Môj profil 
Predplatné
V tomto roku iránsky minister zahraničných vecí už tretíkrát prichádza do Číny. Dve predchádzajúce návštevy, vo februári a v máji, zabezpečili Teheránu diplomatickú podporu v tvrdej konfrontácii s USA.
Tentoraz Mohammad Džavád Zaríf tiež prišiel do Číny pre podporu v presadzovaní svojej iniciatívy. V kuloároch summitu G7 v Biarritzi sa ukázalo, že Irán chce dohodnúť export minimálne 700 tisíc barelov ropy a ideálne až 1,5 milióna barelov ropy denne, výmenou za dohodu so Západom o zachovaní jadrovej zmluvy z roku 2015. Čína a India sa pritom uvádzajú ako odberatelia tejto ropy, ktorá môže byť oslobodená od amerických sankcií.
V interview pre Sputnik nevylúčila túto možnosť odborníčka z Ústavu orientálnych štúdií Ruskej akadémie vied Irina Fjodorovová.
“Vzhľadom na to, že prebiehajú veľmi napäté diplomatické rokovania na najvyššej úrovni medzi európskymi krajinami a Iránom, medzi európskymi krajinami a USA, nemôžeme vylúčiť, že Irán získa nejaké úľavy. Európske krajiny sú zainteresované v zachovaní jadrovej zmluvy. Pozvanie Iránu v kuloároch G7 je práve svedectvom záujmu európskych krajín a Iránu o pokračovaní v obchode s ropou,” uviedla odborníčka.
Uviedla tiež, že bez ohľadu na sankcie zostane Čína jedným z najväčších odberateľov iránskej ropy. “Samozrejme, najdôležitejšou otázkou v rokovaní Zarífa v Pekingu bude práve otázka zachovania dodávok iránskej ropy do Číny, to je najdôležitejšia otázka,” dodala Fjodorovová.
Peking prejavuje záujem aj naďalej, v znížených objemoch nakupuje iránsku ropu. Zároveň, je jeho pozícia dostatočne opatrná. Čína sa snaží nedávať žiadnu zámienku k zhoršeniu, už tak dosť napätých vzťahov s USA, domnieva sa odborníčka.
Akú podporu môže Čína poskytnúť Iránu v podmienkach, keď USA, ako to ukázal summit G7, nie sú zatiaľ ochotné ani k formálnym kontaktom s Teheránom? V odpovedi na túto otázku Sputnika riaditeľ Centra štúdia Iránu pri Juhozápadnej univerzite Ji Kaiyun uviedol:
“Predovšetkým, je potrebné stanoviť dve základné pozície. Po prvé – dôležitosť čínsko-amerických vzťahov podstatne prevyšuje dôležitosť čínsko-iránskych vzťahov. Z komplexného strategického hľadiska sú USA dôležitejšie pre čínske záujmy ako akákoľvek iná krajina na svete, a nielen Irán. Po druhé, k realizácii čínskeho projektu spolupráce Pás a cesta sa Irán považuje za uzlový, stáť na morskej a pozemnej Hodvábnej ceste. To znamená, že pri presadzovaní Pásu a cesty Čína musí rozvíjať a podporovať vzťahy s Iránom.
Odborník vymenoval päť prioritných sfér podpory Teheránu zo strany Pekingu.
“Po prvé, Čína môže úzko spolupracovať s Iránom v oblasti turistiky, aby podporovala priaznivú interakciu. Každoročne, príchod do Iránu jedného milióna čínskych turistov má priamy vplyv na jeho ekonomiku. Po druhé, čínska vláda bude podporovať rozširovanie investícií a operatívnej činnosti štátnych podnikov v Iráne. Po tretie, rozvoj spolupráce medzi Čínou a Iránom v oblasti vzdelávania a kultúry.
Po štvrté, Čína aktívne obhajuje hlasovacie právo Iránu, podporuje jeho kritiku USA za jednostranné komplexné sankcie. Po piate, Čína v súlade so svojimi možnosťami ešte stále dúfa, že bude spolupracovať s krajinami EÚ, aby pomohla Iránu vybehnúť z ťažkostí. Celkovo je podpora Iránu zo strany Číny pragmatická, svedčí o pevnom základe čínsko-iránskeho priateľstva.”
Po Číne navštívi iránsky minister zahraničných vecí Japonsko a Malajziu. Možnosť dodávok iránskej ropy bude pravdepodobne hlavnou témou rokovaní aj v Tokiu. Japonský premiér Šinzó Abe však nedokázal nasledovať príklad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a uskutočniť v Biarritzi rokovanie s iránskym ministrom zahraničných vecí.
Japonský premiér to neurobil zrejme preto, že sa obával hnevu zo strany USA, hoci sa vie, že Abe má dobré vzťahy so Zarífom a pred summitom G20 v Osake letel do Teheránu. Vtedy sa predpokladalo, že sa Japonsko chystá pozvať na G20 iránskeho prezidenta Hasana Rúháního, takže v Biarritzi mu nič okrem prítomnosti Donalda Trumpa nebránilo v stretnutí s Rúháním.
.jpg)
