Poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha, ktorý je súčasne aj vedúcim stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, vystúpil v pléne tejto inštitúcie s príspevkami, ktoré sa výrazne vymykajú zo šedivého otrockého prowashingtonského a probruselského štandardu, aký zvyčajne väčšina našich politikov v zahraničí predvádza.

Píšeme o tom aj TU, tam nájdete aj linky na videá s Blahovými vystúpeniami. Vzhľadom na „šťavnatosť“ týchto diskusných príspevkov rozhodli sme sa priniesť vám z nich aj textový prepis. Prvý z nich sa týka ohrozenia slobody slova.

Blaha: „V našej diskusii by malo byť oveľa viac zdôraznené, že v kapitalistickej spoločnosti prichádza hlavná hrozba pre slobodu od súkromných korporácií. Jeden z najznámejších žijúcich intelektuálov, Noam Chomsky nás varuje, že médiá vlastnia veľké korporácie a finančné skupiny, takže tie potom logicky šíria biznisom presadzované hodnoty.

V krajine, odkiaľ pochádzam, na Slovensku, sú médiá hlavného prúdu väčšinou vo vlastníctve špinavých finančných skupín, nadnárodných korporácií alebo oligarchov prepojených na mafiu. Z toho potom logicky vyplývajú aj informačné výstupy týchto médií: takmer všetky noviny na Slovensku presadzujú typické hodnoty biznisu: liberalizmus, trhový darwinizmus, privatizáciu a dereguláciu. Všetky mainstreamové médiá ponúkajú v podstate ten istý obsah: každodenné útoky proti štátu, proti sociálnemu prerozdeľovaniu, proti odborom a proti ľavicovej ideológii.

Garantovať slobodu pre tieto médiá neznamená garantovať slobodu slova. Tým len garantujeme slobodu slova bohatým vlastníkom týchto médií, no zbavujeme akejkoľvek slobody ľudí pracujúcej triedy. V krajinách ako Slovensko to tiež znamená, že dávame toto privilégium mafiám a oligarchom, a práve oni sú tou najväčšou hrozbou pre slobodu, a dokonca pre bezpečnosť novinárov.

Len pripomeniem, že minulý rok bol na Slovensku zavraždený mladý novinár Ján Kuciak spolu so svojou snúbenicou a s najväčšou pravdepodobnosťou, podľa vyšetrovateľov, za jeho vraždu zaplatil podnikateľ prepojený na mafiu, spájaný politicky so slovenskou neoliberálnou opozičnou stranou.

Vážené dámy a páni, mali by sme viac hovoriť o majiteľoch médií a o štrukturálnej nespravodlivosti v mediálnom systéme, spôsobenej extrémne bohatými korporáciami a ich špinavými peniazmi. Neexistuje proti tomu protiváha, pretože na to nie je dosť peňazí. Toto je hlavné ohrozenie slobody ľudí, a nie sociálne siete!

Druhou vecou, s ktorou nesúhlasím, je nerovnaký meter pri ochrane médií. Podľa niektorých liberálov si len liberálne médiá zaslúžia slobodu, ale alternatívne médiá sú označované ako konšpiračné, nebezpečné a extrémistické. A teraz sú dokonca nálepkované ako nástroje ruskej hybridnej vojny. Toto je nebezpečná cesta! Prepáčte, kde tu je pluralizmus, sloboda a demokracia v tomto nerovnakom prístupe? Pre liberálov je veľmi ľahké to zneužiť, každú kritiku kapitalizmu označiť za extrémizmus a hrozbu a všetky alternatívy zlikvidovať práve tak ako v totalitných režimoch.

Moji drahí kolegovia, v demokraciách vždy existujú alternatívy, vrátane tých antikapitalistických. A my ich musíme chrániť, pretože svet bez alternatív má svoje meno, a to meno nie je demokracia, ale fašizmus.“

Čo k Blahovmu prejavu dodať? Azda iba toľko, že by mal byť zarámovaný a vyvesený na nástenke v redakcii každého média. A pre tých, ktorí by azda špekulovali nad tým, s akým zámerom to Blaha robí, dodajme, že nezáleží na tom, kto nejaké slová povedal, ale či sú pravdivé a kde odzneli. Faktom je, že Blaha je jedným z mála slovenských politikov, ktorí aj vo svete držia vlajku obhajoby spravodlivosti vysoko zdvihnutú, bez ohľadu na to, aká je oficiálna línia Bruselu, či Hlbokej ulice. A to treba vyzdvihnúť, podobne ako vystúpenia Richarda Sulíka z nedávnej minulosti v nemeckej televízii, kde si urobil meno svojím otvoreným postojom voči bezbrehej podpore genocídnej migrácie. Treba byť spravodlivý, padni komu padni…

Druhý Blahov príspevok sa týkal otázky Ruska a Ukrajiny.

Blaha: „Mám iba štyri krátke poznámky.

Po prvé, považujem za absurdné viesť tu diskusie o Rusku bez zabezpečenia plného členstva zástupcov Ruskej federácie. Takto nevyzerá demokratická diskusia. Takto vyzerá lynč. Opakovane požadujem, aby sa Ruskej federácii vrátili všetky jej práva, pretože ako demokrata ma zaujíma názor obvinenej strany.

Po druhé: v prípade Kerčského prielivu som mal tú česť sa rozprávať s bývalým ministrom zahraničných vecí Ukrajiny, v súčasnosti lídrom socialistickej strany Ukrajiny. Potvrdil mi, že tam išlo o jasnú provokáciu zo strany Petra Porošenka, prezidenta Ukrajiny, aby mal zámienku oddialiť prezidentské voľby, v ktorých v podstate nemá šancu uspieť.

Po tretie: považujem za absurdné, že sa tu rozprávame o Rusku, ale nie o skutočnosti, že na Ukrajine sa blížia voľby, v ktorých vyše trom miliónom Ukrajincov žijúcim v Rusku bude odopreté právo voliť. Podľa princípov Rady Európy je neprípustné ľuďom žijúcim v zahraničí upierať ich základné politické práva. Namiesto chronickej rusofóbie sa poďme radšej pozrieť na to, či Ukrajina dodržiava demokratické pravidlá.

Po štvrté: ako antifašista a hrdý vlastenec s hrôzou pozorujem, že na Ukrajine bol prijatý zákon, ktorý oslavuje Banderovcov. Boli to fašistickí zločinci, ktorí masakrovali ľudí na území Poľska a mojej vlasti, Slovenska. To je niečo, čo by mala Rada Európy ostro odsúdiť.“

Toľko druhé vystúpenie Ľuboša Blahu v parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Aký to rozdiel v porovnaní s nemastnými-neslanými rečami väčšiny našich europoslancov a iných „aparátčikov“ v zahraničných inštitúciách…

Ivan Lehotský