Vznik, náleziská a ťažba striebra
Na celom svete bolo dodnes vyťažených 1,25 milióna ton striebra a jeho celosvetové zásoby klesajú. Keby sme mali vziať celkové množstvo striebra a vytaviť z neho kocku, bola by 40 metrov vysoká. To je zhruba výška sochy Slobody.
Aj keď sa stále viac striebra recykluje a vracia do výroby, vďaka jeho širokému využitiu v mnohých odvetviach priemyslu, je stále množstvo striebra nedostatočné.
Vznik a ťažba striebra
Čisté, rýdze striebro nachádzame v prírode vzácnejšie než zlato. Kryštalizuje ako jemné páperie v dutinách hornín, inokedy sa objavuje v podobe všelijako pokrútených drôtikov, zriedkavejšie vo forme plieškov alebo hrudiek.
Tieto podivuhodné kryštalické tvary patria tiež k zaujímavým vlastnostiam tohto bieleho kovu. Hŕstka jemných kryštalických nitiek niekedy pripomína prameň vlasov alebo dokonca kučeru, spleť korienkov, trs trávy, mach či vetvičku stromu. Preto sa tiež týmto tvarom odborne hovorí dendrity. Ďalej sa striebro vyskytuje v tzv. whiskeroch a veľmi zriedkavo v nugetách.
Ťažba
Strieborné nugety sa vytvárajú v hornej vrstve rudného ložiska, čo zodpovedá zákonitostiam o prvotnom triedení a kryštalizácii rúd, ktoré tvoria akúsi aureolu okolo tuhnúcej polotekutej hmoty v zemskej kôre.
Preto sa tiež väčšina rýdzeho striebra nachádza hneď pri začatí ťažby na novo objavenom ložisku – a keďže väčšina strieborných baní bola v starom svete známa už v stredoveku, a niekedy dokonca v staroveku, sú v súčasnosti unikátne nálezy takmer vylúčené.
Samozrejme na americkom kontinente je ešte veľa skrytého bohatstva a tunajšie strieborné bane poskytujú veľké množstvo rýdzeho striebra. Väčšinou to však nie sú whiskery ani veľké nugety, ale veľmi drobné zrnká a lupienky, ktoré necvičené oko vôbec nerozozná od “hlušiny”. Striebro sa totiž pokrýva čierno-šedou vrstvou a len na čerstvom vrype sa objaví striebristo biely kov s typickým leskom.
Najväčšie svetové náleziská striebra
Najväčšie svetové náleziská striebra boli objavené pri osídľovaní Ameriky Európanmi. Nové a bohaté ložiská poskytovali až niekoľko tonové okruhliaky a pláty bieleho kovu a všetko toto bohatstvo sa dovážalo do Európy. Cena striebra rýchlo klesala, čo podstatne ovplyvnilo dolovanie v celej Európe. Hlavným zdrojom striebra bolo Mexiko a Peru, zásoby z Mexika sa od 16. storočia dodnes vyvážajú do Európy.
V Peru a v susednej Bolívii sa od polovice 16. storočia do začiatku druhej svetovej vojny vyťažilo okolo 100 000 ton striebra. V Peru boli nájdené hrudy striebra až niekoľko tonovej hmotnosti. Po dobytí ríše Inkov sa v Peru objavovali stále nové a bohatšie ložiská striebra i zlata. Tak v roku 1630 bolo objavené bohaté ložisko Cerro dePasco , ktoré je dodnes najvýznamnejším strediskom baníckej a hutníckej práce v strednom Peru.
Investícia
Veľa investorov považuje striebro kvôli jeho cene za “zlato chudobných”. Odrádza ich pritom aj používanie striebra ako priemyselnej suroviny, čo môže neraz spôsobiť rapídne pohyby cien v spojitosti s cyklickým dvojstranným pohybom ekonomiky. Vidíme tak pravý opak zlata, ktoré je vnímané takmer len ako cenný metal.
Nie je tomu až tak dávno, keď bol trh so striebrom priam zavalený zásobami striebra. Tie vznikli po tom čo vláda USA stiahla z obehu mince obsahujúce striebro. Keďže daný kov sa nevyhodil, vznikol veľký nátlak na ceny striebra, ktoré padli až na hranicu dvoch dolárov. Neskôr sa cena vyrovnala, ale po dobu niekoľkých rokov nevedela prekročiť pomyselnú čiaru 5 dolárov za uncu. Keďže cena striebra sa v danom období výrazne odchýlila od vývoja cien zlata, vniklo striebro do povedomia investorov len ako priemyselná surovina.
Paradoxne u niektorých obchodníkov sa s daným názorom stretneme ešte aj dnes. A to aj napriek tomu, že od roku 2003 jeho cena vyrástla na fantastických 600%. Tak výrazný skok, z piatich dolárov na 30, však neostal nepovšimnutý a striebro si postupne mení svoj imidž. Podľa môjho názoru sme ale ešte nevideli všetko. Vidím totiž predpoklady pre ďalšie, minimálne zdvojnásobenie ceny v priebehu niekoľkých rokov. Čím vyššia je totiž cena, tým vyššia je aj jeho prestíž, čo neodvratne vedie k nárastu záujemcov o jeho kúpu. Postupne sa tak striebro opäť vypracuje na drahocenný kov.
1. Množstvo striebra nakupované pre priemyselné a investičné účely už roky prekračuje množstvo, ktoré sa za dané obdobie vyťaží. Táto medzera bola doteraz vypĺňaná zásobami, ktorých sa zbavovali ich majitelia na určitých cenových úrovniach. Keďže sa tieto zásoby nenávratne zmenšujú, ceny musia stúpnuť na úroveň, kedy sa dopyt a ponuka vyrovnajú.
2. Dopyt po striebre, či už zo strany priemyslu alebo investorov rastie aj naďalej a to oveľa rapídnejšie ako jeho produkcia. Súčasne kapacity nedokážu vykryť všetok dopyt, ktorý sa bude ešte viacej zväčšovať. Máme tak hnaciu silu pre stúpajúce ceny striebra.
3. Striebro s cenou okolo 16 dolárov za uncu, môže byť oveľa prijateľnejším investičným nástrojom pre menších investorov. Nie každý totiž môže investovať do zlata s cenou vyše 1100 dolárov za uncu.
4. Možno to ešte neviete, ale väčšina striebra sa chemický získava len ako vedľajší produkt pri ťažbe iných hornín, ako napríklad medi, olova a iných. Pri strieborných baniach je priemerná cena za vyťaženú uncu 14,80$, čo sa blíži trhovej cene a preto je teraz najvyšší čas na nákup.
5. Posledný krát, kedy bolo objavené nálezisko striebra dostatočne veľké na to, aby pohlo s cenami na trhoch si už z nás asi len málokto pamätá. Niet divu, keďže to bolo ešte koncom osemnásteho storočia v Comstock Lode v Nevade. Išlo o nálezisko s veľkým množstvom zásob rudy, v ktorej koncentrácia striebra dosahovala 25-50%. V dnešných dňoch je koncentrácia striebra v iných rudách neporovnateľne nižšia, približne asi 50 gramov na tonu spracovanej rudy.
6. Striebro je najrozšírenejší vodič prúdu. Viesť prúd dokáže aj zlato, ale kvôli svojej vysokej cene je pre väčšinu výrobcov neprijateľným riešením.
7. Striebro má v priemysle vďaka svojim elektrickým, izolačným a iným vlastnostiam viac ako 10 000 využití. Používa sa pri výrobe spínačov, keramických kondenzátorov, vodivých prísad a vodičov ako takých. Nezabúdajme tiež, že je prísadou pri spájkovaní, v solárnych paneloch, batériách, katalyzátoroch, ohrievačoch automobilových skiel a v neposlednom rade aj medicíne.
8. Striebro je nenahraditeľnou súčasťou rôznych elektronických zariadení, ktoré v poslednej dobe zažívajú obrovský bum. Ide najmä o mobilné telefóny, tablety, počítačové klávesnice, solárne trubice a rádiové čipové nálepky na tovar. Postupne si svet bez týchto zariadení ani nevieme predstaviť, vďaka čomu nadobúda striebro novú dôležitosť. S lepšiacou sa životnou úrovňou obyvateľstva v rozvojových krajinách je tento trend narastajúceho dopytu po nových zariadeniach skutočne dobre zaistený.
9. Z približne 50 miliárd uncí striebra, ktoré bolo doteraz vyťažené, len asi dve miliardy alebo inak 5% je vhodných na obchodovanie. Spôsobené to je nízkym podielom striebra v súčasných výrobkoch. Ak započítame terajšie ceny zistíme, že nie je výhodné tieto výrobky recyklovať a tak sa po ich použití vyhodia rovno so striebrom, ktoré sa v nich nachádza.
10. Je to veľký rozdiel oproti zlatu, kde bolo doteraz vyťažených asi 5 miliárd uncí, z ktorých je asi 50% stále vhodných na ďalšie obchodovanie. Len málokedy sa totiž zlato vyhadzuje, najmä pri tak vysokých cenách. Jeho množstvo je oveľa väčšie, keďže sa používa na výrobu šperkov alebo len ako investičný materiál.
11. Pomer medzi dopytom a ponukou striebra je teraz skutočne veľmi tesný. Na trhu je len približne ročná spotreba tohto kovu v porovnaní s jedenásťročnými zásobami v roku 1970.
12. Striebro ma množstvo využití aj vo sfére medicíny. Boli to ešte rímski vojaci, čo objavili že voda udržiavaná v strieborných nádobách vydrží dlhšie. Dnes je striebro v upravenej podobe prísadou množstva antibiotík. Používa sa v bandážach ako dezinfekčný prostriedok na rany alebo ako antibiotikum, ktoré po vnútornom použití potlačí škodlivé baktérie v črevnom systéme. Jeho dezinfekčné vlastnosti sa využívajú pri očisťovaní pitnej vody.
13. Americký dolár stratil od roku 2000 vyše 30% svojej hodnoty. Jeho hodnota sa ešte viac prepadla od roku 1971, a to až o vyše 80% vďaka zrušeniu zlatého štandardu. Od roku 1913, keď bol založený FED, prepadol sa dolár až o 95,6%.
Ak si teda porovnáme historický cenový vývoj a hlavne reálnu kúpnu hodnotu cenných kovov oproti cenovým vývojom dolára, zistíme že nerastné kovy sú výrazným nástrojom ako ochrániť vaše úspory. V daných časoch, keď vlády zneužívajú svoje postavenie a zaplavujú trhy ďalšou peňažnou likviditou v rozmeroch dávno nevídaných, je zlato a striebro jedným z mala nástrojov ako váš majetok ochrániť a možno aj zúročiť.
14. Ako zlato, tak aj striebro sú aj napriek svojim rozdielnym vlastnostiam veľmi jedinečnými kovmi. Nie je takmer žiadna šanca, že by sa jeden z týchto kovov dal umelo vyrobiť. Nestalo sa tomu tak ani za tisíce rokov a pravdepodobne sa ani nikdy nestane. To je to, čo ich robí exkluzívnymi. Nedajú sa tlačiť, kopírovať ani vyrábať. Môžete ich získať len ťažbou, kúpou alebo čiastočne aj recykláciou.
15. Ak si zoberieme účty v banke, dolárové pohľadávky alebo bondy, to sú všetko nielen istoty ale aj záväzky jednej zo strán. Podobné vlastnosti majú aj iné finančné nástroje a deriváty, ktoré boli vytvorené ľudstvom počas našej histórie. Cenné kovy sú jediným nástrojom bez rizika nesplnenia záväzkov a tým znehodnotenia jej hodnoty, stačí len aby ste ho mali vo fyzickom alebo inom bezpečnom vlastníctve. Hodnota kovov totiž nikdy neklesne na nulu, tak ako iných umelých aktív.
16. Celková hodnota striebra s ktorým sa obchoduje na trhoch je asi 70 miliárd dolárov (Facebook 400miliárd). Celková hodnota zlata je oproti tomu vyše štyroch biliónov dolárov. Ak si to porovnáme, tak zistíme že trh zo striebrom predstavuje asi iba 1.5% trhu zo zlatom. Nedostatok peňažnej likvidity a možné špekulácie ohľadom jeho budúcnosti môžu spôsobiť ešte väčšie cenové skoky ako tu opisujeme.
17. Trh so zlatom je asi 61 krát väčší ako trh so striebrom. Ako záujem o daný kov vzrastá, vidíme veľký priestor pre dlhodobý rast cien striebra.
18. Po druhej svetovej vojne americká vláda predala vyše 5 miliárd uncí striebra čím sa zbavila všetkých zásob. Teraz, keď už niet veľkého zdroja šedého kovu, zmenil sa pomer ponuky a dopytu na nepoznanie.