Americký vojenský rozpočet ráta na rok 2020 so 738 miliardami USD, ide o navýšenie o 22 miliárd USD oproti minulému roku. V konečnom dôsledku je však porovnanie amerických výdavkov vo vzťahu ku kvalite amerických zbraní pre USA značne nelichotivé. Napriek tomu však americké zbrojenie priblížilo svet bližšie k jadrovej vojne a takisto Američania otvorene hovoria že dozrel čas k tomu, aby opätovne zvýšili svoju vojenskú prítomnosť vo vesmíre (rozumej na orbite v blízkosti Zeme).

Američania sa rozhodli odstúpiť od dohody o jadrových zbraniach s Ruskom a sú pripravení modernizovať americký jadrový potenciál. Cieľom Američanov je presadiť čo najviac nových jadrových amerických hlavíc W76-2 v ozbrojených silách USA. Ide o americké hlavice s nižšou ničivou silou. Americkí generáli sú ale presvedčení, že tieto rakety s obmedzeným jadrovým ničiacim potenciálom sú podstatne vhodnejšie pre vedenie útočných vojenských operácii, pretože umožnia americkým jednotkám operovať v bojovom priestore ohraničeného jadrového konfliktu.

Spomenuté americké zbrane zvyšujú pravdepodobnosť jadrovej vojny a ohrozujú bezpečnosť najmä Iránu. Rusi a Číňania môžu na rozdiel od Iránu spávať pokojnejšie, ich jadrový potenciál je totiž taký obrovský, že v prípade vojenského konfliktu dokážu vymazať USA zo zemského povrchu. Američania to vedia, a preto voči Rusku a Číne na rozdiel od Iránu postupujú mimoriadne opatrne.

Agresivita Američanov, ktorej korene treba hľadať v americkej frustrácii zapríčinenej americkými neúspechmi sa prejavuje nielen vo vzťahu k Iránu, Rusku a Číne, ale Američania sa už otvorene snažia používať brutálny politický a ekonomický nátlak aj voči svojím tradičným spojencom v Európe. Pokiaľ Turecko odmietlo plniť úlohu amerického tajtrlíka a Erdogan prinútil Američanov správať sa k Turecku pomerne korektne, Nemci to od Američanov schytávajú z každej strany. Americkí lokaji v EÚ plnia i naďalej servilne príkazy Američanov. Nemci však čoraz hlasnejšie repcú, pretože čoraz viac Nemcov odmieta predstavu, že Američania budú rozhodovať o osude Nord Stream-2, prijatím ktorého by Nemci značne obmedzili americké možnosti parazitovať na Nemecku.

Berlínski odborníci považujú Nord Stream-2 za nevyhnutný pre svoju energetickú bezpečnosť. Americké sankcie voči Nemcami podporovanému projektu rozčarovanie z Američanov v Nemecku ešte viac zvýrazňuje. Nemecký minister financií Olaf Scholz, ktorého netreba považovať za sympatizanta Američanov, už otvorene vyhlásil, že americké kroky voči Nord Stream 2 vníma ako vážne zasahovanie do vnútorných záležitostí Nemecka a Európy, i ako ohrozenie nemeckej suverenity.

Washington odôvodňuje sankcie za plynovod Nord Stream 2 ako ochranu záujmov Ukrajiny a ako bránenie neprimeraného vplyvu Ruska na Európu. Plynovod, ktorý by obišiel Ukrajinu a Poľsko by znamenal pre Poľsko a Ukrajinu, krajiny ktoré sú hlavným baranidlom USA voči Rusku, značné finančné straty. Samozrejme finančné straty by pocítili aj Američania, ktorí zinscenovali majdan na Ukrajine, pretože ak sa presadí Nord Stream-2, predaj predraženého amerického plynu Európe by mohli Američania rovno zabaliť. Oslabenie amerického nátlaku by oslabilo možnosti pre USA na Európe parazitovať.

Na vývoj situácie ohľadne Nord Stream-2 reagovala Ulrike Demmer, hovorkyňa kancelárky Angely Merkelovej, ktorá sa sústredila v prvom rade na obavy Ukrajiny. Ulrike Demmer rovnako ako Merkelová však americkým predstavám a nátlaku zásadnejšie neoponuje. V globálnej integrácii by však už štátoprávne a ideologické rozdiely nemali byť najmä medzi spojencami určujúcim činiteľom zahraničnej politiky.

Americká mentalita je absurdná. Pre každý suverénny štát v 21. storočí by mal byť národný záujem najvyššou prioritou v oblasti riešení vývoja zahraničných vzťahov. Američania usilovne od skončenia 2. svetovej vojny v západnej Európe presadzovali vo vedení štátov vydierateľné politické elity, ktoré plnili a budú plniť americké predstavy. Keď sa parazitovanie nedarí, pripraví sa vo Washingtone farebná revolúcia alebo vojenský útok bez vypovedania vojny, Američania už ostentatívne ukazujú, že im nerobí žiadne problémy porušovať medzinárodné právo a zákony.

Turci sa úspešne odstrihávajú od amerického vplyvu a od neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku Erdogan robí všetko preto, aby turecké pozície v Malej Ázii a na Blízkom východe čo najviac posilnil. Ruské S-400 vážne oslabili možnosti Američanov zákerne zaútočiť letecky voči Turecku, Erdogan ťaží z rozporov medzi Ruskom a USA v Sýrii k tomu, aby presadzoval pre Turecko výhodné geopolitické predstavy. Môže tak činiť, pretože moc proamerických politikov v Turecku bola zlomená.

Pokiaľ čiastočne počuť z EÚ protiamerické reptanie Francúzska, Nemecka a čiastočne Talianska (nechuť kupovať predražené americké zbrane, násilné presadzovanie amerických ekonomických záujmov v EÚ, energetická bezpečnosť), najmä z východu EÚ zaznieva smerom k Washingtonu servilný hlas miestnych politických elít, ktoré sú pripravené bezvýhradne Američanom slúžiť. Východné krajiny Európy Američania postupne ovládli od roku 1989 cez proamerické elity, ktoré si Američania vychovali.

V Európe silnejú protiamerické nálady, to čo robia Američania by mala demokratická a občianska spoločnosť odsúdiť a takémuto neprijateľnému tlaku je potrebné odolávať. Napriek enormným snahám proamerického mainstreamu, ktorý sa snaží propagandisticky americké kroky obhajovať, protiamerické reptanie počuť čoraz silnejšie. Pred 10 rokmi bolo reptanie voči Američanom nemysliteľné, v najbližších rokoch sa ale bude reptanie voči Američanom zvyšovať. A ak Američania budú pokračovať aj ďalej v brutálnom nátlaku na “svojich spojencov” môže to nakoniec priniesť v ére multipolárneho sveta medzinárodnú izoláciu USA.

Američania by nemali zabúdať, že krv je síce lepkavá tekutina, no trvalo sa s ňou prilepiť k trónu nedá.