Môj profil 
Predplatné
Teoretické modely Veľkého tresku dostatočne presne predpovedajú, koľko látky sa počas tejto udalosti vytvorilo, čo dalo vzniknúť nášmu vesmíru. Ale všetky známe vesmírne objekty dohromady nedávajú viac ako polovicu tejto hmoty. Preto pred tromi desaťročiami fyzici predpovedali, že niekde vo vesmíre sa nachádza jeho “chýbajúca“ časť, a astronómovia aktívne hľadajú túto “stratenú“ hmotu.
Autori nového výskumu – vedci z Austrálie, USA a Čile pod vedením Jean–Pierra Macquarta z austrálskeho Medzinárodného centra pre výskum astronómie ICRAR – študovali rýchle rádiové výboje – silné rádiové impulzy neznámeho pôvodu, ktoré je možné zaznamenať rádioteleskopmi.
Tieto krátke záblesky pochádzajú z rôznych častí oblohy bez zjavnej zákonitosti a trvajú len niekoľko milisekúnd. Počas tejto doby realizujú obrovskú energiu, ktorá sa rovná energii vyžarovanej Slnkom počas niekoľkých tisíc rokov.
Zložité pozorovania
Vedci nikdy nevedia, kde možno nabudúce očakávať výskyt rýchlych rádiových zábleskov, je ťažké ich detekovať pomocou tradičných metód a teleskopov, preto autori použili na pozorovanie radiointerferometer ASKAP v observatóriu Murchison na západe Austrálie.
“ASKAP má široké zorné pole, asi 60-krát väčšie ako spln, a môže robiť snímky vo vysokom rozlíšení,” uvádza tlačová správa ICRAR slová jedného z autorov štúdie, Ryana Shannona z Technologickej univerzity vo Swinburne. “To znamená, že môžeme relatívne ľahko zachytiť výbuchy a potom zistiť ich miesto s neuveriteľnou presnosťou.“
“Keď teleskop zaznamená záblesk, nahráva ho v priamom prenose počas zlomku sekundy,“ pokračuje ďalší autor, doktor Keith Bannister z Austrálskej národnej vedeckej agentúry CSIRO, ktorá vyvinula systém zachytávania impulzov, použitý v tejto štúdii. “To umožňuje určiť polohu záblesku s presnosťou rovnajúcou sa hrúbke ľudského vlasu, nachádzajúceho sa vo vzdialenosti dvoch stoviek metrov.“
Vzhľadom k tomu, že vedci poznali vzdialenosť od zdroja svetla a stupeň rozptylu lúča vďaka tomu, že spracovali údaje týkajúce sa celkovo šiestich rádiových zábleskov, dokázali určiť hustotu vesmíru. Ukázalo sa, že všetka stratená hmota je vo vesmíre medzi hviezdami a galaxiami, ale vo veľmi rozptýlenej forme.
“Medzigalaktický priestor sa len veľmi málo podobá ,normálnej’ látke,” hovorí McQuart. “Jeho hustota zodpovedá jednému alebo dvom atómom v bežnej kancelárskej miestnosti.“
Na rozdiel od temnej hmoty, ktorá tvorí asi 85 percent všetkej hmoty vo vesmíre a doteraz zostáva nepolapiteľná, je “chýbajúca“ látka úplne baryonická, to znamená, že sa skladá z normálnych protónov a neutrónov, ktoré tvoria hviezdy, planéty a všetky hmotné predmety známeho sveta.
Vedci dúfajú, že po spustení nového, najväčšieho rádiofrekvenčného interferometra na svete SKA (Square Kilometer Array), dokážu pozorovať viac rýchlych rádiových výbojov, čo im umožní ešte lepšie skúmať neviditeľnú časť hmoty vesmíru.
.jpg)
.JPG)
