Okolo izraelského nukleárneho potenciálu existuje množstvo pochybností. Dôvodom je nepísané pravidlo izraelských bezpečnostných odborníkov nehovoriť o jadrovom potenciáli krajiny na verejnosti, uchová sa tak princíp zastrašenia. Ale samozrejme, k dispozícii sú niektoré informácie, ktoré umožňujú izraelský bojový potenciál hodnotiť.

Americký prezident Kennedy sa veľmi obával izraelského jadrového potenciálu a požadoval, aby Izrael prijal do Dimony (izraelské atómové centrum) amerických inšpektorov, ktorí by mohli monitorovať stav izraelského jadrového potenciálu. Izraelčania súhlasili, požiadali však, aby výsledkom monitoringu nebola žiadna oficiálna informácia smerom k verejnosti. Navyše podľa The Guardian boli možnosti amerických expertov monitorovať izraelský jadrový potenciál značne obmedzené, americkí experti nemohli zbierať vzorky, priniesť si vlastné zariadenia a podobne.

Hlavným súperom Izraela na Blízkom východe je Irán. Iránske aktivity vybudovať vlastný atómový priemysel narážajú na odpor Washingtonu a Tel Avivu. USA a Izrael dlhodobo sledujú cieľ zabrániť Iránu rozvíjať vlastný atómový program a vnímajú Irán ako najväčšiu hrozbu pre americké a izraelské záujmy na Blízkom východe. Ak by Irán vyrobil atómovú bombu, existovali by na Blízkom východe dve jadrové veľmoci Irán a Izrael a to by diametrálne zmenilo pravidlá politického súperenia v regióne Blízkeho východu.

Existuje päť základných faktov (alebo mýtov) o izraelskom jadrovom potenciáli:

1. Nikto presne nevie, koľko bojových jadrových hlavíc má Izrael k dispozícii

V roku 2008 bývalý americký prezident Jimmy Carter odhadol, že Izrael má k dispozícii 150 bojových hlavíc, v roku 2016 ich odhadol na 300. Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Javad Zarif tvrdí, že Izrael ich má k dispozícii 400, ale mnohí atómoví odborníci považujú tento počet za nereálny. Podľa nich Izrael disponuje 65 až 85 jadrovými hlavicami a tento názor zastáva aj RAND Corporation.

Otvorene, nikto to presne nevie. A to vyhovuje Izraelčanom, pretože všetci prípadní oponenti musia byť v strehu. Problémom však je fakt, že pokiaľ Izrael by nemohol na Irán vystreliť  všetky svoje bojové hlavice, Iránu stačí jedna bojová hlavica, aby zotrel Izrael, Libanon a veľkú časť Jordánska a Sýrie zo zemského povrchu.

2. Izrael oklamal USA, aby mohol rozbehnúť svoj atómový projekt

Iránska vláda bola pristihnutá pri stavaní  objektov  na obohacovanie uránu Mossadom a západnými spravodajskými službami dvakrát. V roku 2002 poskytla disidentská iránska skupina informácie Spojeným štátom poukazujúce na veľké obohacujúce zariadenia pri meste Natanz. V roku 2009 americké a európske spravodajstvo odhalilo ďalšie zariadenie na výrobu obohateného uránu, tieto tvrdenia však mnohí experti považujú za zavádzajúce.

Podľa predstaviteľov západných tajných služieb aj Irak vlastnil zbrane hromadného ničenia. Prišlo však k útoku na Irak a neskôr vysvitlo, že išlo o otvorené klamstvo, žiadne zbrane hromadného ničenia Irak nevlastnil. Irán navyše nie je jediná krajina, ktorá naschvál oklamala Spojené štáty a medzinárodnú komunitu za účelom získania času na vývoj plnohodnotného jadrového programu, pretože ako prví tak učinili už pred desaťročiami Izraelčania.

V 50. a skorých 60. rokoch izraelská vláda opakovane vyhýbavo reagovala na americké žiadosti o možnosť monitorovať izraelský jadrový program a klamala americkým spojencom v nádeji, že budú mať viac priestoru na rozvoj svojho jadrového programu. V roku 1960 hovoril Izrael o svojom reaktore v Dimone ako o textilnej továrni a označoval svoje podniky atómového priemyslu za metalurgické projekty.

Vtedajší izraelský minister zahraničných vecí Šimon Peres uisťoval prezidenta J.F. Kennedyho v roku 1963, že Izrael by nezaviedol jadrové zbrane do regiónu. Kennedy presadil kontrolu izraelského jadrového programu, dlho potom už  však americkým prezidentom neostal, v novembri 1963 ho v Dallase zastrelili.

3. Dôvod, prečo chce Izrael vlastniť atómovú zbraň

Zakladateľ izraelského štátu a prvý predseda vlády krajiny David Ben-Gurion si ustanovil ako hlavný cieľ svojej politiky zaistiť, že domovina židovského ľudu bude chránená pred stále prítomným nebezpečenstvom arabského útoku. Potreboval odstrašujúci prostriedok, ktorý by dokázal držať Arabov na uzde.

V jednom zo svojich listov v roku 1948 Ben Gurion naznačil, že Izrael nutne potrebuje urýchliť atómový výskum a získať atómové bomby, ktoré by chránili Izrael. V období 1948-1974 musel Izrael niekoľko krát čeliť útokom Arabov. Po svojej rezignácii Ben Gurion naďalej obhajoval snahy Izraela vybudovať mohutný a odstrašujúci jadrový potenciál. “Nepoznám žiadnu inú krajinu, ktorej susedia by každý deň volali po jej zničení. V Káhire, v Damasku alebo v Bagdade každodenne volajú po zničení Izraela, to je neodškrepiteľný fakt. Arabskí lídri nenávidia Izrael a chcú ho zlikvidovať.

4. Svet chcel už dlho, aby sa Izrael pridal do NPT (Nuclear Non-Proliferation Treaty = zmluva o nešírení jadrových zbraní )

Od roku 1995, keď signatári NPT oficiálne volali po „zriadení zóny bez jadrových a iných súvisiacich zbraní masového ničenia regionálnymi stranami Blízkeho východu,“ sa OSN snažilo presvedčiť Izrael, že podpísanie NPT a povolenie inšpektorom vykonávať monitoring je najlepší spôsob pre dosiahnutia tohto cieľa. Izrael ale odmietol splniť tieto požiadavky a dlho argumentoval, že izraelský jadrový program (ktorý krajina naďalej nepotvrdzuje, ani nepopiera) nie je ani zďaleka najväčším ohrozením bezpečnosti Blízkeho východu.

Toto nezastavilo signatárov NPT a Valné zhromaždenie OSN v zvyšovaní tlaku na Izrael. V roku 2009 odsúhlasilo Valné zhromaždenie uznesenie žiadajúce krajiny, ktoré nie sú ešte signatármi NPT, držať sa smerníc vyjadrením podpory pre  rozširovanie zóny  bez jadrových zbraní.  V roku 2010 až 189 krajín poslúchlo výzvu a začali sa podnikať kroky s cieľom vytvoriť bezjadrovú zónu na Blízkom východe.  Izraelčania nazvali dokument „chybný a pokrytecký“, odmietli ho a snahy signatárov NPT sa skončili neúspechom. V máji 2018 prišlo k novému pokusu presadiť NPT na Blízkom východe, ale USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko a ďalších 60 štátov odmietlo Arabmi navrhnuté uznesenie, ktoré by prinútilo Izrael dostať izraelský jadrový program pod  medzinárodnú kontrolu.

5. Izrael neustúpi a je presvedčený, že má pravdu

Barack Obama sa snažil zbaviť svet jadrových zbraní a odmietal predstavu, že sa súčasťou klubu jadrových veľmocí (Rusko, USA, Čína, Francúzsko, Pakistan, India, Izrael) stanú aj ďalšie krajiny. Nesprávny odhad v prípade držania jadrových zbraní dokáže pri konflikte vyostriť situáciu natoľko, že by prišlo k ohrozeniu života na Zemi.

Izrael sa odmieta podrobiť kontrole medzinárodného spoločenstva. Izrael tvrdí, že problémy na Blízkom východe nemajú nič spoločné s izraelským jadrovým arzenálom, ale sú svedectvom dysfunkcie arabského sveta. Sektárske konflikty, nekompetentné a brutálne vlády (Asad) a terorizmus tvoria cyklus násilia, ktorý kompromituje ideu arabského sveta. Ak chcú USA a Európa i arabské štáty riešiť problémy arabského sveta, alebo aspoň zmierniť ich negatívne efekty, izraelský jadrový program nie je smer, kam by mala viesť ich energia. Ani jedna osoba nebola zabitá izraelskými jadrovými zbraňami, státisíce Arabov však bolo zlikvidovaných konvenčnými zbraňami.

Podľa ruských expertov sú však izraelské tvrdenia značne pokrytecké. USA a Izrael ako jadrové veľmoci destabilizujú situáciu na Blízkom východe. Ak by obe krajiny nemali k dispozícii jadrový potenciál, nemohli by brutálne presadzovať svoju vôľu a predstavy. Ak sa Irán stane jadrovou veľmocou a vstúpi do klubu krajín vlastniacich jadrové bojové hlavice, politika Izraela sa s určitosťou značne zjemní a stane sa konštruktívnejšou.