Ako vidia bruselské média Slovensko? Vláda hľadí do priepasti

Keď sa vo voľbách v roku 2020 na Slovensku dostala k moci prozápadná koalícia, mnohí to považovali za začiatok novej éry. Ohnivý líder kampane Igor Matovič sľuboval, že vykorení korupciu a obnoví vieru v slovenskú politiku.

No po dvoch a pol rokoch sa štvorkoalícia ocitla na pokraji rozpadu. Napínavé rokovania zatiaľ neponúkli žiadne východisko z krízy a nádej na ďalšie kolo rokovaní naplánované na sobotu (20. augusta) je malá.

Matovič, líder strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), je opäť stredobodom pozornosti.

Jeho pozícia premiéra sa vlani stala neudržateľnou po tom, čo počiatočné nadšenie z jeho líderstva vyprchalo a prešlo do nevôle z jeho rozdeľujúceho prístupu. Koaličných partnerov však naďalej rozčuľuje aj v súčasnej funkcii ministra financií.

Richard Sulík, líder strany Sloboda a Solidarita (SaS), napokon stratil trpezlivosť a obvinil Matoviča zo „znásilňovania legislatívneho procesu“. Sulík tvrdí, že ak Matovič nebude súhlasiť s odchodom do konca augusta, vystúpi SaS z vlády.

Viera Žúborová, výskumníčka z Bratislava Policy Institute, pre EUobserver uviedla, že spor je výsledkom Matovičovho postoja podobného Trumpovi.

„Verí, že to, čo robí, je dobré pre spoločnosť, hoci mnohé jeho kroky podkopávajú demokratické tradície a dôveru vo vládu,“ povedala.

Analytici sa však zhodujú, že menšinová vláda, ktorá by vznikla odchodom SaS, by „mala životnosť len niekoľko týždňov“, a líder ďalšej koaličnej strany už naznačil, že jediným východiskom z patovej situácie by mohli byť predčasné voľby.

Osobná roztržka?

Na vyriešenie demokratického problému, ktorý predstavuje osobný charakter sporu medzi Matovičom a Sulíkom, môže byť skutočne potrebné verejné hlasovanie.

Členovia OĽaNO tvrdia, že Sulík nemá právo diktovať si podmienky vzhľadom na to, že jeho strana získala v roku 2020 len šesť percent hlasov. A minister obrany Jaroslav Naď odsúdil Sulíka za to, že dopustil, aby „osobný problém“ ohrozil pád demokraticky zvolenej vlády.

Premiér Eduard Heger medzitým stojí pred nezávideniahodnou voľbou. Buď musí zo svojho kabinetu odvolať lídra vlastnej strany, alebo mu zostane neistá menšinová vláda, ktorá sa pravdepodobne nedožije konca roka.

Pre Žúborovú je však voľba jasná: „Ak OĽaNO nebude ochotné obetovať Matoviča na záchranu koalície, budú predčasné voľby.“

Predčasné voľby by pravdepodobne zvýhodnili opozíciu zastupujúcu kontroverzné predchádzajúce vedenie Slovenska. V prieskumoch vedie strana HLAS pod vedením Petra Pellegriniho, ktorá sa odštiepila od SMER-u, ktorý vládol na Slovensku do roku 2020.

SMER si udržiava silnú základňu priaznivcov napriek obvineniam, že počas svojej vlády umožnil rozmach korupcie. Líder strany Robert Fico je tiež vyšetrovaný pre údajnú spoluprácu s políciou s cieľom očierniť politických oponentov.

Ficove nacionalistické postoje a kritika Západu sa podľa Žúborovej „zradikalizovali“, odkedy Pellegrini vytvoril umiernenejšiu stranu HLAS. Mnohí však predpokladajú, že táto dvojica by stále mohla spolupracovať, hoci Ficove výzvy na volebné spojenectvo sa zatiaľ stretávajú s kamenným mlčaním.

O výsledku predčasných volieb tak môžu rozhodnúť mnohí „antiestablišmentoví“ Slováci, ktorí sú čoraz cynickejší voči mainstreamovým naratívom v otázkach, ako je napríklad vojna na Ukrajine.

Fico sa na túto rozčarovanú skupinu obracia tvrdením, že Západ sa pri sankciách voči Rusku „úplne zbláznil“, a výzvou, aby vláda „nedovolila Zelenskému ohroziť záujmy Slovenskej republiky“.

Takáto rétorika dokazuje, že v čase, keď koalíciu rozdeľuje horký osobný spor, sa politický diskurz na Slovensku dostáva do extrémov.

A keďže Matovičov divoký úspech v roku 2020 je už len vzdialenou spomienkou, krajinu čakajú turbulentné časy.