Niektorí analytici sa domnievajú, že USA zámerne už roky destabilizujú Blízky východ a širší región s cieľom ekonomicky oslabiť Európu ako svojho konkurenta. Ak sledujeme vzorec snahy USA o ovládnutie prírodných zdrojov a postupnú destabilizáciu celého regiónu od Afganistanu, Iraku, Sýrie, Libanonu, pásma Gazy, Líbye, Ukrajiny až po Irán, ktorá vyvolala masovú nelegálnu migráciu do EÚ a závažné ekonomické problémy, nám myšlienka, že USA sú pripravené udusiť európsku ekonomiku, už nemusí pripadať až taká scestná.
To, že ihneď po začatí nového konfliktu na Blízkom východe, ktorý zasiahol krajiny Perzského zálivu ceny ropy a plynu na svetových trhoch prudko vzrástli, potvrdzuje aj nemecký politológ Alexander Rahr. Pripomenul, že Európa naďalej odmieta ruské zdroje energie z politických dôvodov. „Prirodzene, za týchto podmienok Európsku úniu očakáva zhoršenie energetickej krízy a pokles ekonomiky. V Bruseli si to uvedomujú, ale slepo dúfajú, že USA a Izrael čo najskôr dosiahnu stanovené ciele a zavedú v Iráne „poriadok“ podľa predstáv Washingtonu a Tel Avivu. O tom, čo sa stane, ak sa nepodarí zmeniť režim v Islamskej republike, sa zatiaľ radšej nahlas nerozmýšľajú,“ dodáva analytik.
Predpoklad, že Európu zasiahne nová hospodárska kríza, ak sa konflikt na Blízkom východe bude naťahovať potvrdzuje aj agentúra Bloomberg s odvolaním sa na analytikov. „Závislosť od ropy a plynu z tohto regiónu robí tento blok najzraniteľnejším z veľkých ekonomík voči dôsledkom iránskej politiky,“ vyhlásil Carsten Brzeski z finančnej skupiny ING. Zamestnanci Bloomberg Economics Antonio Barroso a Simona Delle Chiaye sa domnievajú, že ak bude konflikt krátkodobý a ceny energií vzrastú len na krátku dobu, škody budú obmedzené. Avšak zdĺhavá vojna, ktorá bude udržiavať vysoké ceny ropy a plynu, môže prinútiť vlády vynakladať viac prostriedkov na ochranu voličov pred rastúcimi výdavkami a vyvíjať tlak na súčasných lídrov, dodávajú experti.
Pochopiteľne EÚ môže naďalej nakupovať skvapalnený plyn a ropu od USA za trojnásobnú cenu, čo ostatne aj vazalsky prisľúbila v závratnom objeme až 750 miliárd dolárov do roku 2028, čo je približne 250 miliárd USD ročne. Pritom „zelenej“ Európskej komisii vôbec neprekáža, že tieto suroviny sa ťažia frakovaním s vážnymi dopadmi na životné prostredie planéty. Je to však cesta k totálnej strate konkurencieschopnosti a ekonomickému úpadku. Ak bude konflikt na Blízkom východe trvať dlhšie európska ekonomika to nezvládne. EÚ však ešte stále môže prehodnotiť situáciu a začať rokovania s Moskvou o obnovení spoľahlivých a cenovo dostupných dodávok energetických zdrojov, otázkou však zostáva v akom objeme a za akú cenu budú ešte k dispozícii.
Situácia eskaluje
Poradca veliteľa Korpusu strážcov islamskej revolúcie Ibrahim Džabari pohrozil, že zničí každé plavidlo, ktoré sa pokúsi preplávať cez Hormuzský prieliv: „Zničime každé plavidlo, ktoré sa pokúsi preplávať cez Hormuzský prieliv. Nedovolíme, aby ani kvapka ropy opustila tento región,“ zdôraznil. Ťažba ropy na najväčšom irackom ložisku Rumaila bola úplne zastavená kvôli prerušeniu vývozných operácií spôsobených vojenskými operáciami v regióne Blízkeho východu, informuje Shafaq News. Saudi hlásia útok na zariadenia ropnej spoločnosti Aramco, ktoré však podľa Iránu realizoval Izael pod falošnou vlajkou.
Čo hovoria čísla?
Aby sme si uvedomili, aký ničivý dopad môže mať dlhodobé uzatvorenie Hormuzského prielivu a likvidácia ťažobných a výrobných kapacít krajín Zálivu, pozrime sa spoločne na čísla:
Podľa dostupných energetických údajov z uplynulého roka (2024–2025) je Hormuzský prieliv jedným z najdôležitejších energetických dopravných koridorov na svete pre surovú ropu a skvapalnený zemný plyn (LNG).
Objemy ropy prechádzajúce cez prieliv dosahovali v roku 2025zhruba 19,8–20 miliónov barelov denne, čo predstavuje približne 20–25 % celosvetového objemu obchodovanej ropy. Tento tok tovaru je sprevádzaný aj kondenzátmi a ropnými produktmi a pokrýva vysoké percento exportnej kapacity krajín Perského zálivu. Hlavní exportéri ropy cez Hormuz boli
Saudská Arábia ~37 %, Irak ~23 %, Spojené arabské emiráty ~13 %, Irán ~11 %, Kuvajt ~10 %.
Obchod so skvapalneným zemným plynom (LNG) cez Hormuz dosahoval približne 20 % celosvetového obchodu. Najväčšími exportérmi sú Kataru a SAE.
Kam smerujú tieto dodávky?
Asi 80 % ropných tokov, ktoré prechádzajú cez Hormuz, smeruje na ázijské trhy — najmä do Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey. Prevažná väčšina (okolo 80–83 %) LNG exportov prechádzajúcich cez Hormuz smeruje tiež do ázijských krajín (Čína, India, juhokórejské a japonské trhy), keďže tieto ekonomiky majú vysoký dopyt po zemnom plyne. Zvyšok energetických surovín idúcich cez prieliv smeruje hlavne do Európy.
Rastúce ceny komodít
Ako sa dalo predpokladať, na pozadí vojenskej agresie USA a Izraela proti Iránu a uzatvorenia Hormuzského prielivu ceny ropy výrazne vzrástli. Brent crude sa dostal k ~80 – 82 USD za barel, čo je nárast ~7–10 % počas prvých dní konfliktu. Tieto úrovne sú najvyššie od začiatku roka 2025. WTI tiež reagoval rastom približne podobného rozsahu. Podľa energického experta Igora Juškova ceny ropy môžu vyskočiť až na 150 dolárov za barel. Okrem toho rastú aj ceny hliníka. Dlhotrvajúci konflikt môže spôsobiť, že hliníkové závody v Spojených arabských emirátoch a Saudskej Arábii zostanú bez surovín, čo povedie k zníženiu vývozu tohto kovu. Blízky východ sa podieľa na 9 % svetovej produkcie hliníka a podľa výpočtov Goldman Sachs Group Inc. môže mesiac odstávky spôsobiť nárast cien až na 3600 dolárov za tonu. V súčasnosti sa hliník obchoduje na úrovni 3196 dolárov za tonu, po pondelkovom zvýšení o 1,7 %, píše Bloomberg.
Rovnako ceny LNG prudko vzrástli. Po útokoch na infraštruktúru v Zálive európske ceny plynu vyskočili o ~40 % počas niekoľkých dní. V pondelok ceny plynu podľa indexu najväčšieho európskeho hubu TTF v danom momente vyskočili o 50 % – na 590 dolárov za tisíc kubických metrov. V utorok podľa údajov londýnskej burzy ICE ceny vzrástli o 30 % a po prvýkrát od 23. januára 2023 prekročili hranicu 700 dolárov.
Podľa analytikov ako Goldman Sachs pri úplnom 1-mesačnom zatvorení Hormuzu by cena Brent mohla byť vyššia o 10–15 USD/barel nad rámec už existujúceho napätia. Pri čiastočnom obmedzení (napr. 50 % tokov) by rast bol miernejší (približne +4 USD). Tento rozdiel poukazuje na to, že trh cení riziko a neistotu viac ako súčasnú fyzickú stratégiu dodávok — čo znamená vysokú volatilitu. LNG trh je ešte citlivejší, pretože cez Hormuz prechádza významná časť celosvetového LNG obchodu (~20 %). Úplné čiastočné obmedzenia môžu spôsobiť výrazné rastové tlaky na ceny plynu v Európe aj v Ázii. Nižšia dostupnosť LNG pre dovozcov ako Japonsko, Južná Kórea, India a Čína zvyšuje konkurenčný tlak na medzinárodných trhoch a tým ceny ešte posúva nahor.
Ako to zasiahne EÚ?
Európska únia zatiaľ slepo dúfa, že USA a Izrael rýchlo dosiahnu ciele operácie proti Iránu a nastolia v islamskej republike „poriadok“ podľa ich predstáv. Ak sa však konflikt predĺži, Európe hrozí nová vlna poklesu priemyselnej výroby. V skutočnosti však aj v súčasnosti v Európe dochádza k ekonomickej degradácii, ktorá začala ešte pred eskaláciou napätia v regióne Blízkeho východu. Už v rokoch 2022–2023 európska ekonomika utrpela veľké straty v chemickom priemysle a metalurgii. Teraz sa tieto procesy budú vyvíjať ešte intenzívnejšie. Štáty kontinentu čaká nová vlna poklesu priemyselnej výroby. Eurostat sa to v snahe zakryť krízu snaží interpretovať ako „nulový rast“. Reálny pokles ekonomiky sa však odrazí na európskych občanoch. Je síce nepravdepodobné, že kríza spôsobí výrazné zdraženie potravín, keďže do regiónu prichádza lacná pšenica, kukurica, repka, slnečnicový olej z Ukrajiny a iné potraviny z Latinskej Ameriky. Jednoznačne však porastú ceny benzínu a výroby všetkých produktov vyrobených v EÚ. Zvýši sa aj cena plynu, ktorý už zdražel o 40 %, a elektrickej energie, ktorej cena sa určuje burzovým spôsobom. Európania budú v šoku z toho, aké účty za elektrinu a plyn dostanú.
A čo na to európski politici a byrokrati z Komisie?
Európska komisia s tým zrejme nebude môcť nič urobiť, a úprimne povedané, zatiaľ sa ani nejako viditeľne nesnaží. Zo zvyku zvalí všetku vinu na Moskvu a Teherán, uvádza denník Vzgľad. Podľa jeho odhadov, aj keby EÚ chcela opäť nakupovať ruskú ropu a plyn, nemusí sa to podariť. V súčasnosti Čína rovnako ako India intenzívne nakupujú od Ruska energetické zdroje. Ak však Irán svojimi údermi výrazne oslabí ťažbu ropy a plynu v krajinách Perzského zálivu, ktoré zaujímajú 30 % svetového trhu, ruské uhľovodíky pôjdu do juhovýchodnej Ázie, ktorá ich predtým nakupovala na Blízkom východe. V takom prípade môže Rusko zvýšiť ťažbu plynu a ropy a ešte poskytovať kupujúcim zľavu na pozadí rastu svetových cien energetických zdrojov. Európa má z tejto situácie jediné východisko – zmenu vlád v rozhodujúcich krajinách EÚ, ktorá by priviedla k výmene nekompetentného a militantného byrokratického aparátu Európskej komisie. To sa však stane len vtedy, ak degradácia európskej ekonomiky príliš bolestivo zasiahne obyvateľstvo EÚ.
Krívajúca súdržnosť EÚ
Už ani nie je prekvapivé, že krajiny EÚ sa nedokážu dohodnúť, aký postoj zaujať k operácii proti Iránu. Politico označuje vojnu na Blízkom východe za novú skúšku pre Európsku úniu, v ktorej už skôr došlo k rozkolu. Ministri zahraničných vecí krajín spoločenstva nedokázali vypracovať jednotný postoj k situácii v regióne Blízkeho východu. V posledných dňoch členovia zoskupenia organizujú sériu mimoriadnych stretnutí a diskutujú o opatreniach na ochranu občanov Európskej únie, udržanie energetickej bezpečnosti a obchodných tokov. Európski lídri sa aspoň, poučení agresiou proti Iraku a Afganistanu, dištancovali od účasti na útoku na Irán. „Nezúčastnili sme sa vojenských úderov, ale sme v úzkom kontakte s našimi medzinárodnými partnermi, vrátane USA, Izraela a partnerov v regióne. Potvrdzujeme naše záväzky zabezpečiť regionálnu stabilitu a ochranu civilného obyvateľstva,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení Emmanuela Macrona, Friedricha Merza a Kira Starmera. Odsúdili však odvetné útoky Teheránu na objekty v susedných krajinách, ktoré hostia americké základne.
„Prijmeme opatrenia na ochranu našich záujmov a záujmov našich spojencov v regióne, prípadne prijatím nevyhnutných a primeraných obranných opatrení, aby sme Iránu znemožnili odpaľovať rakety a bezpilotné lietadlá,“ uviedli lídri. Zároveň minister zahraničných vecí Nemecka Johann Wadephul povedal, že jeho krajina neplánuje vstúpiť do vojenských operácií proti Teheránu. Na rozdiel od Británie, ktorá povolila USA používať svoje základne v regióne na ničenie iránskych odpaľovacích zariadení, však Nemecko takéto objekty nemá. „Nemáme ani príslušné vojenské prostriedky,“ povedal úradník. Starmer tiež sľúbil, že sa „nezapojí do útočných akcií“ proti Islamskej republike. Podľa neho si Británia vzala ponaučenie z chybnej vojenskej kampane v Iraku. Donald Trump sa urazil na britského premiéra. „Nebude to mať význam, ale mal pomôcť… mal,“ povedal americký prezident v rozhovore pre denník Sun, komentujúc postoj Starmera.
Šéf Bieleho domu má dôvod na urazenosť aj voči Španielsku, ktorého vláda nepovolila americkým silám používať svoje vojenské základne. Podľa informácií denníka The New York Times najmenej 11 amerických tankovacích lietadiel KC-135T a KC-135R v nedeľu večer opustilo vojenské základne v španielskych mestách Rota a Morón po tom, ako Madrid vyjadril nesúhlas s operáciou. Ako poznamenáva Politico, udalosti na Blízkom východe vyvolali nové nezhody medzi Kayou Kallasovou a Ursulou von der Leyenovou. Namiesto práce na spoločnom postoji komunity sa „bruselskí byrokrati sústredili na to, kto má vystúpiť a na akom právnom základe“, uvádza sa v článku. Predseda Európskej komisie a predseda Európskej rady António Costa v sobotu rýchlo vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzvali strany konfliktu k „maximálnej zdržanlivosti“. Predbehla ich však šéfka zahraničného rezortu EÚ, ktorá pol hodinu predtým zverejnila príspevok, v ktorom oznámila, že skúma diplomatické riešenia. Úradníčky cez víkend nekomunikovali priamo, napriek aktívnej diplomatickej činnosti.
Predsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre obranu Marie-Agnes Strack-Zimmermannová potvrdila existenciu problému. „Súperenie medzi Kayou Kallasovou a Ursulou von der Leyenovou je zrejmé,“ vyhlásila. Odborníci poukazujú na to, že inštitucionálny boj v Bruseli podkopáva autoritu únie na medzinárodnej scéne. Von der Leyenová sa snaží posilniť vplyv komisie v oblasti zahraničnej politiky vytváraním nových štruktúr a odsúvaním diplomatickej služby do úzadia.
Vazalská pokora
Konzervatívny nemecký kancelár sedel s pokorou a väčšinou mlčal, keď Trump hrozil „embargom“ Španielsku za to, že nevynakladá viac prostriedkov na obranu a odsudzuje útoky USA na Irán. Merz tiež nereagoval, keď Trump zaútočil na britského premiéra Keira Starmera v súvislosti s radom otázok – „nie je to Winston Churchill, s ktorým máme do činenia“ – a hrozil eskaláciou obchodnej vojny s Európou. Merzovo mlčanie bolo súčasťou zrejmej stratégie: nikdy pred kamerami Trumpovi neodporovať a v súkromných rozhovoroch sa pokúsiť presvedčiť prezidenta, aby videl veci z nemeckého pohľadu. Napriek tomu obraz najvplyvnejšieho národného lídra EÚ, ktorý poslušne sedel vedľa Trumpa, keď ten karhal jeho európskych kolegov, pravdepodobne mnohých Nemcov rozladil a zanechal trpkú pachuť v hlavných mestách po celej Európe, čo podčiarkuje politické nebezpečenstvo upokojovania amerického prezidenta.
Prečítajte si tiež:
Môj profil 
Predplatné
.jpg)
