Bratislava 14. augusta 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom (PS) zvoláva protesty do ulíc a veľmi ostro na nich kritizuje súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR. Napriek tomu sa však našlo jedno rozhodnutie ministerky Martiny Šimkovičovej (nom. SNS), ktoré sa progresívcom páči
Bývalá predsedníčka PS Irena Bihariová v pondelok uviedla, že súhlasí s krokom Šimkovičovej rezortu, ktorý do tzv. zoznamu zakázanej literatúry umiestnil aj známy alternativny magazín Zem a Vek.
“Aj keď je pani ministerka Šimkovičová pre slovenskú a žiadnu inú kultúru svetovou pohromou, v zozname jej arogantných a amatérskych krokov predsa len nájdeme niečo, za čo ju môžeme pochváliť. Pani ministerka vydala zoznam “zakázanej“ literatúry. Podľa dokumentu ide o rizikovú literatúru s možným vplyvom na radikalizáciu osôb.”
Podľa Ireny Biháriovej ministerstvo upozornilo aj na to, že takéto diela vraj môžu podporovať vieru v konšpiračné teórie. “Lepšie by som podobný dokument nenapísala ani ja, ktorá sa na extrémizmus a dezinformácie špecializuje celý profesný život. Mimochodom, ide o štandardný, edukatívny materiál pre zamestnancov ministerstva, nič zvláštne sa za tým neskrýva. Teda až do momentu, keď sa na jeho obsah pozrieme prizmou pani ministerky…”
“Aké diela sa dostali na zoznam pani ministerky? Časopis Zem a vek. Židokracia od väzobne stíhaného Mariána Magáta, ale aj manifest teroristu zo Zámockej ulici. Gratulujem redakcii Zem a vek a pánovi Magátovi, ktorí sa vďaka pani ministerke ocitli vo vybranej spoločnosti autorov ako Hitler, Alex Jones, Stalin a ďalší, ktorým pochopiteľne nebudem robiť reklamu,” píše na sociálnej sieti liberálna politička PS.
Na záver doplnila zriedkavú pochvalu na adresu ministerky Šimkovičovej: “Správne, pani ministerka, takto sa má bojovať proti konšpirátorom a radikálom! Škoda, že ste sa týmto zoznamom nestihla pochváliť v dnešnej Infovojne… Určite nejde o ďalší dôkaz chaotického vedenia ministerstva.”
Je všetko nakoniec inak?
Na celú kauzu dnes na sociálnej sieti zareagovali aj v samotnom mesačníku Zem a Vek. Redakcia na Telegrame argumentuje, že politička PS Biháriová ani žiadne médiá vrátane SME a Pravdy nikde neuvádzajú žiaden zdroj, z ktorého vychádza Biháriovej informácia, kde tvrdí, že Zem&Vek sa ocitol na zozname “zakázanej literatúry”.
“Biháriová aj ďalšie médiá tak len robia to, čo im je bytostne vlastné: šíria informácie, ktorých pôvod a zdroj je zámerne skrytý, čo je pointa tých skutočných konšpiračných teórií propagandy korporátnej žurnalistiky. Na podnet mnohých jednotlivcov ako aj vydavateľstva Sofian sa Ministerstvo kultúry týmto prípadom intenzívne zaoberá. Podľa zdrojov, ktoré sú blízke Zem&Vek tento dokument na ministerstve skutočne existuje a v súčasnosti prebieha intenzívne šetrenie, kto a za akých okolností ho podsunul.”
Redakcia Zem a Vek píše, že v tomto momente sa nevylučuje ani to, že to môže byť na podnet inej koaličnej politickej strany v koordinácii so spravodajskými službami. “V týchto hodinách je rozhodujúce v prvom rade to, ako sa k tejto záležitosti postaví Ministerstvo kultúry SR a aký konkrétny a principiálny postoj zaujme ministerka Martina Šimkovičová. Nás aj širokú verejnosť zaujíma odpoveď na jedinú otázku: patrí Zem&Vek na zoznam literatúry, voči ktorej zaujalo Ministerstvo kultúry negatívny postoj? Pre nás neexistuje iná odpoveď ako áno alebo nie, akékoľvek lavírovanie medzi nimi je bezpredmetné. Až na základe takejto jednoznačnej odpovede budeme budeme vedieť vyhodnotiť situáciu a zaujať aj nasledujúci postup.”
Či ide o spravodajskú hru, ktorá prenikla medzi progresívcov a tí ju spolu s korporátnou propagandou šíria ďalej, má byť podľa vedenia magazínu Zem a Vek predmetom interných postupov Ministerstva a zrejme aj samotnej koaličnej strany SNS. “To nie je naša úloha. Každopádne verejnosť to zaujímať bude a od týchto skutočností sa bude odvíjať aj dôvera tých, ktorí ešte za ministerkou stoja,” uviedol vydavateľ Tibor Eliot Rostas
Reaguje aj ministerka
Ku kauze sa vyjadrila aj samotná ministerka: “V prípade medializovaného dokumentu, ktorý bol odoslaný zamestnancom ministerstva kultúry išlo o osobnú iniciatívu zamestnankyne Referátu krízového riadenia, bezpečnosti štátu a utajovaných skutočností.
O svojom úmysle distribuovať tento dokument všetkým zamestnancom Ministerstva kultúry SR a príslušným organizáciám vopred neinformovala nikoho z vedenia ministerstva. Materiál zaslala na vedomie do kancelárie ministerky na podpis iba ako informatívny materiál, ktorý bol rezortu doručený z NBAC, a to bez akéhokoľvek ďalšieho komunikovania svojho zámeru, čo s ním chce ďalej robiť.
V tom čase ministerku kultúry zastupoval jeden zo štátnych tajomníkov, ktorý ho vzal na vedomie svojím podpisom. Pokyn o distribuovaní tohto materiálu nikto z vedenia nikdy nevydal, ani nepodpísal.
Rezort kultúry zároveň zdôrazňuje, že sa v žiadnom prípade nejedná o zoznam zakázanej literatúry, ktorý by vydala ministerka kultúry alebo oficiálne Ministerstvo kultúry SR.”