Môj profil 
Predplatné
„Bohéma je podľa môjho názoru vôbec najkrajšia opera. Keď som mal šestnásť rokov, videl som ju v hlavnej úlohe s mojim bratom Petrom. Práve vtedy som sa bezhlavo a navždy zamiloval do opery. A sen spievať Rodolfa sa mi teraz plní už tretíkrát. Je to ťažká postava, náročná nielen spevácky, ale aj herecky, lebo je v nej veľa emócií. A musím sa priznať, že keď som robil Bohému prvýkrát, stalo sa mi aj to, že mi na skúške žiaľ a clivota zavreli krk a zo mňa nevyšiel ani tón. Pre mňa je Bohéma jednoducho jedno prekrásne dielo plné nádherných motívov, plné lásky a citu. A verím, že sa nám podarí toto všetko odovzdať divákom a predstavenie sa im bude páčiť,“ priznal Jaroslav Dvorský. V postave Rodolfa s ním v pripravovanej inscenácii alternuje hosťujúci Jozef Gráf. „Som rád, že som práve v Košiciach dostal príležitosť rolu Rodolfa spievať, lebo pre tenora je to výnimočná úloha. Naozaj je náročné udržať na uzde nával citov, ktoré idú z hudby,“ potvrdil slová kolegu Gráf, pre ktorého je to prvá Bohéma v kariére.
Košickému publiku sa prvý raz v postave Collinea predstaví aj sólista Moravského divadla v Olomouci Jiří Přibyl. Ten na stretnutí klubu prezradil, že jeho postava mu je v mnohom blízka. „Vrátil som sa vďaka nej do čias, keď som žil podobne bohémskym životom. Zaujíma ma aj výtvarné umenie, hudbe sa venujem od svojich „násť“ rokov a tak trochu som pri zamilovanosti aj básnil a filozofoval. A tak sa kedysi vo mne akoby stretli všetky postavy, s ktorými sa teraz stretávam na javisku v Bohéme. Takže je to pre mňa krásna spomienka a krásny návrat do mojich mladých bujarých liet. Puccini síce nebol k basom taký štedrý ako k sopránom či tenorom, ale keď už vo svojich operách napísal nejakú postavu, tak jej doprial naozaj nádherné árie či ariosa a inak tomu nie je ani v Bohéme,“ povedal Přibyl, ktorý členom klubu ponúkol v sprievode korepetítorky Júlie Grejtákovej aj ukážku z opery.
Pre domácu sólistku Janette Zsigovú je postava Mimy v Bohéme v priebehu poldruha roka druhou veľkou hlavnou úlohou v Pucciniho opere. V marci 2015to bola Manon Lescaut. „Ťažko povedať, ktorá z nich mi viac sedí. Každá z tých postáv je úplne iná. Manon Lescaut sa mi zdá trochu dramatickejšia ako Mimi. Na rozdiel od Manon, ktorá je zlatokopka a miluje peniaze, je Mimi jednoduché dievča, ktoré miluje umenie, bohémsku spoločnosť a keď sa do Rodolfa zamiluje, tak je to pre ňu obrovské šťastie. Ale obe postavy mám veľmi rada, obe sú pre speváka náročné a už sa teším na premiéru,“ porovnala sopranistka obe veľké postavy.
Bohéma je špecifická aj pre zborové telesá divadla a predovšetkým pre Detské operné štúdio. „Proces naštudovania pri Bohéme je veľmi náročný a ten náš sa dá charakterizovať jediným slovom – veľká poctivosť. Tá vychádza nielen zo strany režiséra, ale aj zo strany dirigenta a je to cítiť. Bohéma je veľkou príležitosťou aj pre Detské operné štúdio. Keď vznikne detský zbor, tak to každý berie ako samozrejmosť. Ale nie je jednoduché deti viesť a udržať v divadle a pre mňa je veľkou pridanou hodnotou tejto inscenácie to, že naše košické deti jej v spolupráci s režisérom dávajú trochu iný rozmer a veľmi výrazným spôsobom sa na nej, spolu s dospelým zborom, podieľajú,“ prezradil zbormajster Lukáš Kozubík, ktorý Bohémou začína piatu sezónu v košickom divadle. Pridal aj jednu zaujímavú poznámku: „Puccini je určite snom dirigentov, spevákov, ale musím povedať, že pre zbormajstrov snom nie je. Má to jednoduchý dôvod. Puccini aj so zborom pracuje veľmi inštrumentálnym spôsobom a je veľmi náročné dosiahnuť kompaktný zvuk. Samozrejme, tá hudba je nádherná, ale je pre zbor veľmi náročná a má v sebe veľa úskalí. Ale nevravím to ako nejakú sťažnosť,“ povedal s úsmevom.
Pozadie príprav inscenácie Bohémy priblížili aj režisér Michael Tarant či výtvarník Tomáš Moravec. Spoločne vytvorili už minimálne desiatku inscenácií, ale v Košiciach tvoria spolu prvý raz. Moravec sa priznal, že si Košice zamiloval: „Poznám už takmer každú uličku v Starom meste, milujem Dominikánske námestie. Je škoda, že málo ľudí v Čechách vie o to, že na Slovensku je také krásne mesto.“ O prípravách výtvarnej podoby inscenácie prezradil, že najväčším problémom bolo pomerne malé javisko historickej divadelnej budovy. „Steny sa zbúrať nedajú. Nebolo to jednoduché. Malo by to byť veľké, veď v jednej chvíli je na javisku aj sedemdesiat ľudí. Ale myslím si, že sa nám to podarilo nafúknuť aj vďaka využitiu šikminy,“ naznačil Moravec.
O zákutiach partitúry a jej náročnosti čo to prezradil Maroš Potokár, pre ktorého je Bohéma nielen prvým hudobným naštudovaním Pucciniho, ale aj debutom v pozícii interného dirigenta v košickom divadle. O Pucciniho hudbe a jej náročnosti pre dirigenta hovoril aj riaditeľ opery Karol Kevický, ktorý prezradil, prečo zaradil Bohému do premiérovej dramaturgie len poldruha roka po premiére Manon Lescaut: „Dôvody boli dva. Jedným bolo to, že máme na túto operu jedno kompletné domáce obsadenie, čo je veľká výhoda. A tým druhým, je to, že by som postupne chcel do repertoáru opery dostať všetky štyri najslávnejšie Pucciniho tituly – Madamu Butterfly, Manon Lescaut, Bohému i Toscu.“
Redakciu informoval Svjatoslav Dohovič.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
