Môj profil 
Predplatné
Buenos Aires 29. novembra (TASR) – Veľký súdny proces vo veci zločinov spáchaných počas vojenskej junty v Argentíne v rokoch 1976-83 začal sa v stredu v Buenos Aires. Pred súd predstúpilo 68 osôb obžalovaných z únosov, mučenia a vrážd, spresňuje agentúra AP.
Medzi obžalovanými sú aj bývalí vojenskí piloti, ktorí mali z palúb svojich lietadiel do oceánu zhadzovať liekmi omámených odporcov vojenskej diktatúry.
Všetci obvinení mali niečo spoločné s tajnou väznicou, ktorá existovala na pôde školy vojenského námorníctva v blízkosti Buenos Aires a počas junty slúžila na elimináciu ľavicových vzbúrencov. Podľa odhadov väznicou prešlo okolo 5000 ľudí, väčšina z nich je nezvestná.
Nový súdny proces je v poradí už tretím, ktorý sa týka spomínanej školy, ale je z nich najväčší, pretože ako obete v ňom vystupuje 789 ľudí. Počas procesu súd vypočuje vyše 900 svedkov.
Medzi obžalovanými je viacero armádnych dôstojníkov a poddôstojníkov, ako aj vysokopostavených činiteľov junty vrátane bývalého kapitána Alfreda Astiza, známeho i ako Anjel smrti, ktorý ako agent prezrádzal a vydával junte disidentov.
Obžalovaní piloti, píše AP, sa po páde diktatúry zamestnali v civilných leteckých spoločnostiach. Jedného z nich – Julia Pocha – vydalo do Argentíny Španielsko, kde sa dlhé roky živil ako pilot komerčných letov.
Obžalovaný penzionovaný navigátor Emir Sisul Hess podľa výpovedí bývalých kolegov vyhlasoval, že "väzni z lietadiel padali ako mravce", a tvrdil, že boli "ľavicovými teroristami, ktorí si zaslúžili smrť". Hess, podobne ako aj mnohí jeho kolegovia, odmieta obvinenie, že sa zúčastňovali na "letoch smrti".
Na lavici obžalovaných je i bývalý minister financií Juan Alemán, ktorý je obvinený z účasti na mučení, podobne ako aj prokurátor Gonzalo Torres de Tolosa.
Ľudskoprávni aktivisti mali veľmi dlho podozrenie, že lietadlá námornej pechoty sa používali na zhadzovanie tiel zmiznutých prívržencov opozície do mora pri brehoch Argentíny a Uruguaja, ale istotu v tejto veci nadobudli až po tom, ako sa v roku 1995 bývalý kapitán Adolfo Scilingo verejne priznal, že do mora v rámci dvoch letov zhodil 30 liekmi omámených aktivistov opozície. Ako uvádza AP, hrozí, že Scilingo bude odsúdený na súhrnný trest 1000 rokov väzenia.
Argentínsky tím forenznej medicíny v roku 2005 identifikoval niekoľko tiel, ktoré v roku 1997 na argentínske pobrežie vyplavil Atlantický oceán. Vyšlo pritom najavo, že k zlomeninám končatín, ktoré konštatovali u väčšiny obetí, došlo pravdepodobne pri ich dopade na hladinu mora z veľkej výšky.
Stanica BBC informovala, že snahy o dosúdenie tých, ktorí prenasledovali odporcov vojenského režimu, sa začali v Argentíne v roku 1983. V roku 1986 však prezident Raúl Alfonsín vyhlásil amnestiu na všetky zločiny spáchané počas vojenskej diktatúry, čo zdôvodnil tým, že atmosfére v spoločnosti také procesy neprospievajú. Jeho zákony boli zrušené v roku 2003. Odvtedy bolo vynesených vyše 250 rozsudkov. Medzi odsúdenými sú i ľudia, ktorí stáli v čele junty, vrátane generálov Jorgeho Videlu a Reynalda Bignoneho.
.jpg)
.JPG)
