Azovci za Medvedčuka? Ako sa uskutočnila najkontroverznejšia výmena zajatcov od začiatku konfliktu a čo to znamená…

Bratislava 23. septembra 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Iryna Timofeeva,Ukrainian Security service Press Office)

Zajatci z pluku Azov aj s veliteľmi, zahraniční vojaci, ktorí slúžili v ukrajinskej armáde, a jeden z lídrov na Ukrajine už zakázanej strany Opozičná platforma za život Viktor Medvedčuk, údajne podozrivý z vlastizrady, boli prepustení zo zajatia

V noci 22. septembra sa uskutočnila najväčšia výmena zajatcov od začiatku ukrajinského konfliktu. Nad tým čo viedlo k tejto, pre mnohých len ťažko pochopiteľnej, výmene sa zamýšľa portál Strana.ua, známy ukrajinský bloger Anatolij Šarij a na stránke denníka Vzgľad sa k nej vyjadril už aj vodca DĽR Denis Pušilin. Prinášame vám to najdôležitejšie z ich komentárov:

Výmena vyvolala jasot na Ukrajine, pocit zrady v Rusku, zatiaľ čo sprostredkovateľ výmeny, Turecko, uviedlo, že bol urobený krok k ukončeniu vojny. V rámci výmeny sa Ukrajine podarilo vrátiť 215 vojakov – vrátane 108 Azovcov. Celkovo 124 dôstojníkov – vrátane príslušníkov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU), pohraničnej služby a ďalších agentúr. Zelenskyj a Jermak tvrdili, že Rusko odovzdalo 200 väzňov, teda väčšinu, za samotného Viktora Medvedčuka, ukrajinského politika, ktorý má blízko k Putinovi a je kmotrom ruského prezidenta. Podľa ukrajinského prezidenta ruská strana najprv ponúkla výmenu za 50 ukrajinských vojakov. Neskôr sa tento počet zvýšil na 200. Ukrajinské orgány tvrdia, že Medvedčuk poskytol všetky svedectvá, takže súdny proces môže pokračovať bez jeho osobnej prítomnosti. Ďalších päť ukrajinských dôstojníkov zo závodu Azovstaľ bolo vymenených za 55 ruských zajatcov.

Tými piatimi dôstojníkmi sú veliteľ Azova Denis Prokopenko (prezývaný Redis), zastupujúci veliteľ 36. brigády námornej pechoty Sergej Volynskij (Volyn), velitelia Azova Svjatoslav Palamar (Kalina) a Oleg Chomenko a veliteľ 1. samostatného práporu námornej pechoty Jevgenij Bova. Výmenu sprostredkoval turecký prezident Erdogan. Podľa podmienok dohody zostanú v Turecku „v úplnom bezpečí a v pohodlných podmienkach” a pod osobnou ochranou tureckého vodcu, uviedol ukrajinský prezident. Ukrajinská televízia vysielala komunikáciu Zelenského s bývalými zajatými veliteľmi prostredníctvom videospojenia. „Máme sa dobre, náš zdravotný stav je uspokojivý, ďakujem vám a celému tímu za to, čo ste urobili,” povedal Zelenskému veliteľ Azova Prokopenko. Prezidentská kancelária tiež uviedla, že medzi prepustenými Ukrajincami sú tri ženy – Mariana Mamonova, Jana Šumoveckaja a Anastasia Černenka. Keď boli zajaté, boli tehotné.

Erdogan, ktorý pôsobil ako sprostredkovateľ, označil túto výmenu za „dôležitý krok k ukončeniu vojny” a uviedol, že je výsledkom jeho rozhovorov s Putinom a Zelenským. Pripomeňme si, že ešte nedávno turecký prezident povedal, že Ukrajina a Rusko sa dohodli na výmene približne 200 ľudí. Boli tu však aj ďalší sprostredkovatelia. S pomocou Saudskej Arábie bolo prepustených 10 cudzincov – medzi nimi občania Spojeného kráľovstva, USA, Švédska, Chorvátska a Maroka, ktorí bojovali na strane Ozbrojených síl Ukrajiny (OSU).

Štátna saudskoarabská tlačová agentúra zverejnila na Twitteri video, na ktorom je vidieť, ako cudzinci vystupujú z lietadla. Na záberoch sú zachytení Briti Sean Pinner a Aidan Aslin, ako aj Maročan Saadoun Brahim. Všetci traja boli zajatí v apríli a v lete ich súd DĽR odsúdil na trest smrti. Je tiež známe, že boli prepustení aj dvaja Američania, Alexander Druke a Andy Huhne. Túto informáciu bez uvedenia mien potvrdil aj  minister zahraničných vecí USA Anthony Blinken.

Rusko sa k výmene najprv oficiálne nevyjadrilo. Až na druhý deň napoludnie ruské ministerstvo obrany oznámilo, že prebehla výmena. „V dôsledku zložitého procesu výmenných rokovaní bolo dnes večer z územia kontrolovaného Kyjevom na Ukrajine vrátených 55 vojakov ruských ozbrojených síl a Doneckej a Luhanskej republiky, ktorí boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve,” uviedla agentúra.

Ruská armáda sa zároveň nevyjadrila k prepusteniu vojakov Azova ani k výmene Viktora Medvedčuka. Medzitým ruské telegram kanály ukazovali fotografie ruských zajatcov na ceste domov. Médiá tiež ukázali moment, keď bývalých zajatcov vyložili v Moskve na letisku Čkalovskij.

Neskôr výmenu Medvedčuka potvrdil vodca DĽR Denis Pušilin. Uviedol, že to bol on, kto podpísal dekrét o výmene a vysvetlil, prečo bol Medvedčuk vymenený. „Pred mojimi očami, za účasti Viktora Medvedčuka, boli oslobodené tisíce ľudí,” povedal Pušilin. Podľa vodcu DĽR sú niektorí zo zajatcov odovzdaných Ukrajine vojnoví zločinci. Celkovo bolo jasné, že hlavnou osobou zodpovednou za túto výmenu sa mediálne stal Pušilin. „Chápem pocity a emócie každého z nás, ale podpísal som dekrét na základe toho, že životy našich chlapcov sú na prvom mieste,” povedal. „Prečo sú na strane nepriateľa len také „veľké“ mená? Je to jednoduché – kyjevský režim je v oblasti PR veľmi profesionálny,” povedal Pušilin. Vysvetlil, že Kyjev „nemá záujem o obyčajných vojakov ukrajinskej armády ani o obyčajných príslušníkov pluku Azov”. Podľa Pušilina ukrajinskú stranu „zaujímali len mená, išlo im o osobnú sebaprezentáciu, nič viac“. Zdôraznil, že pri výmene zajatcov s Kyjevom sa Rusko a donbaské republiky riadili potrebou vrátiť všetkých vojakov z ukrajinského zajatia, „bez ohľadu na ich hodnosti, bez ohľadu na ich náramenníky”, uviedla agentúra TASS.

Čo sa skrýva za výmenou?

Rusko zatiaľ neposkytlo žiadne bližšie vysvetlenie (hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odmietol prepustenie Medvedčuka komentovať). Na prvý pohľad to však vyzerá celkom neočakávane a zaujme hneď niekoľko vecí. Najskôr výmena Viktora Medvedčuka. Predtým sa z Ruska ozývali signály, že by mohol byť vymenený za vojakov pluku Azov. Proti tomu sa však v tom čase postavili mnohí zástancovia špeciálnej operácie. Potom Kremeľ vyhlásil, že Medvedčuk nie je vojnovým zajatcom a nebojoval na strane Ruska, takže ho nemožno vymeniť za iných vojnových zajatcov. Teraz bol vymenený. Podstatné je, že sa tak stalo v predvečer referenda o pripojení zabraných ukrajinských území k Rusku. A to už vyvolalo fámy, že Medvedčukovo prepustenie nejako súvisí s týmito referendami. A údajne môže získať nejakú pozíciu v ruskom mocenskom systéme, ktorá súvisí s „novými územiami”.

Po druhé, z Kremľa a z republík už skôr prichádzali vytrvalé signály, že Azovci nebudú vôbec predmetom výmeny a budú postavení pred tribunál. Súd Mariupoľa sa na to už začal otvorene pripravovať. A ako vidíme, opäť došlo k zmene stratégie. To isté platí aj pre zahraničných vojakov, ktorí sa zapojili do radov OSU. Predtým boli odsúdení na trest smrti zastrelením, ale teraz boli bez akéhokoľvek vysvetlenia prepustení.

V Rusku preto táto výmena vyvolala rozhorčenie v kanáloch aplikácie Telegram, ktoré podporujú špeciálnu operáciu. Očividne očakávali rovnocennejšiu výmenu – o to viac po takých drastických krokoch Ruska v súvislosti s referendami a čiastočnou mobilizáciou. A tiež na pozadí Putinových hrozieb, že v prípade útoku na ruské územie použije jadrové zbrane. Ruské ministerstvo obrany sa jednoznačne snažilo zmierniť túto zradu argumentom, že 55 Rusov prepustených z Ukrajiny bolo v zajatí týraných – t. j. museli byť zachránení za každú cenu.

Rovnako prekvapivé sú aj opatrenia spojené s veliteľmi Azova a ďalších formácií zajatých na Azovstali. V Turecku zostanú až do konca vojny, pričom ich pohyb bude zrejme obmedzený. Zjavne to bola podmienka Ruskej federácie. Hoci už teraz je jasné, že Azovci sa v blízkej budúcnosti stanú mediálnymi hviezdami bez toho, aby vstúpili na Ukrajinu. Inými slovami, na prvý pohľad táto výmena pre Ruskú federáciu zjavne nie je výhodná. Okrem toho je to v rozpore s usmerneniami, ktoré predtým vydali ruské orgány, ako aj vedenie DĽR, ktoré je pod ich kontrolou.

Existuje mnoho vysvetlení toho, čo sa stalo, od zrady až po rafinovaný plán. Mimochodom, je možné, že súčasná výmena je prológom k širšej výmene „všetci za všetkých”, ktorú už ohlásil ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Je však pravdepodobnejšie, že dohôd bolo viac, a to nielen s Ukrajinou, ale aj na medzinárodnej úrovni. Naznačuje to hneď niekoľko faktorov: aktívna účasť Turecka a Saudskej Arábie, prepustenie všetkých alebo takmer všetkých zajatých cudzincov a pozitívne komentáre USA a Veľkej Británie. To znamená, že táto výmena bola s najväčšou pravdepodobnosťou adresovaná externým hráčom a bola s nimi dohodnutá.

Pozornosť v tejto súvislosti púta Erdoganovo tvrdenie, že výmena, ktorá sa uskutočnila, je krokom k ukončeniu vojny. Je to naozaj tak? Výmena skutočne vyzerá ako istý druh „zálohy” zo strany Ruska, ktorú poskytuje Ukrajine aj Západu. A ak áno, musí existovať nejaký recipročný krok (nie nevyhnutne na úrovni zajatcov). Môže ním byť aj prísľub Ukrajiny neútočiť na civilné ciele počas referenda.

Za zmienku stojí aj to, že k výmene došlo presne v deň, keď Rusko dramaticky zvýšilo stávky v tejto vojne oficiálnymi nárokmi na časť ukrajinského územia (referendá) a vyhlásením mobilizácie. A tiež načrtnutím „červených línií” pre použitie jadrových zbraní (pri útoku na ruské územie, kam Ruská federácia plánuje zahrnúť aj časť ukrajinských regiónov). V tejto súvislosti sa na Západe už objavili hlasy, že Rusko tak môže vyhlásiť akúsi vyjednávaciu pozíciu, z ktorej je pripravené začať vyjednávať s Ukrajinou a Západom o ukončení vojny. A vydanie osôb, ktoré Moskva predtým zamýšľala využiť na iné účely, vyzerá ako ďalšie „gesto dobrej vôle”. A ako znak medzinárodnej  spôsobilosti Ruska k dohode – najmä na pozadí jeho tvrdšieho postoja voči Ukrajine.

Ak si spomenieme na prvé mesiace prezidentovania Vladimíra Zelenského, takéto výmeny symbolizovali určité oteplenie vzťahov, ak nie medzi krajinami, tak na úrovni Kremľa a Bankovej (sídlo úradu prezidenta Zelenského). Pravda, nakoniec sa to skončilo vojnou. Preto je ešte teraz predčasné tvrdiť, že najväčšia výmena počas špeciálnej operácie ukončí vojnu. Rovnako ako ju neukončila dohoda o obilí, ktorú sprostredkovalo Turecko.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Západ zmenil svoju pozíciu voči Rusku po Putinových vyhláseniach o referende a čiastočnej mobilizácii. Vyhlásenia o pokračovaní vyzbrojovania Ukrajiny prichádzali včera celý deň z USA, NATO aj EÚ. A vojenskí experti blízki Pentagónu z Inštitútu pre štúdium vojny, dnes uviedli, že v Putinových slovách sa nevyskytla hrozba jadrového úderu na Ukrajinu (t. j. je možné pokračovať v podpore protiofenzívy OSU).

Zazneli však aj ďalšie výroky. Nemecký kancelár Scholz povedal, že by sa nemala pripustiť priama eskalácia medzi Ruskom a Západom. Denník New York Times zverejnil analýzu, podľa ktorej sa situácia stala nestabilnejšou a dilema, ako ďalej vyzbrojovať Ukrajinu bez toho, aby sa dostala do jadrovej vojny, sa zvýšila. Takéto pochybnosti však už zazneli aj predtým. Oficiálna rétorika Západu o Ukrajine sa zatiaľ nezmenila. To znamená, že v tom, čo sa tam deje, nevidia veľkú hrozbu pre seba (alebo ju nedávajú najavo). A vo všeobecnosti sú teraz pozície Ukrajiny a Ruska úplne opačné. Na oboch stranách je teraz prvoradé vojenské riešenie tejto otázky.

Na druhej strane, výmena názorov ukázala, že diplomatické kanály zostávajú zachované a konzultácie sa nezastavujú. A keď sa objaví politická vôľa rokovať, tieto kanály môžu fungovať.

„Všimnite si ukážkovú rozsiahlu výmenu väzňov, ktorá sa uskutočnila včera, práve v deň mobilizácie. Donedávna nikto neveril, že je niečo také vôbec možné. Rusi pohrozili Azovcom súdnym procesom a cudzinci boli odsúdení na trest smrti. A potom boli vymenení. Pričom za Medvedčuka. To ukazuje, že za zástenou vonkajšej eskalácie, ktorej sme teraz svedkami na pozadí mobilizácie a referenda, prebiehajú aj zákulisné procesy, o ktorých nie je verejnosť informovaná. Nemôžeme preto stopercentne vylúčiť scenár, že eskalácia bude dovedená do nejakého krajného bodu, a potom ustúpi o pol kroku späť a na niečom sa dohodnú,” uviedol pre portál Strana.ua zdroj z diplomatických kruhov.