Môj profil 
Predplatné
Denník uvádza, že arcibiskup a zároveň dlhoročný profesor filozofie na Katolíckej univerzite blízky priateľ pápeža Benedikta XVI., je známy ako “prelát disentu”.
“Všetky moje slová vychádzajú z toho, že si dobre uvedomujem závažnosť situácie dnešného katolicizmu a verím, že k tomu, aby sme sa dostali z tejto situácie, potrebujeme presné povedomie o tom, čo je zlé a preto sa to snažím zdôrazňovať,” vysvetľuje arcibiskup.
Podľa arcbiskupa na Západe prebiehali počas posledných dvoch storočí hlboké antireligiózne tendencie, ktoré sa prejavili v racionalizme a osvietenstve. Tento štýl myslenia a konania sa stáva dominantným a človek má predstavu o sebe a o svojej intelektuálnej, morálnej, technickej a vedeckej sile ako o jedinej miere sveta.
Arcibiskup si myslí, že pápež František je manipulovaný sekulárnou spoločnosťou a jeho počiatočná výpoveď stráca silu. Sekulárna spoločnosť využíva jeho slová k svojím cieľom, ktoré nemajú s kresťanstvom nič spoločné. Existuje určité spolčenie medzi určitou časťou kresťanstva a sekulárnou spoločnosťou, ku ktorému je Cirkev neschopná povedať „nie“, čo bude podľa jeho názoru úplne nevyhnutné.
Na otázku prečo na rozdiel od katolicizmu sa islam nenachádza v kríze identity, arcibiskup vysvetľuje, že je to tým, že islam má skôr politický rozmer: “Viac než viera, je islam zákonom, statusom, zosumarizovaným v slove šaria.”
“Na rozdiel od kresťanstva, ktoré vyzdvihuje ľudskú slobodu a slobodu človeka až do tej miery, že z neho robí partnera Boha vo viere, islam človeka neberie do úvahy. Moslim má hodnotu len v sociálnom a politickom kontexte, v ktorom žije. Nie je náhoda, že islam sa šíri medzi slabými, ktorí potrebujú autoritu, aby ich niekto ochránil.”
Arcibiskup má takisto obavy z “tendencie islamu zrážať hodnoty západnej civilizácie ako je napr. rozlišovanie medzi politikou a náboženstvom. Čo je jedným z kľúčových aspektov západného práva.“
“V islame sú to náboženské autority, ktoré vydávajú zákony a fatwy, ktoré môžu viesť až k trestu smrti.“
K otázke masovej migrácie má arcibiskup kritický postoj: “Integrácia musí byť rozumná a nemôžeme otvoriť dvere ako na párty, bez toho, aby sa zdôraznili ľudské, ekonomické a sociálne náklady prisťahovalectva, pretože to znamená ideologickú ľahostajnosť. Som katolík a preto som pre prijatie rozmanitosti, ale to nemôže byť bez opatrení, pretože to povedie k rozdrveniu a vylúčeniu našej spoločnosti. To nie spôsob akým kresťanská Európa integrovala nové elementy, ktoré prispeli k nášmu bohatstvu.“ A dodáva “Je úlohou inštitúcií stanoviť podmienky, aby zabránili tomu, že sa kresťanstvo stane vyhnancom vo vlastnom domove.“
Na otázku prečo globalistické hnutie tak veľmi tlačí na prijatie masovej migrácie, arcibiskup vyjadril presvedčenie, že normalizácia masovej migrácie “slúži veľkej zglobalizovanej ekonomike, ktorej cieľom je vytvorenie lacnej pracovnej sily.“
Katarína Hanzlíková
.JPG)
.jpg)
