Pýcha a pád Emmanuela Macrona: Od európskeho lídra k čiernej ovci Bruselu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron dlho sníval o tom, že sa jeho krajina stane európskou mocnosťou číslo jeden a nahradí tak Nemecko , ktoré sa po odchode Angely Merkelovej ocitlo v troskách a len ťažko sa stavia opäť na nohy.

V tejto súvislosti nikdy nešetril veľkolepými sľubmi a bolo tiež jasné, že od vypuknutia konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou sa snaží presadiť ako vojenská veľmoc, chcel totiž zaujať miesto odzbrojeného Nemecka. Podľa denníka Mandiner stojí za pripomenutie, že práve Macron ako prvý navrhol myšlienku vyslania európskych vojakov na Ukrajinu. Okrem iného je jedným z iniciátorov tzv. „koalície ochotných“…

Teraz však Emmanuel Macron čelí dlhotrvajúcej domácej politickej kríze, situáciám hraničiacim s fraškou, do ktorých sú zapojení jeho vlastní kandidáti na post premiéra (nedávna kríza okolo vymenovania Sébastiena Lecornu), a jeho oddanosť veľkolepým vojnovým cieľom už nie je taká, ako bývala…

Je preto pochopiteľné, že denník Politico ho za to kritizuje vo svojom najnovšom článku, na ktorý upozornil maďarský denník.

Macron ako „hlavný mozog Bruselu“

Podľa bruselského denníka Politico Macron „už dávno stratil svoju reputáciu ako hlavný mozog kontinentu“, takže Európa sa na neho už nemôže spoliehať – ani pokiaľ ide o snahu dosiahnuť dohodu medzi Trumpom a Putinom alebo boj proti „extrémnej pravici“.

V skutočnosti sa Macron v podstate stal prekážkou v boji za zachovanie svojho vlastného odkazu – a svojho dobrého mena.

Noviny uvádzajú príklady:

„Dronový múr“, ktorú navrhla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, je podľa Macrona nereálny.

António Costa, predseda Európskej rady, by zrušil požiadavku jednomyseľného hlasovania o pristúpení nových členov EÚ – Francúzsko sa však nevzdáva svojho práva veta. V tomto bode denník Mandiner poznamenáva, že maďarská vláda premiéra Viktora Orbána by v tomto mohla byť dokonca taktickým spojencom Francúzska, „ak by prezident Macron zaujal mierový postoj“.

Okrem iného, Macron znížil svoje ciele v oblasti klímy a ľudských práv.

Samozrejme, nemusí to byť spôsobené nedostatkom vízie, ale skôr opatrnosťou, vysvetľuje denník.

„Macron sa v posledných mesiacoch stal opatrnejším, zdráha sa predkladať návrhy, ktoré by mohli vyvolať negatívnu reakciu vo Francúzsku, a je prísnejší voči návrhom, ktoré nemá pod kontrolou. Francúzsko namiesto toho sústredilo svoju energiu na zníženie byrokracie.“ Inými slovami, namiesto podnecovania vojny sa začal sústrediť na záujmy svojej krajiny.

Proeurópske triády

Je zrejmé, že v posledných týždňoch francúzsky líder  bojoval za prísnejšiu kontrolu migrácie a menej byrokracie, loboval za nové pravidlá, ktoré by deti držali ďalej od sociálnych médií, a navrhoval výnimky pre výrobcov automobilov v oblasti ekologických cieľov.

Diplomati EÚ, ktorí zverili svoje sťažnosti portálu Politico pod podmienkou anonymity, z toho samozrejme neboli nadšení.

„Macron je pohltený domácimi politickými problémami,“ povedal jeden z nich, ktorému chýba bývalý samozvaný „líder Európy“.

Noviny potom uvádzajú Macronove proeurópske tirády od roku 2017, keď hovoril o EÚ nezávislej od zahraničných partnerov, čo Európska komisia v tom čase dostatočne nepočúvala… A naopak, dnes je práve tento druh suverenity jedným z vlajkových projektov v Európe… Ibaže Macron sa z celého projektu už stiahol.

Prístup Ukrajiny k bloku

Politico pripomína, že Macron bol kedysi skutočným zástancom rozširovania EÚ. V roku 2022 založil Európske politické spoločenstvo (EPC) ako akúsi čakáreň pre tých, ktorí sa chcú stať členmi EÚ, a o rok neskôr sľúbil, že krajiny, ktoré sa chcú pripojiť k bloku, Únia prijme „čo najskôr“.

Najväčší šok však prišiel, keď sa Francúzsko na základe rozhodnutia prezidenta postavilo proti návrhu Costu „zrušiť právo veta maďarského premiéra Viktora Orbána na určité časti prístupového procesu“ – tentokrát išlo o pristúpenie Ukrajiny, kde stále prebieha vojna. Jeden z lídrov Macronovej europarlamentnej frakcie  Renew Europe to považoval za „veľmi nepríjemné“.

Teraz sa teda francúzsky prezident ospravedlňuje tým, že sa snaží vyhnúť nepopulárnym (t. j. nákladným) opatreniam, aby  „nedal muníciu euroskeptikom a pravicovej strane Národné zhromaždenie, ktorú vedie Marine Le Penová“.

Obáva sa toho, že perspektíva vstupu Ukrajiny, poľnohospodárskeho gigantu, do EÚ by vyhnala francúzskych poľnohospodárov znova do ulíc – spolu s podporovateľmi Le Penovej. A to by mohlo spôsobiť štátny prevrat.

Prečítajte si tiež:

• Prorodinná revolúcia z Varšavy. Poľsko ako civilizačná odpoveď na demografický úpadok Európy
• Zápletka okolo stretnutia Trump a Putin – Bude alebo nebude? Orbán v tom má jasno