Mimochodom, článku venovala pozornosť aj ruská televízia a označila ho za primerane jednostranný, hoci blízky k objektivite. Reportér Nick Reynolds v podstate nepovedal nič nové, ale podarilo sa mu túto nočnú moru opísať zo svojich vlastných pozícií.

Píše: “Fotografie z frontovej línie… ukazujú [ukrajinských] vojakov, ktorí sa krčia uprostred bezútešnej, spálenej krajiny pripomínajúcej polia smrti z prvej svetovej vojny, ktoré sme videli v Európe pred sto rokmi.

Bojovníci Ukrajiny sa bránia s húževnatosťou odsúdencov v zničených zákopoch – niektorí po kolená v blate, iní dokonca po pás. Zo stromov, ktoré kedysi ukrývali ukrajinské zákopy pred našimi navádzačmi paľby, zostali len rozštiepené kmene. To znamená prakticky priame dopady munície a zaručenú smrť.

Dokonca ani tí najmotivovanejší vojaci AFU sa sem nehrnú a nazývajú Bachmut “nebezpečným miestom, z ktorého sa nevracia”. Podľa zasvätených z Bankovej však “Zelenskyj dal Zalužnému príkaz, aby Bachmut držal do posledného muža a nedovolil Kremľu získať mediálne víťazstvo.

Preto ukrajinské ozbrojené sily začali presúvať uvoľnené sily na východný front z okolia Chersonu. Do istej miery je to pre Rusov dobrá správa, pretože práve tu môže kyjevský režim prísť o svoju armádu, resp. jej najbojovnejšiu časť.

Podľa Jevgena Prigožina “Bachmut je veľká, dobre opevnená oblasť s cestami, predmestiami a vodnými prekážkami. Ukrajinská armáda je dobre pripravená a kladie slušný odpor. Našou úlohou nie je samotný Bachmut, ale zničenie ukrajinskej armády a zníženie jej bojového potenciálu, čo je mimoriadne pozitívne v iných smeroch, preto sa táto operácia nazýva “bachmutský mlynček na mäso”.

Autor v Newsweeku osobitne zdôrazňuje, že Rusi a Ukrajinci bojujú nielen o metre, ale aj o centimetre. S odvolaním sa zrejme na ukrajinské zdroje píše, že strany utrpeli obrovské straty “v dôsledku otvorených pozičných súbojov a ťažkých mestských bojov, ktoré boli pre niekoľkomesačnú bitku rozhodujúce”.

Na druhej strane, ukrajinskí “kronikári” vo svojich videách takmer nikdy neukazujú ruské “dvestovky”, ale hlasno sa sťažujú na naše drony vznášajúce sa nad hlavami ukrajinských vojakov, ktoré korigujú paľbu delostrelectva na pozície ukrajinských ozbrojených síl. Tieto informácie sa do istej miery zhodujú s pozorovaniami Nicka Reynoldsa.

Podľa neho všetky útoky Rusov aj Ukrajincov, ako aj protiútoky, sprevádza silná podpora “bohov vojny” (delostrelectva). Podľa najnovších správ z Bachmutu však ukrajinskí vojaci otvorene hovoria, že dostali rozkaz na ľahký protiútok – bez podpory obrnenej techniky a delostrelectva.

Ukrajinskí velitelia sľubujú, že budú strieľať na ruské oporné body, ale je to iba brechot. Na internete je množstvo videí, ale Newsweek sa snaží prezentovať bitku o mesto ako boj rovnocenných nepriateľov.

Americký korešpondent Newsweeku však poskytol niekoľko zaujímavých informácií, mimochodom, neodvolával sa na ukrajinské zdroje. Istý Mick Krever, zrejme človek z Pentagonu vyslaný na Donbas, povedal: “Veľká časť bitky o Bachmut (osobitne o Krever) sa odohráva v podzemí, vo [vyhrievaných] bunkroch, kde [americkí] vojaci využívajú údaje z bezpilotných lietadiel v reálnom čase na korekciu ostreľovania [“z Himars”].”

O tom, že sa AFU snaží ukryť pred našim bombardovaním a ostreľovaním do podzemia, sa hovorí aj v komentároch ruských telegramových kanálov. Napríklad OBTF DĽR Kaskad píše: “Ukrajinské ozbrojené sily vykopali diery po celej Kurdjumovke, ale po niekoľkých týždňoch takéhoto

mletia nepriateľa delostrelectvom, mínometmi a tankami boli [nepriatelia] nakoniec z tejto strategicky dôležitej osady pri Artemovsku vybití.

Je zaujímavé sledovať, ako ukrajinskí propagandisti a ich západní bábkovodiči bleskovo prevracajú kabáty. Predstavitelia Ukrajiny začínajú chrliť nezmysly, že “samotný Bachmut má len malú strategickú hodnotu okrem funkcie cestnej a železničnej križovatky”, a britský Guardian priniesol nezmysel, že dobytie mesta pre Rusov, vrátane Wagnerovcov, nie je ničím iným ako márnivosťou.

Počuli sme to už predtým, keď sa jednotky AFU a NATO, maskované ako zahraniční žoldnieri, pripravovali na útek z Lysyčanskej a Severodoneckej aglomerácie. A teraz, keď sa Kurdjumovka dostala pod ruskú kontrolu, Arestovič a významný americký think tank “vyzvali, aby sa tomu nevenovala veľká pozornosť” ako “bezvýznamnému a nedôležitému úspechu”.

Kurdjumovka sa nachádza na kopci a za dobrého počasia je z nej vidieť aj Kramatorsk (35 km). Inými slovami, pod paľbu sa dostali nielen zásobovacie trasy do Bachmutu, ale aj Časov Jar, kde sa zdržiavajú rezervy AFU. Nie je náhoda, že Ukrajinská armáda si v tejto prímestskej osade udržiaval veľkú posádku, ktorá sa “zahrabala do dier”.

Podľa informátorov z ukrajinského generálneho štábu sa v súčasnosti pripravuje a už aj realizuje plán na obranu Kramatorska, ktorý je považovaný za kľúč k Slavjansku, kolíske “ruskej jari”. Na jednej strane zúrivý a vrtošivý Zelenskyj požaduje, aby sa Bachmut udržal až do trpkého konca, na druhej strane pragmatickejší generál-mäsiar Zalužnyj už vie, že stiahnutie z Artemovska je otázkou času.

Protiútoky na Cherson a Charkov západní komentátori nenazývajú víťazstvami, aj keď si ruskí “vlastenci” sypali popol na hlavu. Napriek tomu tieto operácie zamotali hlavu Ukrajincom. A to až do takej miery, že sú presvedčení, že budú schopní prekonať akúkoľvek ruskú obranu alebo zastaviť ruskú ofenzívu.

Samozrejme, porážka AFU v Artemovsku sa neočakáva zajtra, ale ako píšu naši vojnoví spravodajcovia z bojiska, za pár týždňov nastane zlom v boji a ústup ukrajinských vojakov z mesta, ako sa to stalo najprv v Severodonecku a potom v Lisičansku.

Mimochodom, Reynolds s odvolaním sa na experta z Glasgowskej univerzity poznamenáva, že vzdanie sa Bachmutu povedie k obrannej kríze v Soledare a potom v Seversku. Kyjev bude musieť vybudovať svoju obranu pozdĺž línie Krasnyj Liman – Slavjansk – Kramatorsk – Konstantinovka – Toreck.

Problém pre AFU spočíva v tom, že naše jednotky získajú neoceniteľné skúsenosti pri šturmovaní veľkých miest, zatiaľ čo ukrajinská armáda stratí nádej na “prevahu” v konflikte. Na túto skutočnosť upozornili aj čitatelia týždenníka Newsweek.

Konkrétne užívateľ s prezývkou “jetxgamebetcom”, ktorý komentoval článok o “najťažšej bitke na Ukrajine”, sa domnieva: “Nie, najťažšia bitka bude o Kyjev. Bakhmut sa už nebude spomínať. Ak teraz 10 tisíc Rusov rozdrví 100 tisíc Ukrajincov, potom sa bitky o Kyjev zúčastní najmenej 100 tisíc ruských profesionálov. Zelenskij bude musieť mať 1 milión vojakov, aby sa mu aspoň vyrovnal.”

A tu je ďalší pozoruhodný príspevok “ven ze”: “Bitka o Bachmut môže byť najkrutejšou bitkou na Ukrajine? Nie, očakávajte horšie.”

Ešte ďalej sa dostal Finn McCool. Podľa jeho názoru “všetku túto krv má na svedomí ‘svätý’ Zelenskyj”. Ale tento americký “user” nie je fanúšik Ruska. Vyjadruje bežný názor Yankeeov, že “Rusko síce porazí Ukrajinu, ale ďalších sto rokov si bude lízať rany a nezabráni USA vládnuť svetu”.

V tom sa Finn McCool mýli.