobodná vôľa, sloboda názoru,” dodáva Vargová. Ale to nie je Európa, do ktorej sa Maďarsko vrátilo.

Európa, do ktorej sa Maďarsko vrátilo, bola plná “politickej korektnosti”, “woke kultúry” a “stále rastúcej hegemónie názorov vyvíjajúcich tlak na politikov, najmä zo strany západných médií”, hovorí Vargová. “Maďarsko nechcelo prejsť od jedného druhu tlaku k druhému. Chceli by sme len nahradiť závislosť [nezávislosťou].”

“Vždy sme sa chceli vrátiť domov, pretože naším domovom je Európa. A potom sme konečne legálne mohli prísť, [ale] rodina už nebola tá istá, pretože na nás tlačia, aby sme prijali líniu, najmä v oblasti rodovej politiky alebo migrácie,” povedala Vargová.

Podľa ministerky Európa a jej inštitúcie po skončení studenej vojny zápasili s dôsledkami víťazstva. Jednotný trh Európskej únie sa ukázal ako lepší hospodársky systém než sovietske centrálne plánovanie. (Samozrejme, tento trh by nebolo možné udržať bez pomoci americkej bezpečnosti voči NATO, dominantnej americkej ekonomiky a americkej pomoci). Víťazstvo Západu nad sovietskym komunizmom však znamenalo, že tieto povojnové a studenovojnové inštitúcie si museli nájsť nové zdôvodnenie svojej existencie.

Dnešná Európa, ako hovorí Vargová, “vychádza z jednej krízy a potom skočí do ďalšej”. Tieto krízy si Európa často spôsobuje sama. “V roku 2008 sme mali hospodársku krízu, potom sme mali migračnú krízu, potom sme mali krízu Covid. Teraz máme vojnu v susedstve,” vysvetľuje Vargová. “A bohužiaľ, poučenie sa vlastne vôbec neudialo. Na všetky tieto krízy existovala len jedna odpoveď: viac Európy.”

A keďže integrácia trhu bola viac-menej dokončená, Európska únia a jej partnerské inštitúcie začali podľa Vargovej presúvať svoj hlavný cieľ z oblasti ekonomiky do oblasti kultúry:

Vždy hovorím, že Európska únia by mala byť ako dobré víno. Hovoríme, že dobré víno nepotrebuje etiketu. Takže ak Európska únia neviditeľne pomáha prosperovať nám, členským štátom, aby prosperovali – čo bolo primárnym cieľom -, žime v mieri. Podporujme prosperitu, majme priemyselný rozvoj, majme zónu voľného obchodu. Ale to malo byť vždy cieľom celého tohto spoločenstva. Teraz chcú sledovať politické ciele, presadzovať rodové ideológie, ideológie podporujúce migráciu. To je príliš veľa. Celý rámec Európskej únie na to nebol vhodný. Keď sme vstupovali, toto nebolo medzi pravidlami, že sa musíme vzdať svojho kultúrneho zázemia. A my sa ho nechceme vzdať. Mala by zostať iba hospodárska spolupráca.

Ako povedala Vargová, vedúci predstavitelia európskych inštitúcií sa domnievajú, že nespočetné krízy kontinentu možno vyriešiť len “väčšou Európou”. Pod pojmom “Európa” títo vedúci predstavitelia nemyslia konzultácie s jej národmi a ich obyvateľmi. Skôr používajú “Európu” ako synonymum pre liberalizmus – podobne ako sa “demokracia” stala kódom pre liberalizmus medzi americkou ľavicou. Ak teda “viac Európy” nevzniká z vôle obyvateľov európskych členských štátov, kto alebo čo ju vytvára?

“Európske inštitúcie,” domnieva sa Vargová, “sa stali rukojemníkmi väčšiny týchto mimovládnych organizácií. Demokracia je outsourcovaná týmto mimovládnym organizáciám, ale tieto mimovládne organizácie nikdy nikto nevolí. Majú len k dispozícii veľa peňazí, ale svojím vplyvom, prostredníctvom štúdií, propagácie, médií sú schopné ovplyvňovať verejnú mienku.”

“Je to závratná a veľmi, veľmi šedá oblasť,” pokračuje Vargová. “Je to nedemokratická oblasť, pretože nevieme, odkiaľ tieto mimovládne organizácie pochádzajú. A myslím si, že by sme mali posilniť transparentnosť, o čo sme sa pokúsili v Maďarsku. Existuje zákon, ktorý vlastne napadla Európska komisia, ktorý vyžadoval transparentnosť nad určitú výšku financovania mimovládnych organizácií v Maďarsku zo zahraničia. Nebola to prekážka na získanie finančných prostriedkov, len sme vyžadovali, aby na svojej webovej stránke uviedli, že sú mimovládnou organizáciou, ktorá je financovaná zo zahraničia nad určitú sumu peňazí. V demokratickej krajine by to nemal byť problém.”

“V Bruseli vždy hlasnejšie kričia o ešte vyšších štandardoch transparentnosti. Ale prekvapivo tu, v prípade mimovládnych organizácií, si myslia, že to nie je dobrý nápad,” hovorí Vargová a vyjadruje podozrenie. Výsledkom je podľa Vargovej to, že “suverenita členských štátov je vždy len braná a braná a braná späť touto ohromujúcou legislatívou. A legislatívu tvorí Európsky parlament a Rada. A Európsky parlament je vlastne ideológiou riadené fórum v Európskej únii, kde sa môžu vyjadrovať mimovládne organizácie.

“To je teraz, bohužiaľ, stav v [Európskej] únii,” lamentuje Vargová. “Mimovládne organizácie určujú verejnú mienku, a to nielen v médiách.” Týchto “niekoľko málo, veľmi známych, medzinárodne financovaných, obrovských mimovládnych organizácií – NGO, ako Helsinský výbor, Transparency International – majú politické poslanie. A to podľa mňa nepatrí do občianskej spoločnosti, to je politika. Mali by si založiť stranu, to je spravodlivé, a mali by kandidovať vo voľbách, a keď budú zvolení, potom majú právo ovplyvňovať verejnú mienku. Inak by mali len pomáhať občianskej spoločnosti.”

Vargová si myslí, že boj medzi EÚ a jej vybranými mimovládnymi organizáciami verzus európske národy je “konfliktom medzi svetmi”:

Tí, ktorí si myslia, že šírenie liberálnych progresívnych názorov prostredníctvom mimovládnych organizácií zlepší svet – my tomu neveríme. Myslíme si, že svet zostane vždy pekný, ak budeme mať svoje miestne komunity, svoje tradičné spoločenstvá, svoje cirkvi, svoje rodiny. A vždy si budeme vedomí [toho], čo je v našom národnom záujme, aby náš národ mohol prežiť.

To platí najmä pre stredoeurópske krajiny, tvrdí Vargová. “V strednej Európe nie je pojem ‘národ’ zlým slovom. Je to veľmi pekné slovo, pretože bolo kľúčom k prežitiu krajiny. Vždy existovala hrozba zvonku a národ sa vlastne mohol oslobodiť od tejto vonkajšej hrozby,” tvrdí Vargová.

Európski lídri, ako napríklad predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, to však nechcú počuť, naznačuje Vargová. “Leyenová pri mnohých príležitostiach, vyhláseniach v minulosti, povedala, že by mohli existovať nástroje, ktoré by prinútili členské štáty, aby sa postavili na líniu.” Pod vedením premiéra Viktora Orbána však “neexistuje žiadny tlak, ktorý by zmenil náš názor” na presadzovanie politiky, ktorá je medzi maďarským ľudom v drvivej väčšine populárna, ale v Bruseli nepopulárna.

Podľa Vargovej Orbánovo pôsobenie vo funkcii premiéra, ktoré má trvať minimálne do roku 2026, dokázalo, “že je možné byť proeurópskou krajinou, ale viesť vlastnú politiku. Nie vždy sa prispôsobovať hlavnému prúdu, ale vždy spolupracovať s našimi partnermi spôsobom, ktorý sa navzájom rešpektuje.”

“Veríme, že silnú Európu tvoria silné členské štáty, ale bohužiaľ vidíme stále silnejúci trend centralizácie európskych inštitúcií,” poznamenáva Vargová. “Ak kritizujú postoj maďarskej vlády,” dodáva, “v skutočnosti kritizujú demokratické rozhodnutie národa, ktoré je pre nás primárnou hodnotou.”

“Nemohla by som byť liberálnym politikom, ktorý patrí kamkoľvek,” hovorí Vargová s prevrátenými očami. “Môžem patriť len svojej krajine. Preto som pravicová.”

“Nerada by som bola dnes liberálom. Prehrávajú,” pokračuje Vargová a jej úsmev sa rozširuje. “Prehrávajú s národnými konzervatívnymi politikmi. Sú v kríze. Ale my sme šťastní, že žijeme ako konzervatívci.”