Premiér novej slovenskej vlády Robert Fico reprezentoval Slovensko na summite členských štátov v Bruseli. V priamom prenose sme mohli vidieť vystupovanie skutočného štátnika, politika suverénneho štátu, dôstojného reprezentanta Slovenska. Robert Fico je skúsený a medzinárodne ostrieľaný politik, ktorý hovorí doma to, čo je pripravený povedať aj v zahraničí a nie je odkázaný na poklonkovanie ani smerom na Západ, ani na Východ, lebo štátny záujem je len jeden – je ním záujem o Slovensko a jeho občanov.

A potom sme videli celkom iný obraz. Doma sme za ostatné dni boli svedkami vyčíňania opozície, ktorá vnášala do povedomia občanov hororové scenáre, údajne o konci právneho štátu na Slovensku, lebo vláda chce zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, úrad, ktorý nemal vôbec vzniknúť.

Pozerám sa s údivom na cirkus, ktorý sa odohráva v slovenskom zákonodarnom zbore, a na burcovanie občanov do verejných protestov pod falošnými heslami. To, čo robí opozícia, na čele s prehnane asertívnym predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom, ktorá sa chválila, že bude konštruktívnou opozíciou, je všelijaké, len nie konštruktívne.

V čase, keď veľká časť našich spoluobčanov trpí núdzou, nefunguje nám zdravotníctvo, ceny potravín a liekov sa neúmerne zvýšili, a keď vláda premiéra Robert Fica intenzívne hľadá všetky možnosti konsolidovať situáciu a nastoliť cestu postupného ozdravovania štátu, tak „konštruktívna“ opozícia hecuje občanov a silou-mocou sa snaží v nich vzbudiť negatívne emócie, aby destabilizovala politickú situáciu a s ňou potenciálne aj celý štát.

Počas ostatných troch rokov vtedajšia vládna koalícia obviňovala vtedajšiu opozíciu na čele s Robertom Ficom, že rozdeľuje spoločnosť. A čo robia oni teraz? „Stmeľujú“ našu spoločnosť? Aj slepý by videl, že je to presne naopak, že zámerne robia zle a chcú, aby bolo zle. Nemajú úctu ani k tradíciám kresťanstva, k adventnému času pokoja, k blížiacim sa sviatkom, o tradičných 100 dňoch pokoja pre novú vládu ani nehovoriac. Sotva prišla nová vláda do úradu, oni už rozoštvávajú ľudí, sľubujú ďalšie protesty, vnášajú nepokoj, nepohodu a zlobu.

V Bruseli sme videli Roberta Fica v priamom prenose, ako plynulou angličtinou ubezpečil generálneho tajomníka NATO Stoltenberga, s ktorým sa stretol nad rámec summitu EÚ, že Slovensko si je vedomé svojich atlantických záväzkov a bude ich plniť. Nezostal len vo všeobecnej rovine, ale kvalifikovane tlmočil prioritný záujem ozbrojených síl Slovenska na získaní moderného systému ochrany vzdušného priestoru, keďže sme náš systém S-300 dali Ukrajine.

Videli sme pozitívnu reakciu generálneho tajomníka NATO na stanoviská nášho premiéra a gesto vzájomného rešpektu medzi premiérom členského štátu NATO a výkonného predstaviteľa aliancie chlapským stiskom ruky. Aký to rozdiel v porovnaní s bývalými premiérmi Matovičom a Hegerom, kde jeden bol nevzdelaný a druhý v predklone až po pás! Títo chceli a mali byť reprezentáciou Slovenska?

A hoci to niektorí neradi vidia, premiér Fico bol lídrami členských štátov Únie v Bruseli dobre prijatý. Slovenským zradným europoslancom, ktorí tesne pred summitom Únie mútili vodu a špinili dobré meno svojho štátu, nič nevyšlo. Žiadne upaľovanie „bosoriek“ novej vlády SR sa nekonalo. Smutným je len fakt, že títo antislovenskí europoslanci si kydali do vlastného hniezda.  Zabudli, že bez ohľadu na ich politické tričká doma, keď sú vo svete, majú svätú povinnosť obhajovať dobré meno svojej vlasti a nie predbiehať sa v tom, kto jej viac uškodí.

Robert Fico ponúkol komisárovi Európskej komisie pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi pomocnú ruku, aby si overoval klamstvá, ktoré mu tlmočili títo pseudoreprezentanti nášho štátu, zvolení do europarlamentu z pravicových politických strán, ktorým je vlastenectvo, národ a štátny záujem ukradnuté. Komisár Ryeneders sa zatiaľ bez overenia skutočností vyhrážal Slovensku slovami „Eurokomisia nebude váhať zasiahnuť proti Slovensku akýmkoľvek spôsobom vrátane obmedzenia fondov, ak budú kroky Ficovej vlády v oblasti právneho štátu porušovať pravidlá EÚ“. Uviedol, že exekutíva EÚ bude zámery slovenskej vlády analyzovať. Chcem veriť, že komisár po vyhodnotení faktov zo strany slovenskej vlády nájde slová na opravu svojho prvotného a neadekvátneho gesta zdvihnutého prsta.

Premiér Robert Fico pred summitom v Bruseli veľmi správne predpokladal, že agenda na rokovanie bude ťažká a politicky citlivá. Úplne logicky a zákonite požiadal svojho českého kolegu premiéra Petra Fialu o zvolanie Vyšehradskej štvorky ešte pred summitom, aby sa premiéri štyroch štátov poradili. Český premiér nechcel takéto stretnutie a vyhovoril sa na to, že Poľsko ešte nemá ustanovenú svoju novú vládu. Poľsko na summite bolo prítomné a štyria reprezentanti V4 sa mali stretnúť a spolu hovoriť o dôležitých krokoch, ktoré boli programom bruselského summitu, čo sa žiaľ nestalo.

Náš premiér postupoval na summite vysoko profesionálne a s citom voči rôznorodosti stanovísk 27 členských štátov Únie. Fico nám na tlačovke vysvetlil, že si „šetril“ svoje právo veta na budúce mimoriadne dôležité otázky pre Slovensko, ktoré prídu na pretras neskôr, akou bude napríklad otázka migrácie. Summit odsúhlasil konsenzom 27 členských štátov začatie rokovaní o vstupe Ukrajiny do Únie napriek avizovanej oponentúre Viktora Orbána, ale právo veta si napokon neuplatnil ani premiér Orbán.

Summit však neodsúhlasil balík 50 miliárd eur pomoci Ukrajine a táto otázka bude predmetom ďalších rokovaní. Aby Maďarsko nemuselo blokovať rozhodnutie v otázke revízie rozpočtu, kde sa mal schvaľovať uvedený 50-miliardový balík, Orbán predčasne opustil rokovanie, čím nebol dosiahnutý konsenzus všetkých 27 členských štátov.

Preto tento zámer Európskej komisie bude prerokovávaný na mimoriadnom summite v januári 2024. Otázkou zostáva, či nie je v tejto zložitej finančnej etape, ktorú prežíva celá Európa,  suma 50 miliárd eur pre Ukrajinu nad rámec našich možností. Občania veľkých a bohatých členských štátov EÚ nepocítia finančnú záťaž navrhovaného balíka na pomoc Ukrajine. Skromnejší finančný balík a presun časti týchto prostriedkov pre členské krajiny by bolo adekvátnejším riešením. Otázkou tiež je, či prostriedky tejto masívnej pomoci Kyjevu budú efektívne využité, ak to máme povedať jemne a diplomaticky.

Nie všetci pochopili sarkastickú poznámku tuším Estónskej premiérky, ktorá odchádzajúc povedala, že videla klobásovú politiku na pôde Únie. Pripomeniem čitateľom vysvetlenie tohoto humorného sarkazmu. V medzinárodných diplomatických kruhoch, v ktorých som pôsobil 44 rokov, sa zvykne hovoriť žart, že kto má rád klobásy a zákony, nesmie sa ísť pozrieť ako sa vyrábajú, pretože aj vyrábanie klobás aj prijímanie zákonov v parlamentoch niekedy bývajú dosť nechutným procesom.

Maďarsko malo zásadné námietky voči snahe Kyjeva o členstvo, a tvrdilo, že vojnová vláda neurobila dosť pre boj proti korupcii. Budapešť požadovala „strategickú diskusiu“ o vzťahoch s Kyjevom pred akýmkoľvek rozhodnutím.

Rozhodnutie summitu o tom, že „Európska rada rozhodla otvoriť prístupové rokovania s Ukrajinou“, je predovšetkým rozhodnutím politickým. Ako prvý hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do EÚ v rokoch 1997 – 1998 si dovoľujem pripomenúť, že takéto rokovania môžu trvať roky, kým sa postupne neodstránia všetky otázniky nad plnohodnotným členstvom Ukrajiny v Únii.

Dobre viem, aká ťažká a strastiplná je štandardná cesta vedúca k plnohodnotnému členstvu. Z tohto zorného uhla potom námietky Maďarska voči snahe Kyjeva o členstvo, či už vo vzťahu k boju proti korupcii, ale aj celému radu ďalších kodanských kritérií, zostávajú naďalej aktuálne a budú predmetom rokovaní medzi EÚ a ukrajinskou vládou.

Tie rokovania o vstupe sú naozaj náročné a nekompromisné. Budú sa ich zúčastňovať odborníci z Európskej komisie a z členských štátov Únie a pozície Ukrajiny budú obhajovať vládni predstavitelia kandidujúceho štátu. Napĺňanie veľmi konkrétnych kritérií pod dohľadom ľudí zo všetkých členských štátov (z ktorých nie všetci budú mať chuť prižmúriť nad nedostatkami oko) už nebude môcť Kyjev obísť nejakým politickým lobizmom alebo požiadavkami na hromadné a dlhodobé výnimky. Skratky na ceste k plnohodnotnému členstvu v EÚ neexistujú a nevyplácajú sa.

Jozef Šesták

Autor je diplomat a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničia, bol prvým hlavným vyjednávačom pre vstup Slovenska do Európskej únie. Je autorom myšlienky ekonomickej diplomacie.

Prečítajte si tiež:

Premiér: Krajiny EÚ sa stavajú pokrytecky k situácii v Gaze