Alžírski mučeníci: „Nikto nám nemôže vziať život, my sme ho už darovali“

Vatikán/Alžírsko 7. decembra 2018 (HSP/TK KBS/RV/Foto:PrintScree:Vatikán)

Už túto sobotu 8. decembra, na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie, sa v alžírskom meste Oran uskutoční blahorečenie 19 mučeníkov z konca 20. storočia (1994-1996). Prinášame stručný prehľad ich životných príbehov

Budúci blahoslavení sú rehoľníkmi a rehoľníčkami z ôsmich rozličných kongregácií, ktorí sa v ťažkých časoch terorizmu rozhodli zotrvať v Alžírsku po boku ľudí, ktorým slúžili, aj napriek občianskej vojne.  Integrovaní medzi moslimami vydávali svedectvo o Kristovej láske ku všetkým. Na ich mučeníctvo Cirkev pamätala už v jubilejnom roku 2000 pri slávnosti v Koloseu 7. mája na počesť mučeníkov 20. storočia.

Temné obdobie terorizmu v Alžírsku

Ťažké obdobie terorizmu, ktoré sa v Alžírsku trvalo v rozpätí rokov 1991 – 2002, bolo poznačené atentátmi a krvavými stretmi medzi vládnymi ozbrojenými silami a islamistickými fundamentalistami, pri ktorých prišlo o život viac než 150 tisíc ľudí. Medzi nimi bolo aj 19 spomínaných mučeníkov – 13 rehoľníkov, vrátane jedného biskupa a šesť rehoľníčok –, ktorí budú onedlho blahorečení v chráme Notre-Dame de Santa Cruz v Orane.

Začlenení medzi ľuďmi, aby im vydávali svedectvo o nezištnej láske, chceli jednoducho žiť ako kresťania medzi moslimami,  pokračovať vo svojom každodennom živote, nablízku svojim susedom, mladým ľuďom, seniorom či núdznym. Ozbrojená islamistická skupina ich však považovala za nepriateľov islamu. V októbri roku 1993 táto teroristická organizácia, po tom, ako ohrozovala na živote všetkých, ktorí podporovali vládu, vydala ultimátum cudzincom, aby opustili Alžírsko v priebehu jedného mesiaca. Mnohí sa však rozhodli zostať.

Brat Henri a sestra Paul-Hélène viedli knižnicu

Brat Henri Vergès z kongregácie maristov a rehoľná sestra Paul-Hélène Saint-Raymond z Kongregácie malých sestier Nanebovzatej, obaja pôvodom z Francúzska, boli zavraždení v máji roku 1994 v knižnici diecézy Alžír. Brat Henri, ktorý bol zodpovedný za knižnicu, pôsobil zároveň aj ako učiteľ a riaditeľ školy. Spolu so sestrou sa venovali pastorácii mladých. Sestra Paul-Hélène bola v Alžírsku od roku 1963 a venovala sa najmä pomoci chudobným ľuďom.

Španielske augustiniánky opatrovali odkázaných na pomoc

Misionárske augustiniánky zo Španielska, sestry Caridad Álvarez Martín a Ester Paniagua prišli o život na ceste na svätú omšu v októbri roku 1994. Sestra Caridad žila v Alžírsku už viac než 30 rokov. Obe sestry pomáhali starým ľuďom, deťom, postihnutým a chudobným osobám. Sestra Ester, ktorá sa osobitne venovala chorým ľuďom,  reagovala na nebezpečnú situáciu slovami: „Nikto nám nemôže vziať život, pretože my sme ho už darovali.“

Štyrom bielym otcom prišli moslimovia aj na pohreb

V decembri toho istého roku (1994) boli vo svojej komunite v Tizi Ouzou zavraždení štyria rehoľníci z kongregácie Misionárov Afriky, ľudovo nazývanej „bieli otcovia“. Traja z nich boli pôvodom z Francúzska – P. Jean Chevillard, P. Alain Dieulangard, P. Christian Chessel a jeden z Belgicka – P. Charles Deckers. Venovali sa mladým a viedli knižnicu. O veľkej náklonnosti miestnych ľudí voči bielym otcom svedčí aj fakt, že na ich pohreb prišli stovky moslimov.

Misionárky Notre-Dame pomáhali sirotám a učili krajčírstvu

Sestra Bibiane Leclerq z Francúzska a sestra Angèle-Marie Littlejohn z Tuniska, misionárky z rehole sestier Notre-Dame des Apôtres (Našej Panej apoštolov), boli zavraždené v hlavnom meste Alžír v septembri roku 1995, keď sa vracali zo svätej omše. Ich pastorácia spočívala v starostlivosti o siroty a vo vyučovaní dievčat v krajčírskej škole vedenej kongregáciou. Krátko pred smrťou sestra Angèle-Marie povedala: „Nesmieme mať strach. Musíme len dobre žiť prítomný moment… Ostatné nám nepatrí.“

Sestra Odette sa zapájala medzi kresťanov aj moslimov

V novembri 1995 bola v Alžíri teroristom zastrelená sestra Odette Prévost z Francúzska z rehole Malých sestier Božského Srdca. Aby lepšie porozumela ľuďom, medzi ktorými žila, čítala Korán a chodila do modlitbových skupín kresťanov aj moslimov. Vedomá si nebezpečenstva smrti, definovala vtedajšiu spoločensko-politickú situáciu slovami: „Je to privilegovaný moment na opravdivejšie prežívanie vernosti Ježišovi Kristovi a Evanjeliu“.

Príbeh siedmich trapistov z Tibhirine pozná svet aj z filmového plátna

Dobre známou skupinou mučeníkov je sedem trapistických mníchov z Tibhirine, členov Rádu cisterciánov prísnej observancie. O život prišli v marci roku 1996. Unesení boli zo svojho kláštora Notre-Dame de l´Atlas ležiacom približne 60 km od hlavného mesta Alžír. Po dvoch mesiacoch od ich únosu sa našli v okolí len ich hlavy. Bratia: Paul Favre-Miville, Luc Dochier, Michel Fleury a rehoľní kňazi: Christophe Lebreton, Bruno Lemarchand,  Célestin Ringeard a Christian de Chergé, boli pochovaní na cintoríne ich kláštora. Ich príbeh je verejnosti známy aj vďaka francúzskemu historickému filmu „O bohoch a ľuďoch“ z roku 2010.

Mons. Pierre Claverie, biskup diecézy Oran

Ako posledný z 19 mučeníkov bol zavraždený biskup diecézy Oran Mons. Pierre Claverie z rehole dominikánov. O život prišiel spolu so svojím moslimským šoférom v auguste 1996 po výbuchu bomby v jeho automobile. Mons. Claverie, ktorý veriacich povzbudzoval k pokojnému spolunažívaniu a k úcte voči druhým, hovorieval: „Mučeníctvo je to najväčšie svedectvo lásky. Nejde o to, aby sme utekali smerom k smrti, ani aby sme vyhľadávali utrpenie pre utrpenie…, ale práve vylievaním vlastnej krvi sa približujeme k Bohu.“