Americký žurnalista: Európa podporuje Sorosa namiesto Orbána a znáša za to dôsledky

Európa 15. februára 2019 (HSP/Foto: Kombosnímka HSP/TASR/AP-Olivier Hoslet, Mindaugas Kulbis)

V Európe sa zrážajú dve protichodné myšlienky medzi maďarským premiérom Viktorom Orbánom a finančníkom Georgem Sorosom, ktorý navždy ovplyvní tento kontinent, uvádza v komentári pre RT americký žurnalista Robert Bridge, podľa ktorého Brusel zvažuje len jednu z týchto možností

Podľa Bridgea by “v každom období európskych dejín považovali Viktora Orbána za ušľachtilého štátnika”, pretože  sa pokúša robiť presne to, čo urobili ostatní európski lídri po stáročia pred ním: brániť kontinent pred zahraničnými útokmi.

“Ale teraz sú radikálne nové časy a staré pravidlá už neplatia,” poznamenáva Bridge.

V súčasnosti milióny zúfalých migrantov z Blízkeho východu a severnej Afriky, trpiacich nevyčísliteľnými pustošivými nezmyselnými vojnami a chudobou, smerujú k európskym hraniciam v snahe dosiahnuť mier a šťastie. “Na tomto rozprávaní je veľa pravdy,” píše Bridge, “zaslúžia si nielen súcit, ale aj fyzickú pomoc”, ale “zároveň sa od Európanov očakáva, že obetujú všetko, čo pomôže týmto novým prichádzajúcim bez ohľadu na ich náklady”.

Ako príklad uvádza Nemecko, ktoré žiadateľom o azyl poskytuje mesačne sumu 354 eur za mesiac vrátane zdravotného poistenia. Na roky 2017 až 2020 vyčleňuje takto až 77,6 miliárd eur, preto “niet divu, že iba v roku 2015 prešlo papierovými hranicami Nemecka viac ako milión ľudí”.

Preto Bridge kladie dosť odvážnu otázku: “Bola by táto veľká migrácia ľudí bez sľubu veľkorysých dávok?”

Na vykrytie týchto obrovských rozpočtových úvah má podľa neho šéf nadácií otvorenej spoločnosti George Soros takéto riešenie: “Na financovanie sa skôr či neskôr budú musieť vyberať nové európske dane.”

A je tu ešte jedna otázka: “Ako je možné, že George Soros dokázal Európanom predať svoj nepreukázaný a veľmi drahý plán pre otvorené hranice?”

Ako Bridge ďalej píše, v priebehu rokov získal Soros približne 226 “spoľahlivých spojencov” v Európskom parlamente, aby presadil svoju víziu novej odvážnej Európy.

Jeho Inštitút otvorenej spoločnosti pre európsku politiku (OSEPI), ktorý je v EÚ politickou skupinou Nadácie otvorenej spoločnosti, sa v minulom roku stretol s členmi Európskej komisie až pri 65 rôznych príležitostiach.

Do toho na pôdu EÚ vstupuje Viktor Orbán, ktorého úloha v európskych dejinách je zrejmá. “Vodca prudko nezávislého Maďarska zaujal k nelegálnej imigrácii postoj nulovej tolerancie a odmietol dovoliť čo i len jedinému nelegálnemu prisťahovalcovi vstúpiť do svojej krajiny. Medzitým prijali podobné kroky iné krajiny – Poľsko, Česká republika a Slovensko, ktoré spolu s Maďarskom tvoria anti-imigračnú ‘Vyšehradskú skupinu’. Zároveň sa v celej Európe popularitou vlnia pravicové strany,” pripomína situáciu Bridge.

Orbánov plot z ostnatého drôtu je “v priamom rozpore s Bruselom” a mainstream to spája s “autoritárstvom”, k čomu Bridge poznamenáva, “akoby predtým neexistoval koncept národných hraníc v histórii”.

Ani ďalší nový Orbánov nápad nie je Bruselu pravdepodobne blízky, ktorým je spôsob riešenia hlbokého demografického problému v Európe: daňové a úverové stimuly pre rodiny ako súčasť úsilia vlády o zvýšenie pôrodnosti bez pomoci prisťahovaleckých tokov.

“V Európe sa rodí čoraz menej detí. Pre Západ je odpoveďou imigrácia, ale my potrebujeme maďarské deti,” vyhlásil Orbán.

Naproti tomu Soros poradil európskym zákonodarcom v roku 2016, že EÚ by mala vynaložiť 30 miliárd eur na “prijatie aspoň 300-tisíc utečencov ročne”. Podľa neho to by nejakým spôsobom malo kompenzovať demografický a pracovný nedostatok na kontinente.

Správa OECD však zistila, že menej ako 40% prisťahovalcov absolvovalo vyššie vzdelávanie a ďalšia štúdia ukázala, že iba 8% žiadateľov o azyl boli prijatých spoločnosťami ako kvalifikovaní pracovníci.

“Napriek jasným signálom, že veľké plány Georgea Sorosa pre Európsku úniu sú úplným neúspechom, Brusel naďalej dbá na každé svoje slovo a súčasne podniká kroky na potrestanie Orbána,” upozorňuje Bridge.

Tento týždeň Soros varoval bez akejkoľvek straty irónie, že ak sa Európa “neprebudí”, “pôjde v ceste Sovietskeho zväzu v roku 1991”. Poukazoval pritom na nárast pravicových strán v Európe, ale podľa Bridgea “nenaznačil, že jeho veľká myšlienka o otvorených hraniciach mohla jednoducho prispieť k takejto Sorosom nazvanej radikálnej nerovnováhe”.

Na záver Bridge prízvukuje: “Je veľmi znepokojujúce, že Brusel je ochotný dať militarizujúcemu finančníkovi toľko dôvery pri pochybných motívoch otvorenia európskych brán nelegálnemu prisťahovalectvu, zatiaľ čo znevažuje demokraticky zvolenú európsku hlavu štátu za snahu uplatniť prirodzené opatrenia pri situácii, ktorá je zjavne mimo kontrolu.”