Najvyššie velenie EÚ vyzýva európske vlády, aby v situácii prehlbujúceho sa napätia medzi Washingtonom a Pekingom pokračovali v rozhovoroch s Čínou.

Diplomatická zložka Európskej únie chce, aby boli členské krajiny “pripravené” na potenciálne kritické vyostrenie krízy okolo Taiwanu, a varuje, že vojenský konflikt by ohrozil životne dôležité dodávky mikročipov do Európy.

Podľa interného dokumentu, ktorý vypracovala Európska služba pre vonkajšiu činnosť a do ktorého nahliadol portál POLITICO, je však síce potrebné znížiť riziká pre Európu, ale tá sa nemusí uzavrieť pred Čínou.

Dokument, o ktorom budú v piatok rokovať ministri zahraničných vecí bloku na stretnutí v Štokholme, prichádza v kľúčovom čase pre EÚ, ktorá sa pohybuje v čoraz zložitejších vzťahoch s Čínou. USA zdvojnásobujú svoj jastrabí postoj voči Pekingu, zatiaľ čo európski lídri sa zatiaľ nedohodli na jednotnom prístupe.

Tento dokument vyvolal okamžitú reakciu zo strany niektorých európskych vlád, ktoré sú viac naklonené jastrabom. “Zdá sa, že pri všetkých možných blikajúcich poplašných svetlách radšej opäť stlačíme tlačidlo snooze,” povedal jeden vysokopostavený diplomat EÚ pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol diskutovať o citlivých otázkach.

V dokumente, ktorý pripravili diplomatickí predstavitelia exekutívy EÚ, sa 27 členských krajín bloku vyzýva, aby využili “príležitosť” na zníženie rizika rastúceho vplyvu Číny na hospodárske a bezpečnostné záležitosti.

V dokumente sa uvádza, že Európa má stále šancu hovoriť priamo s vládou prezidenta Si Ťin-pchinga. “Čína a Európa si nemôžu byť navzájom cudzí. V opačnom prípade hrozí, že nedorozumenia budú narastať a rozšíria sa do ďalších oblastí,” uvádza sa v návrhu.

“Systémová rivalita sa môže vyskytovať takmer vo všetkých oblastiach angažovanosti. To však nesmie EÚ odradiť od udržiavania otvorených komunikačných kanálov a snahy o konštruktívnu spoluprácu s Čínou […] Takáto spolupráca môže slúžiť na prelomenie rastúcej izolácie čínskeho vedenia, ktorá sa sama vyvoláva, ale predovšetkým by mala podporovať základné záujmy EÚ,” pokračuje dokument.

Piatková diskusia na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí vo Švédsku bude štartovacím bodom diskusie o vzťahoch EÚ s Čínou, ktorá by mala v nasledujúcich mesiacoch dominovať pri tvorbe politiky, pričom komplexnejšia diskusia sa očakáva na samite lídrov EÚ v júni tohto roku v Bruseli.

Zníženie rizika v Pekingu

Dokument vyzýva členské krajiny, aby urýchlili plány na “odstránenie rizika” a zníženie nadmernej závislosti od Číny.

“Odstránenie rizika môže zabezpečiť predvídateľnosť a transparentnosť v našich hospodárskych a obchodných vzťahoch a zároveň podporiť bezpečný prístup založený na pravidlách,” uvádza sa v dokumente.

Výzva na odstránenie rizika prichádza v čase, keď sa zdá, že Peking je čoraz netrpezlivejší s rozprávaním, že predstavuje hrozbu pre Západ. Čínsky minister zahraničných vecí Qin Gang tento týždeň v Berlíne kritizoval európskych politikov za to, že sa v mene znižovania rizika pokúšajú “zbaviť Číny”.

Dokument sa zaoberá aj politicky citlivou otázkou Taiwanu, pričom ministri majú v piatok rokovať aj o tejto otázke. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý mesiac v rozhovore pre POLITICO uviedol, že Európa by sa mala vyhnúť tomu, aby bola zatiahnutá do konfrontácie medzi Čínou a USA v súvislosti so samosprávnym ostrovom, ktorý Peking považuje za svoj.

V súvislosti s Taiwanom sa v dokumente uvádza: “EÚ je […] neoblomná, že akákoľvek jednostranná zmena status quo a použitie sily by mohlo mať obrovské hospodárske, politické a bezpečnostné dôsledky na globálnej úrovni, najmä vzhľadom na primárnu úlohu Taiwanu ako dodávateľa najmodernejších polovodičov.”

Dokument pokračuje: “EÚ musí byť pripravená na scenáre, v ktorých sa napätie výrazne zvýši. Riziko eskalácie v Taiwanskom prielive jasne poukazuje na potrebu spolupracovať s partnermi s cieľom zabrániť narušeniu status quo v záujme všetkých.”

Podľa odhadov samotného bloku približne 90 % moderných polovodičov dovážaných do EÚ pochádza z Taiwanu.

Taiwanský polovodičový gigant TSMC je pod tlakom, aby presunul časť svojich výrobných kapacít, ale zatiaľ sa presunul len smerom k dvom predpokladaným poskytovateľom bezpečnosti Taiwanu – USA a Japonsku.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, EÚ nie je nadšená najnovším diplomatickým predstavením Číny, ktoré sa vyznačuje oneskoreným prvým rozhovorom prezidenta Si Ťin-pchinga s jeho ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským.

“Čínsky ’12-bodový pozičný dokument o ukrajinskej kríze’ […] potvrdzuje jej pevne proruský postoj,” uvádza sa v dokumente. “Priamy dialóg medzi Čínou a Ukrajinou by bol pre Čínu najlepšou príležitosťou, ako prispieť k spravodlivému politickému urovnaniu,” pokračovalo sa v ňom.

Členské krajiny EÚ by mali naďalej upozorňovať Peking, aby nepodporoval Rusko, a to aj obchádzaním sankcií, dodáva sa v tom istom dokumente.

Dokument tiež vrhá pochmúrne svetlo na vyhliadky vnútorného vývoja Číny a uvádza, že ázijská veľmoc “bude pravdepodobne čeliť bezprecedentným hospodárskym a politickým vnútorným výzvam” v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu a demografických zmien.