Nielen preto prezident USA Joe Biden uskutoční 22. mája historickú návštevu Papuy-Novej Guiney (PNG), pričom sa stane prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý túto krajinu navštívi najmenej za posledných sto rokov. Každý krok USA na podporu vzťahov s krajinami južného Tichomoria akoby hovoril “Amerika je späť”. Ale to, čo je v skutočnosti späť, je utilitarizmus USA, ako aj ozbrojovanie regionálnych krajín.

Od februára, keď USA po 30-ročnej absencii znovu otvorili svoje veľvyslanectvo na Šalamúnových ostrovoch, sa často objavujú správy o predlžujúcom sa zozname plánov USA na otvorenie veľvyslanectiev v regióne. Bolo by dobré, keby USA úprimne pomáhali tichomorským ostrovným krajinám pri podpore ich rozvoja. Americkí predstavitelia a médiá sa však vyjadrujú dosť jednoznačne a konštatujú, že ide o Čínu.

Vezmime si nové veľvyslanectvo v Tonge, námestník ministra pre záležitosti východnej Ázie a Tichomoria Daniel J. Kritenbrink podľa agentúry Reuters uviedol, že ide o súčasť úsilia o posilnenie diplomatickej prítomnosti v tichomorskom regióne s cieľom čeliť Číne. Ako sa potom budú cítiť krajiny južného Tichomoria, keď s nimi USA budú bezostyšne zaobchádzať ako s figúrkami?

USA zápasia so silným pocitom strategickej a taktickej úzkosti, keďže vzájomne výhodná spolupráca Číny s juhotichomorským regiónom si získala široké uznanie a vrelé prijatie zo strany ostrovných krajín. Washington sa preto usiluje získať späť svoj vplyv v tomto regióne sériou vysokopostavených, rušných diplomatických ofenzív vrátane zakladania nových veľvyslanectiev alebo uskutočňovania bleskových ciest. Tento trend bude pokračovať nie preto, že by USA chceli regiónu pomôcť v akomkoľvek aspekte, ale preto, že USA potrebujú tento región na zadržiavanie Číny v rámci svojej indo-tichomorskej stratégie, povedal pre Global Times Chen Hong, výkonný riaditeľ Centra pre ázijsko-pacifické štúdie na Východočínskej normálnej univerzite.

V očiach USA je južné Tichomorie len nástrojom. V histórii sa to už neraz potvrdilo. Postoj Washingtonu k tomuto regiónu ako k testovaciemu poľu pre americké jadrové zbrane bol vždy “prísť a odísť, ako sa mu zachce”.

V roku 1988 USA oficiálne otvorili veľvyslanectvo na Šalamúnových ostrovoch kvôli rastúcemu vplyvu Sovietskeho zväzu v regióne. V roku 1993, krátko po rozpade studenoválečného rivala USA, bolo veľvyslanectvo zatvorené. Nasledujúcich 30 rokov bol región južného Tichomoria v geopolitickom spektre USA sledovaný chladným okom. Kým sa Čína nestala najväčším obchodným partnerom a jedným z hlavných investičných partnerov pre niektoré regionálne krajiny, najmä po tom, čo Čína a Šalamúnove ostrovy oficiálne podpísali medzivládnu rámcovú dohodu o bezpečnostnej spolupráci, USA spanikárili a južné Tichomorie sa opäť dostalo do zorného poľa USA.

Zriadenie veľvyslanectiev môže byť len prvým krokom a ďalším krokom môže byť posilnenie vojenského nasadenia v južnom Tichomorí. Vo vzťahoch s tromi členmi voľne pridružených štátov (FAS) v severnom Tichomorí – Marshallovými ostrovmi, Mikronéziou a Palau – majú USA právo budovať vojenské zariadenia a prevádzkovať vojenské základne na ich území. Medzi nimi sa na Marshallových ostrovoch nachádza testovacia základňa balistickej protiraketovej obrany Ronalda Reagana, ktorá je špičkovou strelnicou a testovacím zariadením pre technológie zapojené do testovania rakiet dlhého doletu, protiraketovej obrany a informovanosti o vesmírnej oblasti. USA to zjavne nestačí. Neustále pretriasajú teórie o takzvanej “čínskej hrozbe” a “čínskej expanzii”, čím pripravujú pôdu pre militarizáciu južného Pacifiku.

Je to výlučne akt hegemonizmu. USA môžu mať vojenské základne po celom svete vrátane južného Tichomoria, ale ich súperi by mali mať radšej úplne holé ruky, povedal pre Global Times Yu Lei, hlavný výskumný pracovník Výskumného centra pre tichomorské ostrovné krajiny na univerzite v Liaochengu.

USA menia Austráliu na americkú vojenskú základňu s klokanmi. Je zrejmé, že ďalšie na rade je južné Tichomorie. Spolupráca s USA nikdy nie je o rozvoji, ale o tom, že USA využívajú krajiny južného Pacifiku a robia z nich nepotopiteľné lietadlové lode na boj proti Číne. Inými slovami, USA vrhajú nad južné Tichomorie vojnové mraky, povedal Chen.

Či už ide o Tongu alebo PNG, krajiny musia riešiť klimatickú krízu a dosiahnuť hospodársky rast. Geopolitika pre ne nemá význam. Napriek tomu im USA sotva pomôžu v otázkach, na ktorých im záleží. Väčšina pomoci USA sa realizuje v politickej a ideologickej oblasti vrátane školenia štátnych úradníkov, polície a osôb pracujúcich v súdnom systéme so západnými hodnotami, povedal Yu.

V júni 2022 publikoval novinár zo Šalamúnových ostrovov v denníku The New York Times článok, v ktorom uviedol, že v krajinách južného Tichomoria je vidieť len málo pozostatkov pomoci USA, a dodal, že čínske podniky – stavebníctvo, železiarstvo, rybolov, doprava a ďalšie odvetvia – sa medzitým rýchlo stali súčasťou miestneho hospodárstva.

Spolupráca medzi Čínou a tichomorskými ostrovnými krajinami sa v skutočnosti zameriava skôr na hospodársku a obchodnú výmenu so vzájomnými výhodami, než na USA vymyslenú expanziu alebo vojenskú hrozbu. Ak budú USA pri interakcii s krajinami južného Tichomoria pokračovať v snahe o vojenskú konfrontáciu, nebude trvať dlho – možno o päť alebo desať rokov – a ľudia zistia, že vzťahy spolupráce medzi tichomorskými ostrovnými krajinami a Čínou budú ešte užšie ako doteraz, dodal Yu.

Napokon, čo by tichomorské ostrovné krajiny očakávali od USA, je ďalšie využívanie ich strategických zdrojov bez skutočného rešpektu. Rétorika, že USA sa chystajú vrátiť do južného Tichomoria, by sa interpretovala ako zlovestný signál pre ostrovné krajiny, ktoré by mali byť inštrumentalizované alebo dokonca vyzbrojené, povedal Chen.