Krátko pred poludním 2. júla 2008 na rušnej ulici v Jeruzaleme buldozér narazil do skupiny chodcov a prevrátil autobus. V kabíne sedel palestínsky terorista, ktorý zreteľne kričal Alláhu Akbar. Obetí by bolo viac, ak by nezasiahla skupina mužov, medzi ktorými bol ozbrojený civilista Oron Ben Šimon, ktorého zbraňou bol útočník zneškodnený.
Úplne odlišný prípad sa stal v roku 2006 v Dánsku, kde sedemnásťročná dievčina, ktorá sa ubránila znásilneniu zo strany cudzincov, musí platiť pokutu. Pri obrane totiž použila slzotvorný sprej, ktorý je v krajine zakázaný. V členských štátoch existuje celý rad predpisov a zákonov, ktoré regulujú nosenie zbraní. Európska únia prijala v roku 2017 smernicu, ktorá má harmonizovať vlastnenie určitého druhu strelných zbraní. Proti nej sa ale ostro ohradzuje Česká republika, ktorá sa kvôli nej dokonca začala súdiť s inštitúciami EÚ.
Nezabíjajú zbrane, ale ľudia
V utorok prebehlo zasadnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci žaloby Českej republiky, ktorá žiada zrušenie smernice, ktorá zakazuje niektoré typy zbraní vrátane poloautomatických zbraní a zásobníkov. Česko v tomto spore podporujú partneri z V4 Maďarsko a Poľsko. Podľa Prahy, ktorá pri prijímaní smernice v Rade hlasovala proti, boli porušené zásady primeranosti a právny základ smernice. Hoci jej zmyslom je hlavne boj proti terorizmu, smernica sa opiera o článok zmluvy o jednotnom trhu.
Stúpenci prísnejších regulácií tvrdia, že je to nutný krok v boji proti terorizmu. Opačného názoru je bezpečnostný odborník, podplukovník vo výslužbe Pavel Černý, ktorý má na konte účasť na zahraničných misiách, okrem iného aj v Afganistane, kde cvičil miestne policajné sily.
“Baviť sa o tom, či sa dá bojom proti legálnym zbraniam zbaviť terorizmu, je úplne absurdné. To je snáď jasné aj malému dieťaťu,” podotýka podplukovník Černý, ktorý je prezidentom mimovládnej organizácie Liga Libe, ktorá proti smernici aktívne bojuje.
“Dnes už to nie je problém zbraní, ani legálnych alebo nelegálnych, ale je to o tom, že najviac útokov je spáchaných prostriedkami, ako sú kuchynské nože, automobily. Všetko okolo nás, čo je bežne dostupné, sotva niekto nejakú smernicou zakáže a bude nejako systémovo obmedzovať,” hovorí Černý.
Avšak podobné iniciatívy už sú. V auguste 2018 starosta Londýna Sadiq Khan vyhlásil, že chce v niektorých miestach v meste zakázať automobily. Stalo sa tak po teroristickom útoku pri Westminsterskom paláci, kedy útočník narazil autom na chodcov a niekoľko ich zranil. O plošnom zákaze áut v mestách celkom vážne píše americký liberálny portál Buzzfeed. Londýnsky starosta v rovnakom roku ešte pohrozil prísnymi trestami pre všetkých tých, ktorí pri sebe nosia nôž. Tentoraz to bola reakcia na vlnu útokov za použitia noža v jeho meste.
“Žiadne výhovorky: neexistuje dôvod, prečo by človek mal mať pri sebe nôž,” napísal Khan na Twitter. “Každý, kto ho nosí a bude chytený, pocíti plnú silu zákona,” pohrozil.
Vskutku nože, aj tie vreckové, predsa primárne slúžia na vraždenie. Ako inak by sme ich mohli využiť?
Dnes je v Británii zakázané nosiť nože dlhšie ako tri palce (niečo cez 7 cm) “bez dobrého dôvodu”. Vlastnenie strelných zbraní je jedno z najprísnejších v Európe. Skutočný počet zločinov spáchaných strelnými zbraňami je veľmi nízky, ale útokov nožmi aj napriek prísnej reguláciu rapídne rastie. V roku 2013 ich podľa britského štatistického úradu bolo menej ako 25 tisíc, zatiaľ čo dnes je ich okolo 40 tisícov.
Pritom Česká republika patrí medzi štáty s najnižším počtom vrážd v Európskej únie. Naopak podľa Eurostatu v prvej desiatke sú štáty ako Francúzsko, Británia, Fínsko alebo Belgicko, v ktorm smernica vznikla.
“Nie je to o zbraniach. Je to o ľuďoch,” vysvetľuje podplukovník Černý,” o ľuďoch dobrých a ľuďoch zlých. V tej západnej Európe, ktorá by tak rada obmedzovala naše životy svojimi zákazmi a direktívami, tých zlých ľudí majú zrejme viac a dalo by sa povedať čím ďalej viac, ako je vidieť na raste kriminality, násilia, a dokonca aj spomínaného terorizmu. ”
Cesta totalitných režimov
Komisia pritom iniciovala svoju smernicu po teroristických útokoch v Paríži v roku 2015. Avšak strelné zbrane, ktoré boli použité pri útoku, sa do krajiny prepašovali z Balkánu a boli nelegálne držané. Nelegálny obchod so zbraňami táto smernica nevyrieši. Naopak ho paradoxne môže ešte zhoršiť.
Ostatne to bola jedna z námietok českého ministerstva vnútra. Vtedajší minister Milan Chovanec upozornil, že smernica prispeje k odlivu legálnych zbraní do nelegálnej sféry. Nie všetci občania sa totiž budú chcieť svojho majetku zbaviť a niektorí si pravdepodobne ponechajú novo zakázané zbrane. Mnohé z nich sa dostanú na čierny trh, kde si ich práve môžu kúpiť teroristi alebo iní zločinci.
Pritom smernica nezakazuje iba zbrane, ktoré sú otvorene útočné ako guľomety, ale aj samonabíjacie (tzv. Poloautomatické) strelné zbrane, ktoré sú označené ako veľkokapacitné (tj. Napr. Krátke zbrane schopné vystreliť cez 21 nábojov bez dobíjateľných). Podľa experta však ide o úplne štandardné zbrane a týchto zásobníkov sú medzi ľuďmi státisíce.
Paradoxne na tieto zákazy preto doplatí práve poctiví občania, ktorí, aby si zaobstarali zbraň, museli prejsť pomerne dlhým a náročným procesom. Teroristi či kriminálnici, ktorí sú už odhodlaní spáchať zločin, žiadny zákaz zbraní neobmedzí a celkom iste nebudú riešiť počet nábojov v zásobníku.
“Tieto direktívy paradoxne odzbrojujú obete zločincov a teroristov, a to je na tom to najhoršie,” hovorí Černý. “Ako bývalý policajt vám môžem potvrdiť jedno, že aj tá najlepšia polícia nemôže byť vždy a všade. To by každý musel mať jedného až dvoch policajtov. Než príde polícia, slušný občan by sa mal mať možnosť brániť, “zdôrazňuje podplukovník.
Európska únia a mnohé krajiny sa či už vedomky, alebo nevedomky uberajú cestou totalitných režimov, kde občania spravidla zbraň vlastniť nemôžu.
“Odjakživa platila jedna vec, že bezbranný a vystrašený občan je ľahko ovládateľný. Tí najväčší diktátori, či už to bolo v čase komunizmu alebo fašizmu, prvé, čo urobili, slušným bezúhonným ľuďom odobrali ich zbrane, “pozastavuje sa nad snahou EÚ zakázať legálne súkromné zbrane podplukovník Černý.
Česko má dokonalý systém
Podľa neho by sa členské štáty EÚ namiesto takéhoto zákazu mali radšej inšpirovať veľmi kvalitnou legislatívou, ktorá je v Českej republike. Skvelým príkladom sú regulácie pre znehodnocovanie zbraní.
Jednou zo strelných zbraní, ktorá bola použitá v útoku v parížskom Hypercacher v roku 2015 (ktorý sa odohral súčasne s útokom v Charlie Hebdo), bola puška vz.58, ktorá bola nedostatočne znehodnotená na Slovensku a prerobená späť na vražednú zbraň. Európska komisia mala už od roku 2008 za úlohu vydať technické špecifikácie pre znehodnocovanie zbraní. To splnila, ale až v decembri 2015, takmer rok po útokoch v Charlie Hebdo.
“My sme to znehodnocovanie mali už predtým v našom dokonalom zákone vyriešené tak, že ostatné štáty by sa mohli inšpirovať,” upozorňuje Pavel Černý. “Preto by som povedal, že aj tak krv tých, čo umreli prerobenými zbraňami v Paríži, padá do istej miery aj na hlavu Európskej komisie. Tá však našla vinníka iného: vlastníkmi legálnych súkromných zbraní, “uzatvára podplukovník.
Vzhľadom na to, že podľa Černého je súčasný právny poriadok upravujúci držby zbraní úplne postačujúci, jeho organizácia Liga LIBE iniciovala petíciu, v ktorej požaduje prijatie novely ústavného zákona o bezpečnosti ČR, čo kodifikuje do ústavného poriadku právo na legálne vlastníctvo zbraní za účelom zaistenia obrany a vnútornej i vonkajšej bezpečnosti štátu. Týmto chce garantovať práva českých občanov na nadobúdanie vlastníctva, držanie a nosenie zbraní.
Zaujímavosťou prijatej smernice je aj to, že ju nesprevádzala analýza vplyvu, ktorá je inak bežná. Tú si nechalo vypracovať Ministerstvo vnútra ČR. Okrem vyššie spomínaných problematických bodov ministerstvo upozorňuje aj na tú skutočnosť, že jej prijatie môže ohroziť zbrojnú výrobu v Českej republike. Konkrétne spomína Českú zbrojovku a. . V Uherskom Brode a firmu vyrábajúcu strelivo Sellier & Bellot a. s. Agentúra Sputnik požiadala Českú zbrojovku a. s. o komentár, avšak do uverejnení článku odpoveď nedostala.



















